Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1EMCdo/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106223917
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Deák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1106223917.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú koná
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Pribinova 2, proti povinnému C. H., trvale bývajúcemu v A., zastúpenému opatrovníčkou
F. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava 1, o vymoženie 16,60 € (500,- Sk) a trov
exekúcie, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 Er 1178/2006, o mimoriadnom dovolaní

generálnehoprokurátoraSlovenskejrepublikyprotiuzneseniuOkresnéhosúduBratislava1z1.februára
2012, č. k. 3 Er 1178/2006-30 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2012,
sp. zn. 15 CoE 31/2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra
2012, sp. zn. 15 CoE 31/2012 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 1. februára 2012, č. k. 3 Er
1178/2006-3 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnená 21. júla 2006 podala súdnemu exekútorovi Bc. Vladimírovi Usačevovi návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie sumy 500,- Sk a trov exekúcie. Povinnosť zaplatiť túto sumu bola povinnému
uložená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Blok na pokutu nezaplatenú na
mieste, evid. č. AA1044670 za priestupok, vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru Bratislava II z 11 júna 2004.

Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) na podnet súdneho exekútora Mgr. Vladimíra

Usačeva, ktorého poveril vykonaním exekúcie, uznesením z 25. januára 2008, č. k. 3Er 1178/2006-8
exekúciuzastavilpodľa§57ods.1písm.b/zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a zároveň oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 7 900,-
Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekučný titul

už nemožno vykonať, lebo 26. júna 2007 uplynula trojročná prekluzívna lehota v zmysle § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku
v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov.

Protitomutouzneseniuokresnéhosúduvčastiotrováchexekúciepodalaodvolanieoprávnená,oktorom
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol uznesením z 19. mája 2009, sp. zn. 15
CoE 192/2008 tak, že v napadnutej časti uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu, že sa súčasného stavu nie je možné ustáliť, či zákonom a vykonávacou vyhláškou
k nemu boli splnené podmienky pre priznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v takej výške, ako
si ich uplatnil.Následne Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. februára 2012, č. k. 3 Er
1178/2006-30 uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania
116,93 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením z 28. septembra 2012, sp. zn. 15 CoE
31/2012 uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 1. februára 2012, č. k. 3 Er 1178/2006-30
ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods.1 O.s.p.) Odvolací súd vyslovil, že v prípade, keď
dôjde k zastaveniu exekúcie pre preklúziu (zánik práva), teda k neúčinnosti exekučného titulu, nejde
o zavinenie oprávneného tak, ako to predpokladá ustanovenie § 203 ods.1 a 2 Exekučného poriadku,
avšak len v prípade, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas. Oprávnená postup

súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto postupu do straty účinnosti exekučného titulu v priebehu konania nemôže v zásade ovplyvniť;
môže sa však pričiniť o pozitívny výsledok tým, že podá návrh na začatie exekúcie bez zbytočného
odkladu poprávoplatnostiavykonateľnostiexekučnéhotitulu.Zdôraznilvzávere,žeoprávnená,
ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí viac ako dvoch rokov od právoplatnosti

exekučného titulu, podstatne znížila predpoklad úspešného ukončenia exekučného konania (vymoženia
pohľadávky). Odvolací súd mal za to, že dôvodom neúspešného exekučného konania bolo oneskorené
podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou, a týmto konaním oprávnená v podstate zavinila (aj
keď nepriamo) zastavenie exekúcie podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal proti tomuto uzneseniu

odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdenému uzneseniu súdu prvého stupňa mimoriadne dovolanie.
Navrhol napadnuté rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, že súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Vyslovil názor, že súd môže uložiť oprávnenému uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods.
1, 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej
veci nebol ale splnený žiaden z týchto predpokladov. Mal za to, že pokiaľ oprávnená podala včas návrh
na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Zdôraznil, že oprávnená nemohla postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom

konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho
účinnosti v priebehu konania ovplyvniť. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho založiť
iba na jej dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Podotkol, že riziko neúspechu
exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť
povinnému ani oprávnenej.

Oprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.

Vyjadrenie povinného ani súdneho exekútora sa v spise nenachádza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g
O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenia v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu
za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov spočívajú na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie

(§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To
neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,

ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času
uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku

a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného
poriadku).Ustanovenie§203Exekučnéhoporiadkutedaumožňujesúduprizastaveníexekúcieprelomiť
zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a
oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupu
je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani
dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov

zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej
konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Dovolacísúdsastotožňujesnázoromgenerálnehoprokurátora,podľaktorého,pokiaľoprávnenápodala
včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie
z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho
vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v
exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu

do straty jeho účinnosti v priebehu konania.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších
stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republikypreto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže
to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej

republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr.
sp. zn. 2 MCdo 3/2013, 3 MCdo 2/2013, 4 MCdo 3/2013, 5 MCdo 20/2011,

6 MCdo 4/2013, 7 MCdo 13/2011, 1 MCdo 4/2013).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako
aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i
ods. 2 v spojení s § 243b ods. 2, 3, 4 O.s.p.); právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto

rozhodnutí je súd v ďalšom konaní záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.
1 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.