Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010422
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712010422.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2014
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v trestnej veci obžalovaného

T. Q.,

nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q. B. XXX, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/212/2012 zo dňa 03. apríla

2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný T. Q. uznaný vinným v bode 1) z pokračovacieho
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.
b/ Tr.zák., pretože hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať

svojho maloletého syna M. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp.
zn. P/193/1995, zo dňa 21.11.2000 umiestnený do ústavnej výchovy a dňom 25.6.2002 prijatý do
Domova sociálnych služieb Nosice v Púchove, následným rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp.
zn. 13P/81/2007-39, zo dňa 18.5.2007, s právoplatnosťou dňom 22.5:2007, bol obžalovaný zaviazaný
prispievať na jeho výživu mesačne sumou 681,- Sk (22,60 Eur) počnúc od 1.3.2007, ktorého výška
výživného bola následným rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 13P/21/2008-29, zo dňa

18.3.2008, s právoplatnosťou dňom 10.4.2008, upravená na sumu vo výške 30 % zo sumy aktuálneho
životného minima mesačne, ktoré výživné malo byť splatné vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca
vopred na účet Domova sociálnych služieb Nosice v Púchove, túto svoju zákonnú povinnosť si
bezdôvodne zavinene neplnil v období od 1. februára 2008 a neplní až doposiaľ, okrem jedinej čiastky
výživného, ktorú uriadil dňa 24. februára 2011 v sume 10,- Eur, pričom v rámci posudzovania predbežnej
otázkyvzmysle§7odsek1Trestnéhoporiadkumalabezohrozeniavlastnejexistenciemoholprispievať

na výživu svojho maloletého syna v uvedenom období sumou najmenej vo výške 30 % zo sumy
aktuálneho životného minima, čím v období od 1. februára 2008 až doposiaľ, teda do 31. júla 2011,
zaostal na výživnom najmenej vo výške 1.008,86 Eur, hoci ako otec mal. X. Q., nar. XX.XX.XXXX,
umiestneného v Domove sociálnych služieb Nosice 57, okres Púchov, bol povinný prispievať na jeho
výživu podľa zákona o rodine ako aj podľa rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/214/2007,
zo dňa 11.10.2007, právoplatného dňa 8.11.2007, v období od novembra 2007 do novembra 2008

sumou vo výške 23,30 Eur mesačne a podľa rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn.
6P/65/2008, zo dňa 1.12.2008, právoplatného dňa 27.1.2009, v období od decembra 2008 sumou vovýške 30 % životného minima mesačne, čo predstavuje od decembra 2008 do júna 2009 sumu vo výške
24,50 Eur, od júla 2009 do júna 2010 sumu vo výške 25,36 Eur, od júla 2010 do júna 2011 sumu vo
výške 25,38 Eur, od júla 2011 do júna 2012 sumu vo výške 26,- Eur a od júla 2012 sumu vo výške

26,65 Eur, ktoré výživné mal zasielať na účet Domova sociálnych služieb Nosice 57, Púchov, vedený v
R. banke Slovensko, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci,
plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca december 2007 úmyselne vyhýbal tým, že nikde riadne
nepracoval, nepodnikal, v roku 2005 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno z dôvodu nedostavenia sa na úrad v určenom termíne a neskôr

už nepožiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, v obdobiach od 1.2.2009 do 30.3.2009, od 1.5.2005 do 31.7.2010 a od 1.1.2012
do 30.6.2012 bol poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi ako spolu posudzovaná osoba
žiadateľky P. Q., partnerky obvineného Q., v tomto období, ani v období, keď nepatril do okruhu spoločne
posudzovaných osôb poberateľky dávky a príspevkov v hmotnej núdzi P. Q., Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Komárno o poskytnutie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi sám nepožiadal, na výživu mal. X.

Q. v mieste svojho trvalého bydliska, v mieste trvalého bydliska dieťaťa ani na inom mieste neprispieval,
čím mu vznikol za obdobie od mesiaca december 2007 do mesiaca jún 2011 vrátane vznikol dlh na
výživnom voči Domovu sociálnych služieb Nosice v celkovej výške 1.059,98 Eur. V bode 2) rozsudku bol
obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák., pretože hoci ako otec mal. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, umiestneného v

DomovesociálnychslužiebNosice57,okresPúchov,bolpovinnýprispievaťnajehovýživupodľazákona
o rodine ako aj podľa rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/214/2007, zo dňa 11.10.2007,
právoplatnéhodňa8.11.2007,vobdobíodnovembra2007donovembra2008sumouvovýške23,30Eur
mesačne a podľa rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 6P/65/2008, zo dňa 1.12.2008,
právoplatného dňa 27.1.2009, v období od decembra 2008 sumou vo výške 30 % životného minima

mesačne, čo predstavuje od decembra 2008 do júna 2009 sumu vo výške 24,50 Eur, od júla 2009
do júna 2010 sumu vo výške 25,36 Eur, od júla 2010 do júna 2011 sumu vo výške 25,38 Eur, od júla
2011 do júna 2012 sumu vo výške 26,- Eur a od júla 2012 sumu vo výške 26,65 Eur, ktoré výživné mal
zasielať na účet Domova sociálnych služieb Nosice 57, Púchov, vedený v R. banke Slovensko, a.s., č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, plneniu vyživovacej povinnosti

sa od mesiaca december 2007 úmyselne vyhýbal tým, že nikde riadne nepracoval, nepodnikal, v roku
2005 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno z dôvodu nedostavenia sa na úrad v určenom termíne a neskôr už nepožiadal Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v obdobiach od
1.2.2009 do 30.3.2009, od 1.5.2005 do 31.7.2010 a od 1.1.2012 do 30.6.2012 bol poberateľom dávky a

príspevkov v hmotnej núdzi ako spolu posudzovaná osoba žiadateľky P. Q., partnerky obvineného Q.,
v tomto období, ani v období, keď nepatril do okruhu spoločne posudzovaných osôb poberateľky dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi P. Q., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o poskytnutie dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi sám nepožiadal, na výživu mal. X. Q. v mieste svojho trvalého bydliska, v
mieste trvalého bydliska dieťaťa ani na inom mieste neprispieval, čím mu vznikol za obdobie od mesiaca

júl 2011 do mesiaca marec 2014 vrátane vznikol dlh na výživnom voči Domovu sociálnych služieb Nosice
v celkovej výške 875,97 Eur.

Bol za to odsúdený v bode 1) podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. za použitia §§ 41 ods. 3, 38 ods. 2, 3, 36 písm.
l/, n/ Tr.zák. k spoločnému trestu odňatia slobody na 12 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o vine

a treste trestného rozkazu Okresného súdu Komárno, sp.zn. 14T/56/2011 zo dňa 19.07.2011. Podľa
§§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 2 rokov.

V bode 2) rozsudku bol obžalovaný odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. za použitia §§ 38 ods. 2, 3, 36

písm. l/, n/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 14 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne
odložený podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. na skúšobnú dobu 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, pričom odvolanie bolo takto zahlásené proti výroku

o vine a treste pod bodom 2) rozsudku. Následne prokurátorka odvolanie písomne odôvodnila tak,
že bolo podané v neprospech obžalovaného. Prokurátorka najmä uviedla, že neplnenie vyživovacej
povinnosti voči mal. J. Q. za obdobie od 26.07.2011 do marca 2014 malo byť posúdené ako samostatný
skutok a kvalifikovať ho ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/,c/ Tr.zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr.zák. Pritom mal súd prvého stupňa prihliadnuť na
existenciu právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Komárno, od ktorého právoplatnosti si
obžalovaný naďalej neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. J. Q.. Taktiež uložený trest v bode

2) rozsudku považovala prokurátorka za neprimerane mierny. Tu súd prvého stupňa nedostatočne
zohľadnil najmä dlhodobý charakter trestnej činnosti páchanej obžalovaným, ako aj to, že obžalovaný
si neplnil vyživovaciu povinnosť ani po tom, čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody,
ktorý teda u neho nesplnil svoj účel. Podľa názoru prokurátorky neboli v bode 2) splnené podmienky
pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/

Tr.zák. Prokurátorka navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušiť výrok o vine a treste v bode
2) rozsudku s tým, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám rozhodol vo veci tak, že v bode
2) uzná obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/, c/
Tr.zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr.zák. a uloží mu za to trest odňatia slobody vo výmere 12 až
44 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný vo svojom písomnom vyjadrení najmä uviedol, že ho veľmi mrzí, že nie je správny otec a
rodič, pričom je dlhé roky na sociálnom dne. Pracuje v regióne, kde nie je práca, pričom je len pomocný
robotník na občasných brigádach, kde si ledva zarobí na stravu. Uviedol, že toto nie je výhovorka, ale
krutá pravda a realita. Taktiež uviedol, že vie, že je vinným, ale ďalším uväznením sa jeho dlžoba na

výživnom zvýši. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu prokurátorky nevyhovel.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolaniu
podriadenej prokurátorky vyhovieť. Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie podľa § 319 Tr.por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1,2 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Úvodom k vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky, tento senát odvolacieho súdu poukazuje na to,
že súd prvého stupňa pri svojom ďalšom rozhodovaní dôsledne vychádzal z rozhodnutia iného senátu
odvolaciehosúdu.Týmtorozhodnutímbolpôvodnýrozsudokvpredmetnejvecizrušenývcelomrozsahu
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por. a vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátaná súdu prvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2To/65/2013 zo

dňa 14. novembra 2013). Podstata dôvodov tohto rozhodnutia odvolacieho súdu spočívala v tom, že
obžalovaný mohol pokračovať v trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. len do
doby, kedy bol obžalovanému doručený trestný rozkaz Okresného súdu Komárno, sp.zn. 14T/56/2011
zo dňa 19.07.2011 pre tento trestný čin. K doručeniu tohto trestného rozkazu došlo 25.07.2011.

Súd prvého stupňa preto správne neplatenie výživného obžalovaným v bode 2) rozsudku vymedzil
dobou od mesiaca júl 2011 do mesiaca marec 2014, pričom toto konanie kvalifikoval ako samostatný
skutok.

K vytýkanej chybe, týkajúcej sa nekvalifikovania tohto skutku v bode 2) rozsudku aj podľa písm. c/ §

207 ods. 3 Tr.zák. v podobe predchádzajúceho odsúdenia za taký čin, senát odvolacieho súdu uvádza
nasledovné. Takéto predchádzajúce odsúdenie malo vyplývať práve z odsúdenia vyššie uvedeným
trestným rozkazom Okresného súdu Komárno. Ako vyplýva z bodu 1) preskúmavaného rozsudku súdu
prvéhostupňa,tentotrestnýrozkazbolvšak napadnutýmrozsudkompodľa§41ods.1,3Tr.zák.zrušený
vo výroku o vine a treste z dôvodu potreby uloženia spoločného trestu.

Za tejto situácie v bode 2) už potom v skutkovej vete z formálnych dôvodov nemohlo byť uvádzané
zrušené predchádzajúce odsudzujúce súdne rozhodnutie a v dôsledku toho nemohla byť použitá ani v
odvolaní navrhovaná právna kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa písm. c/ § 207 ods. 3 Tr.zák.

Odvolací súd z podnetu odvolania prokurátorky preskúmal aj výrok o treste v bode 2) napadnutého
rozsudku. Tu je potrebné predovšetkým poukázať na to, že napadnutým rozsudkom boli obžalovanému
uložené dva samostatné tresty z toho trest v bode 1) bol spoločný trest. Výrok o uložení trestu
odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu v bode 1) pritom už nadobudol právoplatnosť.Neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným v bode 1) rozsudku bolo pritom rozsahom (výška
dlžného výživného, doba neplatenia výživného) väčšia, než v bode 2) rozsudku.

Naviac odvolací súd sám nezistil, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa obžalovaný T. Q. dňa 16.04.2014
nastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol nariadený Okresným súdom Komárno na základe
odsúdenia právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp.zn. 11T/16/2014 zo dňa
21.02.2014. Trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nepodmienečne mu bol uložený tiež pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. (neplatenie výživného na mal. D. B. a B. B.). Na

prevýchovu obžalovaného je teda už v súčasnosti vplývané nepodmienečným trestom odňatia slobody,
pričom senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že ďalšie navyšovanie trestu odňatia slobody nemusí
byť účelné. Obžalovaný po vykonaní trestu odňatia slobody si bude musieť byť vedomý toho, že ďalšie
neplatenie výživného bude mať pre neho prakticky nástup ďalších dvoch trestov odňatia slobody (vo
výmere 12 mesiacov a 14 mesiacov).

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.