Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/228/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211448
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:2111211448.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci žalobkyne: F.

N., bytom L. XXXX/XX, Z. N., proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. Anger & Werner, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká
16, Prešov, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Žalobkyňa a vedľajší účastník na strane žalobkyne sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 379,28 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu
zástupcovi žalovaného Anger & Werner, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, s tým, že plnením

zo strany žalobkyne alebo vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne zaniká v rozsahu splnenia aj
povinnosť druhého z nich.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 02559/11, tiež určenia, že rozhodcovská doložka
uvedená Všeobecných obchodných podmienkach v zmluve o úvere spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.
ako súčasti zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je
neprijateľná, určenia, že úver na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2010 uzavretých medzi
žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, určenia, že zmluvné podmienky vo Všeobecných

obchodnýchpodmienkachúverovejzmluvyuzavretejmedzižalobkyňouažalovanýmč.XXXXXXXXXzo
dňa16.08.2010:čl.16Všeobecnýchobchodnýchpodmienkachačl.04,06,13Všeobecnýchobchodných
podmienkach sú neprijateľné. Napokon sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 500 eur.

Žalobkyňa poukázala na to, že ako spotrebiteľka so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky vo výške 1400 eur. Na podpis
obchodný mandatár predložil zmluvu s početnými neprijateľnými podmienkami, na čo ju až neskôr

upozornil vedľajší účastník. Zmluvu podpísala v nepriaznivej finančnej situácii, finančné prostriedky z
poskytnutého úveru boli použité na dostavbu domu a vyplatenie predchádzajúcich úverov, čím bola daná
aj jej finančná tieseň. Žalovanému k dnešnému dňu uhradila sumu 1826 eur a napriek tomu žalovaný
žiada zaplatiť ďalších 1838,70 eura spolu zo zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne. Túto sumu a
nároky mu medzičasom priznal rozhodca - súkromný „sudca“, ktorý však konal a rozhodoval na základe
neplatnej - neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, nehovoriac o tom, že rozhodca
nerešpektoval ani vnútroštátne a európske právo na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa sa vo veci samejdomáha o ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, čo je dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný sa voči nej ako spotrebiteľke dopustil vážnej nekalej obchodnej praktiky tým, že jej ekonomické

rozhodnutie sprevádzali neštandardné postupy obchodného mandatára, ktorý sám vypísal zmluvu
a zakrížikoval proti jej vôli, v rozpore s jej predstavou podnikanie ako účel úveru. Je zrejmé, že
tým sledoval vylúčenie ochranného režimu podľa zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Finančné prostriedky boli použité pre osobné účely, hlavne na dostavbu domu a vyplatenie úverov, nie
na podnikanie, ako uvádza žalovaný. Ide o hromadný postup žalovaného, ktorý účelovo sleduje aby

bol spotrebiteľ vyňatý spod ochrany noriem na ochranu spotrebiteľa. Takýto účel na ktorý sa zmluva
uzaviera musí byť preukázaný nad akúkoľvek pochybnosť Ak žalovaný tvrdí, že žalobkyňa úver zobrala
na podnikanie, musí to preukázať, keďže v prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu
(vzťah) má dôkazné bremeno dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie. Ide o nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tento postup nemá nič spoločné s požiadavkou na odbornú

starostlivosť a takéto nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Žalovaný porušil jej spotrebiteľské práva
ďalej tým, že použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré napĺňajú znaky ustanovené
v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a sú neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ. Vo vzťahu k odplate v
rozsahu až 96 % poukázala na to, že v zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov. Vo vzťahu k sankciám za omeškanie namietala, že akékoľvek porušenie zmluvy podľa článku

04 Všeobecných podmienok je veľmi vágny pojem a umožňuje veľký priestor na svojvoľný postup
veriteľa. Naviac ide aj o neprimerané sankcie podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Rovnako v prípade paušálnej náhrady nákladov v článku 06 Všeobecných podmienok ide o neprimeranú
sankciu § 54 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ je aj dohoda o
vyplnení zmeniek v článku 13 Všeobecných podmienok a rovnako tak aj dohoda, že všetky ich právne

vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom v článku 16 Všeobecných podmienok. Neprijateľnou
podmienkou je aj rozhodcovská doložka.

Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky rozhodca JUDr. W. L. dňa
05.05.2011 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02599/11, ktorým ju zaviazal žalovanému zaplatiť
dlžnú čiastku 1838,70 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne. Rozhodca rozhodol v

prospech žalovaného a nezohľadnil vôbec právo na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami - iba stroho skonštatoval, že podľa jeho mienky zmluva neprijateľné zmluvné podmienky
neobsahuje. Rozsudok je ničotným právnym úkonom rozhodcu, keďže bol vydaný na základe hrubo
nemorálnej - neprijateľnej rozhodcovskej doložky, a teda nemôže obstáť a tvoriť nový kvalifikovaný
záväzok medzi stranami. S poukazom na uvedené žiadali žalobkyňa i vedľajší účastník vystupujúci na

jej strane žalobe v celkom rozsahu vyhovieť, pričom vedľajší účastník vystupoval na jej strane už pri
podaní žaloby, ktorú tiež podpísal spolu so žalobkyňou.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že žalobkyňa okrem vlastných tvrdení
nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej v predmetnej právnej veci možno prisúdiť status spotrebiteľa.
Žalobkyňa pritom nie je spotrebiteľom, a to ani v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ani v

zmysle akejkoľvek inej definície spotrebiteľa obsiahnutej v inom právnom predpise. Žalobkyňa už len
podľa jej vlastných tvrdení a zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle (a v tomto smere nepreukázala nič iné)
vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon podnikania.
V zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že
finančnéprostriedkysúposkytnuténavýkonpodnikania.VzmluveoúvereaVšeobecnýchpodmienkach

poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“) žalobkyňa vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom
zmluvy (vrátane VOP) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalobkyňa tiež
prehlásila, že informácie, ktoré poskytla žalovanému pred uzavretím zmluvy sú pravdivé. Žalovaný v
danom prípade pri poskytnutí Úveru vychádzal z vyhlásenia žalobkyne, že ide o úver poskytnutý na
výkon podnikania, pričom si existenciu živnostenského oprávnenia žalobkyne preveril a sama žalobkyňa

mu predložila doklad o živnostenskom oprávnení a toto svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným
podpisom v zmluve. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v prípade postavenia žalovaného
treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Argumentácia
žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v
oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vierudruhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci V. Q. proti Z. Wa AG).
Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa

do omylu), treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože
je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá je všeobecným princípom zmluvného
práva. Nakoľko žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je
spotrebiteľom. Naviac, vzájomný právny vzťah účastníkov konania je obchodno-právny a uplatnenie
právnychnoriemscieľomochranyspotrebiteľaniejevôbecnamieste.Keďžežalobkyňajepodnikateľom

a predmetnú zmluvu uzavierala v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, nemôže byť ani
spotrebiteľom v zmysle Občianskeho zákonníka a nemožno uvažovať o existencii spotrebiteľskej zmluvy
v tomto prípade. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe návrhu na začatie konania žalovaného,
ktorým sa domáhal plnenia zo zmenky (t.j. cenného papiera), a nie zmluvy (t.j. právneho úkonu). Aj z
tohto dôvodu je akákoľvek argumentácia zmluvou o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskou zmluvou
úplne irelevantná. Zmenka je už zo svojej povahy nesporným cenným papierom. Žalobkyňa vystavila

v prospech žalovaného zmenku a žalovaný má právo na jej zaplatenie. Spotrebiteľská legislatíva je v
prípade žalobkyne už na prvý pohľad úplne neaplikovateľná a irelevantná.

S poukazom na uvedené, no i ďalšie skutočnosti a závery, ktoré žalovaný zahrnul do svojho vyjadrenia,
žiadal žalovaný žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Žiadosti o úver zo 16.8.2010, Zmluvou o Úvere

zo dňa 16.8.2010, samostatnou Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 16.8.2010, rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 02559/11 zo dňa
28.4.2011 a výpisom zo živnostenského registra žalobkyne.

Súd, po vykonaní dokazovania a vyhodnotení vykonaných dôkazov, ustálil skutkový stav veci, významný
pre rozhodnutie súdu o žalobe, nasledovne:

Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 16.8.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej žalovaný poskytol
úver vo výške 1.420 eur a celková dlžná čiastka predstavovala sumu 1 820 eur. Zo záhlavia zmluvy
o úvere je zrejmé, že v prípade žalobkyne je pri jej mene označenie „Obchodné meno“, v záhlaví je
uvedené R.: XXXXXXXX, pri adrese je uvedené: „W. pod.“, zmluva v záhlaví obsahuje aj údaj o tom, na
ktorom miestne príslušnom živnostenskom registri je dlžník zapísaný (G.). Naviac, aj v žiadosti o úver

zo 16.8.2010 žalobkyňa jednoznačne uvádza, že je živnostníčka a taktiež uvádza aj R..

Z výpisu zo živnostenského registra žalobkyne zo dňa 26.7.2011 vyplynulo, že žalovaná je zapísaná v
živnostenskom registri vedenom OÚ G., má pridelené R.: XXXXXXXX, ktoré je uvedené aj v zmluve o
úvere a rovnako je so zmluvou o úvere totožná aj adresa miesta podnikania.

Dňa 28.4.2011 bol Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava

v konaní sp. zn. SR 02559/11 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na
zaplatenie sumy 433,17 eura spolu so zmenkovým úrokom a ďalším príslušenstvom.

Ďalšie skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov nemali vzhľadom dôvody, pre ktoré
súd žalobu zamietol. zásadný význam pre rozhodnutie súdu a preto je nadbytočné podrobne sa nimi
zaoberať v odôvodnení tohto rozsudku.

Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon“), účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, z dôvodov taxatívne uvedených v tomto ustanovení, podľa písm. a), c),
d), j), ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovskéhokonania, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, ak sa
rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania
túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal a ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné

právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

V prvom rade možno uviesť, že súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi žalobkyne
i vedľajšieho účastníka ohľadne následkov rozporu právnych úkonov v spotrebiteľských vzťahoch a
tiež ohľadne následkov neplatnej rozhodcovskej doložky. Rovnako možno v zhode so žalobkyňou
a vedľajším účastníkom konštatovať, že neplatnosť rozhodcovskej doložky je dôvodom na zrušenie

rozhodcovského rozsudku a tiež, že súd na návrh vysloví neprijateľnosť niektorého zmluvného
dojednania, ak je toto neprijateľnou doložkou a napokon aj s tým, že spotrebiteľ sa v prípade, ak došlo k
porušeniu jeho práv, môže domáhať sa v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. aj priznania
finančného zadosťučinenia.

Takéto právne závery sú však relevantné pre právne posúdenie veci iba vtedy, ak ide o spotrebiteľský
spor, teda iba v prípade ak dotknutá osoba má postavenie spotrebiteľa a uplatňuje tieto jeho práva

voči druhému účastníkovi, ktorý má postavenie dodávateľa (poskytovateľa spotrebiteľského úveru). Ak
uvedené osoby takýmto právnym postavením nedisponujú, síce to nič nemení na správnosti vyššie
uvedených záverov, avšak tieto sú na danú vec celkom neaplikovateľné.

V prejednávanej veci pritom súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne v tomto prípade nejde o
spotrebiteľku, predmetný právny vzťah nemožno hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský. Išlo tu síce o zmluvu

o úvere, avšak nie o úver spotrebiteľský.

K tomuto záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania, keď žalobkyňa celkom jednoznačne
vstupovala do úverového vzťahu so žalovaným ako podnikateľka - živnostníčka, čo je zrejmé už len z
obsahu samotnej zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobkyne, že text zmluvy vypĺňal zástupca žalovaného a
proti jej vôli tam zaškrtol, že úver je poskytovaný na podnikateľské účely, nebol zo strany žalobkyne ničím

preukázaný a naviac je celkom vylúčené, aby toto tvrdenie mohlo zodpovedať skutočnosti. Informácia o
žalobkyni ako podnikateľke totiž nevychádza z jedného zaškrtnutého políčka, ako sa to snaží žalobkyňa
zavádzajúco podsunúť, ale z viacerých celkom jednoznačne vyplnených údajoch o žalobkyni ako
podnikateľke, vrátane jej R., označenia OÚ G., kde je v živnostenskom registri zapísaná a obsah zmluvy
o úvere nepripúšťa o tom, že žalobkyňa si úver zobrala ako podnikateľka, absolútne žiadne pochybnosti.

Preto je nenáležitá aj argumentácia žalobkyne, že v prípade pochybností treba daný vzťah považovať
za spotrebiteľský.

Nakoľko predmetný právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy o úvere, nie je
spotrebiteľským vzťahom, nemožno naň aplikovať žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona
o ochrane spotrebiteľa, Zákona o spotrebiteľských úveroch, ani ustanovenie § 153 ods. 3 O.s.p.

Základným predpokladom pre vyhovenie žalobe o určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
prípadne inej zmluvnej podmienky, tiež pre vyhovenie žalobe o určenie, že určitý spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov, a napokon aj pre vyhovenie žalobe o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia 500 eur podľa § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z., je zistenie, že daný právny vzťah je
vzťahom spotrebiteľským. Keďže z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci celkom jednoznačne

vyplynulo, že žalobkyňa nemôže mať postavenie spotrebiteľky, a teda, že daný právny vzťah nie je
vzťahom spotrebiteľským, súd jej žalobu v týchto častiach ako nedôvodnú už len z tohto dôvodu, bez
potreby skúmania akýchkoľvek iných otázok, v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka žaloby v časti o zrušenie rozhodcovského rozsudku, aj v tejto časti súd vyhodnotil žalobu
ako nedôvodnú. Z predloženej samostatnej rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi dňa

16.8.2010 totiž celkom jednoznačne vyplýva, že sa dohodli na tom, že ich vzájomné spory zo zmluvy
o úvere zo dňa 16.8.2010 budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťouSlovenská rozhodcovská, a.s., ktorý vec napokon aj prejednal a rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo
dňa 5.5.2011. Osobitne treba poukázať na to, že rozhodcovská zmluva zo dňa 16.8.2001 sa výslovne
(č. II, bod. 1 rozhodcovskej zmluvy) vzťahuje aj zmenkové spory medzi účastníkmi.

Keďže teda so zreteľom na obsah rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
16.8.2010 bola na prejednanie predmetnej zmenkovej veci daná právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý vec prejednal a rozhodol rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 5.5.2011 a z vykonaných dôkazov nevyplynuli ani iné skutočnosti, ktoré by mohli
byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o

rozhodcovskom konaní, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj v tejto časti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v plnom rozsahu úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu v konaní vznikli. Žalovanému súd priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. V
prejednávanej veci išlo o viaceré spojené veci a preto bolo potrebné pri ustálení výšky tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej pomoci v prejednávanej veci vychádzať z ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky,

podľa ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z
tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by
advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Preto tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci
predstavuje:

1. V roku 2012 po zvýšení tarifnej odmeny 58,69 eura za časť konania o zrušenie rozhodcovského

rozsudku o 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v sume
19,56 eura (58,69 eura/3), 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov v sume 19,56 eura (58,69 eura/3), 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmluve o úvere v sume 19,56 eura (58,69 eura/3) a o 1/3 tarifnej odmeny za
konanie o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 11,62 eura (34,86 eura/3) predstavoval

po zaokrúhlení sumu 129 eur (58,69+19,56+19,56+19,56+11,62 eura).

2. V roku 2013 po zvýšení tarifnej odmeny 60,08 eura za časť konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku o 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v sume 20,02
eura (60,08 eura/3), 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov
v sume 20,02 eura (60,08 eura/3), 1/3 tarifnej odmeny za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok v zmluve o úvere v sume 20,02 eura (60,08 eura/3) a o 1/3 tarifnej odmeny za konanie
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 11,62 eura (34,86 eura/3) predstavoval sumu
131,76.- eura (60,08+20,02+20,02+20,02+11,62 eura).

Preto súd žalovanému priznal náhradu trov konania za úkony právnej pomoci v roku 2012 - prevzatie
veci a príprava zastúpenia a účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 11.12.2012 tarifnú odmenu po

129 eur, resp. 32,25 eura (129/4) + paušálna náhrada 2 x 7,63 eura a za účasť na riadnom pojednávaní
dňa 29.1.2013 tarifnú odmenu za 131,76 eura + paušálna náhrada v sume 7,81 eura, teda spolu 316,08
eura + DPH 20 % z tohto základu (keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH), t.j. 63,22
eura, teda spolu sumu 379,28 eura.

Napokon treba pre úplnosť uviesť, že podľa výsledku konania súd zaviazal na zaplatenie náhrady trov

konania ako žalobkyňu, tak aj vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na jej strane, a to tak, že
splnením povinnosti jedným z nich zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého, nakoľko žalobkyňa a
vedľajší účastník na jej strane mali v konaní celkom samostatné procesné postavenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jehopísomného vyhotovenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanieprotitomutorozsudkumožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221
ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.)