Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 3, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/183/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219140
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1212219140.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: A.. A. I., Z. X, I., E.. XX.XX.XXXX, proti odporkyni:

S. I., S. XXX, G., E.. XX.XX.XXXX o zaplatenie istiny 1.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1.000,- EUR, spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
z dlžnej sumy od 01.09.2012 do zaplatenia, ako aj 60,- EUR titulom náhrady trov konania, všetko do
troch dní.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.07.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.000,- EUR s príslušenstvom. Navrhovateľ vo svojom návrhu
uviedol, že poskytol odporkyni v priebehu roka 2011 pôžičku v celkovej sume 1.000,- EUR a to tak,

že dňa 10.01.2011 jej poskytol sumu 600,- EUR, dňa 22.03.2011 sumu 100,- EUR a dňa 30.05.2011
sumu 300,- EUR. Účastníci konania si nedohodli presný termín splatenia pôžičky. Pôžička bola medzi
účastníkmi konania dohodnutá bezúročne.

Súd vo veci vydal dňa 23.08.2012 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa v zákonom stanovenej
lehote odpor. Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že s navrhovateľom spoločne žili a
sám navrhovateľ jej ponúkol, že jej pomôže v jej finančnej situácii, pričom ona sama ho o žiadnu pôžičku
nepožiadala. Odporkyňa taktiež uviedla, že navrhovateľ nikdy nespomínal, že by mu mala sumu 1.000,-

EUR vrátiť, čiže medzi účastníkmi nikdy nedošlo k uzatvoreniu písomnej alebo ústnej zmluvy. V čase
keď účastníci konania spolu žili v spoločnej domácnosti, jej navrhovateľ sumu 1.000,- EUR poskytol z
vlastnej iniciatívy, ako príspevok na chod domácnosti.

Odporkyňa sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila. Nepožiadala o odročenie
pojednávania, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov: výpisov z účtu navrhovateľa, prepisov elektronickej komunikácie medzi účastníkmi konania a
zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku v čase keď medzi nimi

existoval určitý vzťah, avšak nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Tieto peniaze požičal odporkyni ako
finančnúvýpomocvsúvislostistým,žesihľadalazamestnanievNemecku.Podľadohodymalauvedenú
sumu 1.000,- EUR vrátiť potom ako dostane prvú výplatu. Navrhovateľ neskôr odporkyňu viackrát
kontaktoval prostredníctvom sms správ, resp. elektronicky, keďže však odporkyňa napriek výzvam dlžnú
sumu navrhovateľovi neuhradila, podal návrh na súd.

Z výpisov z účtu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ previedol zo svojho účtu na účet odporkyne dňa
10.01.2011 sumu 600,- EUR, dňa 22.03.2011 sumu 100,- EUR a dňa 30.05.2011 sumu 300,- EUR.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni peňažnú pôžičku
v sume 1.000,- EUR. Uvedenú skutočnosť má súd za preukázanú nielen z výpisov z navrhovateľovho
účtu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ uvedené peňažné prostriedky vyplatil, ale aj z

prepisu internetovej komunikácie medzi účastníkmi konania, z ktorej jednoznačne vyplýva, že uvedená
suma bola odporkyni poskytnutá ako pôžička a nie ako dar, resp. príspevok na domácnosť ako to
uvádzala odporkyňa. Základnou povinnosťou, ktorá navrhovateľke zo zmluvy o pôžičke vyplývala bola
povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi. Tak, ako to vyplýva aj z vykonaného
dokazovania účastníci konania si uvedenú pôžičku dohodli ako bezúročnú, pričom jej splatnosť nebola

presne dohodnutá.

Splatnosť záväzkov sa vo všeobecnosti určuje dohodu strán. Strany môžu určiť presný deň splatnosti
záväzku, ale splatnosť záväzku nemusí byť vôbec určená. Ak splatnosť záväzku nebola vôbec určená,
teda ak čas splnenia záväzku nie je dohodnutý, podľa § 563 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný
splniťdlhvprvýdeňpotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Právourčiťdobusplatnostimátedaveriteľ.V

tomto prípade je síce z prepisu elektronickej komunikácie zrejmé, že navrhovateľ žiadal odporkyňu, aby
mu oznámila, kedy svoj peňažný záväzok splní, avšak priamo jej termín splatnosti neurčil. Za začiatok
splatnosti je tak možné určiť až deň 31.08.2012, kedy bol odporkyni doručený návrh na začatie konania,
keďže v tento deň sa odporkyňa dozvedela o tom, že navrhovateľ žiada vrátenie poskytnutej peňažnej
čiastky. Navrhovateľka sa teda do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku dostala až dňa

01.09.2012 a až od tohto dňa vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporkyne zaplatenie úrokov
z omeškania zo žalovanej istiny.

Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 1.000,- EUR, spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy
od 01.09.2012 do zaplatenia. V časti v ktorej sa navrhovateľ domáhala zaplatenia úroku z omeškania

za obdobie od 25.07.2012 do 31.08.2012 súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Keďže navrhovateľ bol v konaní neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti, o trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal navrhovateľovi právo na
náhradu trov konania voči odporkyni. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh v sume 60,- EUR.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne na
tunajšom súde v 2 vyhotoveniach. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.