Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010277
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213010277.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného O. N. za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 5. novembra 2014
o odvolaní obžalovaného O. N. a okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši proti rozsudku samosudcu
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 120/13 zo dňa 31. 7. 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. N. a okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 120/13 zo dňa 31. 7. 2014 bol obž. O.
N. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
ktoré sa dopustil tým, že
dňa 23. 9. 2013 o 08.15 hod. na ceste III/52713 v obci Malý Krtíš v smere jazdy od obce Veľké Straciny

do obce Malý Krtíš po použití alkoholických nápojov riadil nákladné motorové vozidlo zn. Citroen Jumpy,
ev. č.: LC-XXXBI, kde prekročil povolenú rýchlosť o 17 km/h a následne bol vo Veľkom Krtíši pri firme
Movino zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI Veľký Krtíš a dychovou skúškou prístrojom Alcosenzor
č. 054517 bolo zistené, že v čase o 08.52 hod mal v krvi 0,63 mg/l alkoholu, a ďalšou dychovou skúškou
o 09.12 hod. mal v krvi 0,53 mg/l alkoholu,
- a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 25. 4. 1984, sp.

zn. 1T 42/84 bol odsúdený pre trestný čin podľa § 201 Tr. zák. na peňažný trest 1 000,- Kčs a trestným
rozkazom Okresného s údu Lučenec z 8. 8. 1996, sp. zn. 1T 77/96 bol odsúdený pre trestný čin podľa
§ 201 b Tr. zák. na peňažný trest 5 000,- Sk a trest zákazu činnosti v trvaní 2 roky.

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.
na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom súčasne podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50

ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Rovnako
tak prvostupňový súd podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 438d Tr. zák. uložil obžalovanému i trest
zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 8 rokov.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v prípade obžalovaného nemal žiadne
pochybnosti o tom, že sa tento dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, o čom svedčí

vyhlásenieobžalovanéhonahlavnompojednávaní.Vsúvislostisdruhomavýmeroutrestuprvostupňový
súd konštatuje, že v prípade obžalovaného zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti a to, že pred spáchaním
skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, viedol riadny život, ku skutku sa priznal a čin úprimne oľutoval
a že s poukazom na hodnotenia obžalovaného a to jednak pracovný posudok a taktiež i hodnotenia
z miesta bydliska, dospel nakoniec k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, t.j.
výchovného trestu v danom prípade je na mieste a môže splniť úlohu tak individuálnej, ako i generálnej

prevencie. Vo vzťahu ku trestu zákazu činnosti prvostupňový súd ďalej konštatuje, že tak z pripojeného
spisu, ako i odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil trestného činuohrozenia pod vplyvom návykovej látky a že bol doposiaľ 2-krát odsúdený, v oboch prípadoch za
tento trestný čin a že ide u obžalovaného už o tretie spáchanie tohto ohrozovacieho deliktu - kde
prichádza v úvahu i uloženie doživotného trestu zákazu činnosti. Takýto postup je, však podľa názoru

prvostupňového súdu, neprimerane prísny v tomto konkrétnom prípade a preto s prihliadnutím na
spôsobspáchaniačinu,jehonásledok,poľahčujúceokolnosti,akoajnaosobupáchateľa,obžalovanému
neuložil takýto trest, ale uložil mu trest v zmysle ust. § 61 ods.1, 2 Tr. zák. s použitím § 438d Tr. zák.
a to na dobu trvaní 8 rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie jednak samotný obžalovaný a
taktiež i okresný prokurátor.

V prípade obžalovaného, tento upresnil svoje odvolanie na verejnom zasadnutí, kde uviedol, že sa
dožaduje podaním odvolania, aby bol uložený nižší trest zákazu činnosti. Doznal síce, že deň predtým
oslavoval manželkin sviatok, avšak v ranných hodinách si neuvedomil, že ešte môže mať zostatkový

alkohol.

Naproti tomu okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uvádza, že svoje odvolanie
podávadovýrokuotrestezákazučinnosti.Poukazujepritomnato,žeprvostupňovýsúdsanedostatočne
vysporiadal pri ukladaní trestu s významom generálnej prevencie, kde v poslednej dobe narastá počet

trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a je potrebné na páchateľov týchto trestných
činov pôsobiť aj ukladaním prísnych trestov zákazu činnosti a v prípade, ak sú splnené podmienky,
uložiť aj doživotný trest zákazu činnosti a takto pôsobiť na ostatných účastníkov cestnej premávky.
Podaním odvolania sa domáha, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o
treste zákazu činnosti a obžalovanému aby uložil doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaných odvolaní preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým mohli odvolatelia podať
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom po postupe v

zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že ani odvolanie obžalovaného ani odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Citovanými ustanoveniami - zásadami pre ukladanie trestov sa prvostupňový súd podľa názoru
odvolacieho súdu dôsledne riadil. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
prvostupňový súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ak si vzájomne odporujú. A
rovnako tak prvostupňový súd podrobne odôvodnil i svoje úvahy týkajúce sa uloženia trestu. Všetky
tieto úvahy prvostupňového súdu si krajský súd osvojuje a považuje ich za správne a zodpovedajúce
výsledkom dokazovania.

V súvislosti s úvahami prvostupňového súdu ohľadne výšky a druhu uloženia trestu zákazu činnosti,
kde obžalovaný namieta jeho neprimeranú prísnosť a okresný prokurátor namieta neuloženie trestu
zákazu činnosti na doživotie, treba konštatovať, že v danom konkrétnom prípade síce pripadá do
úvahy formálno-právne aplikovať ustanovenie o doživotnom treste zákazu činnosti, avšak prvostupňový
súd veľmi podrobne rozviedol prečo v zmysle ust. § 438d Tr. zák. takto nepostupoval a prečo

zohľadnil okolnosti na strane obžalovaného a okolnosti prípadu. I v tomto smere si túto argumentáciu
prvostupňového súdu krajský súd osvojuje a naviac poznamenáva, že v prípade obžalovaného ide
o osobu s dobrou povesťou, na ktorého sa v čase rozhodovania hľadelo ako keby nebol odsúdený.
Pozitívne je hodnotený zamestnávateľom a i z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že napriek tomu,že dlhodobo vykonával prácu profesionálneho vodiča, má málo záznamov o porušení dopravných
predpisov. Iba výnimočne došlo skutočne tak, ako to hodnotí prvostupňový súd k spáchaniu prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, avšak v tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti

skutočnosť, že medzi jednotlivými skutkami došlo k pomerne dlhému časovému obdobiu a že v tomto
konkrétnom prípade išlo o tzv. zvyškový alkohol, kde nameraná výška hladina alkoholu v krvi je hraničná.
Argumentácia okresného prokurátora v podanom odvolaní, že je potrebné vzhľadom na zvýšený počet
takýchto trestných činov osobitne preferovať generálnu prevenciu je, podľa názoru odvolacieho súdu,
nesprávna. Súd je povinný pri rozhodovaní o treste zohľadniť nielen generálnu prevenciu, ale tak isto

aj individuálnu prevenciu a z osoby obžalovaného, z charakteru skutku, je možné konštatovať, že tento
je schopný ešte prevýchovy a že pri stanovení prísnej a dlhej doby zákazu činnosti v hornej polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby, môže takto uložený trest priniesť účinok tak individuálnej ako i
generálnej prevencie. Naproti tomu v súvislosti s argumentáciou obžalovaného, že sa domáha uloženia
miernejšieho trestu, je potrebné povedať, že prvostupňový súd zohľadnil i generálnu prevenciu, kde
obžalovanému uložil pomerne prísny trest v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto

bolo potrebné tak odvolanie okresného prokurátora, ako aj odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože
trestzákazučinnosti,ktorýbolobžalovanémuvdanomkonkrétnomprípadevymeraný,považujeikrajský
súd za správny, za trest, ktorý môže splniť všetky zásady pre ukladanie trestov.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu odvolanie obžalovaného, ako i

odvolanie okresného prokurátora v zmysle ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.