Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111206307
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111206307.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne X. E., bytom W. - K., R. XX/XXX, štátnej občianky
Y. republiky, proti žalovanému S. T., bytom W. - K., R. X/XX, štátnemu občanovi Y. republiky, právne
zastúpeného JUDr. G. X., advokátom so sídlom v W., R. XXXX, o ochranu osobnosti na odvolanie
žalobkyne proti výroku o náhrade trov konania rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. januára
2012, č. k. 21C/61/2011-30, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í nasledovne:

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 295,47 eur k rukám JUDr. G. X., a to v
mesačných splátkach po 25 eur, splatných v posledný deň toho ktorého mesiaca so splatnosťou prvej
splátky v posledný deň mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť toto
uznesenie, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná je povinná nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške

30,87 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. G. X. do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. januára 2012, č. k. 21C/61/2011-30, bolo rozhodnuté
tak, že žaloba sa zamieta a žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 295,47 eur,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. G. X..

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému

priblížiť sa v budúcnosti k nej a jej blízkym, teda matke, sestre, švagrovi a jej druhovi bližšie ako na
vzdialenosť 15 metrov. Žalobkyňa sa ďalej domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
v budúcnosti akýchkoľvek verbálnych či fyzických útokov a vyhrážok voči nej a jej blízkym osobám,
matke, sestre, švagrovi a druhovi, ktorými by sa dotkol alebo ohrozil ich zdravie alebo život, ako aj ich
dobré meno, česť a ľudskú dôstojnosť, či súkromie a iné prejavy osobnej povahy, a vo veci styku s
mal. X. T. dôsledne akceptovať rozhodnutie súdu. Ďalej sa domáhala toho, aby súd žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť jej nemajetkovú ujmu v sume 30.000 eur. V žalobe uviedla, že žila so žalovaným v
partnerskom vzťahu bez uzavretia manželstva niekoľko rokov. Počas ich spolužitia dochádzalo medzi
nimi k nezhodám, ktoré zo strany žalovaného prerástli do verbálnych a fyzických útokov na jej osobu,
a to aj v prítomnosti ich maloletej dcéry X.. Z tohto dôvodu sa od žalovaného odsťahovala. Správanie
žalovaného sa však nezmenilo, jeho agresivita voči jej osobe a tiež voči jej blízkym osobám sa naopak
zintenzívnila. Žalovaný začal na nich slovne útočiť aj na verejnosti, vyhrážať sa, psychicky vydierať,

pričom sa ich dcéra stala jeho rukojemníčkou na presadzovanie jeho predstáv. Žalobkyňa ďalej tvrdila,
že žalovaný ju neustále kontroluje, sleduje, telefonuje jej, vyhráža sa, že zničí ju aj jej rodinu, pričom
chodí za ňou aj na pracovisko. Došlo aj k situácii, keď sa dobíjal vstupu do bytového domu, kde býva,rozbil zvončeky pri vchode do domu. Vo chvíli, keď sa žalovaný dozvedel, že otehotnela, vyhrážal
sa jej, že dieťa sa jej nikdy nenarodí, rozkope jej brucho a podobne. V dôsledku týchto neustálych
útokov a vyhrážok zo strany žalovaného sa ona sama aj jej blízki boja vyjsť na ulicu. Žalovaný pritom

využíva situáciu, kedy podľa súčasného právneho poriadku neumožňuje zákon polícii vyvodiť voči nemu
primerané opatrenia. Žalobkyňa mala za to, že neustálymi verbálnymi a fyzickými útokmi a vyhrážkami
žalovaný ohrozuje jej súkromie, dobré meno, česť a dôstojnosť, zároveň aj v tomto zmysle jej blízke
osoby, odmieta rešpektovať rozhodnutie súdu ohľadne zverenia dieťaťa do jej starostlivosti. V dôsledku
toho mala za to, že konaním žalovaného jej vznikla ujma, ktorú si vyčíslila spôsobom vyššie uvedeným.

Okresný súd ďalej uviedol, že žalobkyňa sa na súdom nariadené pojednávanie nedostavila, hoci
bola riadne predvolaná. Požiadala o odročenie pojednávania z toho dôvodu, že má nezaopatrené
maloleté dieťa a plánovanú návštevu pediatra. S poukazom na znenie § 101 ods. 2 O.s.p. dospel k
záveru, že žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania z dôvodov, ktoré v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia nemožno považovať za dôležité. Na pojednávanie bola predvolávaná s dostatočným
časovým predstihom, neobstojí skutočnosť, že má v opatere maloleté dieťa, mala dosť času zabezpečiť

si v termíne pojednávania opateru dieťaťa. Pokiaľ ide o návštevu pediatra, neuviedla konkrétne, či
ide o návštevu lekára z urgentných dôvodov súvisiacich so zhoršeným zdravotným stavom dieťaťa.
Navyše, pojednávanie bolo nariadené na 14.00 hod., teda v čase, kedy návštevy lekára z urgentných,
či iných dôvodov nie sú obvyklé. Súd preto žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania vyhodnotil
ako nedôvodnú a ničím nepodloženú, ako snahu oddialiť rozhodnutie vo veci a pokračoval v konaní

v neprítomnosti žalobkyne, pričom rozhodoval na základe obsahu spisu a dôkazov vykonaných na
nariadenom pojednávaní.

Z výsluchu žalovaného okresný súd zistil, že so žalobkyňou žil v družskom pomere asi desať rokov.
V posledných rokoch z jeho pohľadu už spolužitie nebolo dobré, žalobkyňa sa o domácnosť nestarala
podľa jeho predstáv, nebolo upratané, nebolo navarené. Myslel si, že sa situácia zmení s narodením

dieťaťa, nestalo sa tak. Posledný rok už bolo ich spolužitie o neustálych konfliktoch, hádkach, nakoniec
žalobkyňa aj s dcérou zo spoločnej domácnosti odišli. Nerozišli sa v dobrom a pretrvávajú medzi
nimi nezhody súvisiace s tým, ako bude v súdnom konaní rozhodnuté o výchove a úprave styku
s maloletou X.. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa robí všetko pre to, aby dosiahla stav, kedy
nebude mať možnosť byť s ich dcérou. Jednoznačne poprel, že by sa jej niekedy slovne vyhrážal

poškodením zdravia alebo inak, nikdy nezaútočil slovne na ňu na verejnosti, ani na jej blízke osoby, nikdy
nemal žiadny slovný konflikt s jej matkou, sestrou, švagrom, druhom. V konečnom dôsledku, ak by bol
osobou agresívnou, za desať rokov spolužitia by sa to už dávno prejavilo. Žalobkyňa iniciovala viacero
priestupkových konaní, ani jedno z nich neskončilo v jeho neprospech, na prešetrovanie a prejednanie
do priestupkových konaní pritom žalobkyňa vôbec nechodila. Žalovaný poprel, že by niekedy rozbil

zvončeky v dome, kde žalobkyňa býva, zároveň poprel, že by jej niekedy fyzicky ublížil. V súčasnosti
je taký stav, že žalobkyňa dodržiava súdne rozhodnutie o úprave styku s maloletou X., dcéru si len
odovzdávajú, nekomunikujú spolu, nekomunikuje prakticky vôbec ani s príbuznými žalobkyne. Občas
má snahu žalobkyni telefonovať, pretože sa chce porozprávať s dcérou, žalobkyňa obvykle nedvíha
telefón. Je pravda, že jeden alebo dvakrát bol za ňou na pracovisku, to ale bolo v období, keď

nebolo rozhodnuté o výchove, bol sa len spýtať na dcéru, ktorú dlho nevidel. Bez toho, že by došlo k
nejakej hádke zavolala žalobkyňa políciu. Okresný súd poukázal na to, že žalobkyňa na preukázanie
svojich tvrdení predložila súdu viaceré potvrdenia o oznámení vo veci priestupkového konania, ktoré
dala príslušnému policajnému orgánu, takéto oznámenia podala 03.04.2010, 12.07.2010, 29.10.2010,
06.11.2010, 04.03.2011, 15.11.2010, všetky oznámenia vychádzali z toho, že žalovaný sa dopúšťa

rušenia občianskeho spolunažívania verbálnymi a fyzickými útokmi. Žalobkyňa predložila záznam o
poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 12.07.2010, z ktorého vyplýva, že na ľavom ramene má
škrabanec dlhý asi 20 cm, na hrudníku škrabanec v dĺžke 3 cm.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 11, § 13 Občianskeho zákonníka. Podľa záverov
okresného súdu žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. Pokiaľ ide o žalobu v časti, kedy

žalobkyňa tvrdila, že bolo ohrozené jej zdravie, život, dobré meno, česť, dôstojnosť a súkromie, okresný
súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že by takýmto spôsobom došlo k zásahu do jej
osobnostných práv. Žalobkyňa len tvrdila, že žalovaný sa neustále dopúšťa verbálnych a fyzických
útokov na jej osobu, ani v žalobe ich ale nepopísala presnejším spôsobom, a ani nepreukázala, žeby vôbec k takýmto zásahom došlo. Doložené potvrdenia polície o oznámeniach ohľadne spáchania
priestupku zo strany žalovaného požadovanú dôkaznú hodnotu nemajú, žalobkyňa nedoložila žiadne
rozhodnutie,ktorýmbybolžalovanýuznanývinnýmzospáchaniaakéhokoľvekpriestupkuvočijejosobe.

Pokiaľ ide o to, že by sa žalovaný mal zdržať akéhokoľvek konania voči osobám blízkym žalobkyni,
nemôže sa žalobkyňa domáhať ochrany osobnostných práv tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi
konania. Preto okresný súd ani neodstraňoval vady žaloby v tom zmysle, aby tretie osoby, matka, druh
a podobne, boli špecifikované konkrétnejším spôsobom. Podľa názoru okresného súdu nie je možné
v občianskoprávnom konaní vysloviť zákaz priblíženia sa kohokoľvek ku komukoľvek, takáto ochrana

by mohla byť žalobkyni prípadne jej blízkym osobám poskytnutá, ale spôsobom, ktorý pripúšťa Trestný
poriadok,potom,keďvtrestnomkonaníjepreukázané,žesaniektodopúšťakonkrétnejtrestnejčinnosti.
V samostatnom občianskoprávnom konaní rovnako nie je možné uložiť komukoľvek povinnosť, aby
rešpektovalakékoľveksúdnerozhodnutie,atedaajrozhodnutietýkajúcesavýchovymaloletéhodieťaťa,
či úpravy styku s ním. Navyše možno konštatovať, že ak by bola úspešná žalobkyňa v zákaze priblíženia
sa na vzdialenosť menšiu ako 15 m, zásadným spôsobom by skomplikovala možnosť žalovanému byť

v kontakte s ich dcérou, pričom je možné, že práve takýto účinok chcela žalobkyňa takouto žalobou
dosiahnuť. Z obdobných dôvodov ako je vyššie uvedené, okresný súd zamietol aj žalobu v časti o
náhradu nemajetkovej ujmy.

O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na to, že žalovaný bol v konaní úspešným
účastníkom, a preto mu okresný súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy

konania spočívali v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 01.01.2011, pri hodnote za jeden
úkon právnej služby 91,28 eur, k tomu 3x režijný paušál 21,63 eur, celkom 295,47 eur.

Proti výroku o náhrade trov konania vyššie uvedeného rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie
žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že v konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a v čase

podania odvolania poberala peňažnú pomoc v materstve vo výške 280 eur. Poukázala na to, že
dôvodom pre podanie žaloby bolo správanie sa žalovaného, ktorým zasahoval do jej osobnostných
práv a práv jej blízkych osôb, pričom je oznámenia na polícii neviedli k náprave. Žalobkyňa nemala
dostatok finančných prostriedkov na to aby mohla zaplatiť advokáta, ktorý ju v tom čase zastupoval v
inom spore. Ak by sa pred otvorením pojednávania včas dozvedela, že tak, ako podala žalobu, nemôže

súd rozhodnúť, tak by žalobu zmenila, alebo pravdepodobne by ju vzala späť. Napriek tomu, že súd
rozhodol v jej neprítomnosti, má za to, že súd mal postupovať podľa § 150 O.s.p. a výnimočne nemal
priznať žalovanému náhradu trov konania. Súd mal prihliadať na jej majetkové pomery a na to, že sa
celodenne stará o svoje dve dcéry, s ktorými pomermi bol súd oboznámený, keďže žalobkyňa bola
oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Žalobkyňa uviedla, že výrok o náhrade trov konania

ju existenčne ohrozuje a jej deti by prišli o jeden celomesačný príjem. Vzhľadom na uvedené navrhla,
aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo
vyjadrení uviedol, že ospravedlnenie neúčasti žalobkyne na pojednávaní je pre posúdenie nároku

na náhradu trov konania irelevantná. Podľa názoru žalovaného oslobodenie žalobkyne od súdnych
poplatkov ešte neznamená nesprávnosť napadnutého výroku o náhrade trov. Poukázal na to, že
žalobkyňa je v iných konaniach právne zastúpená, a preto nepokladá za presvedčivé tvrdenia žalobkyne
o nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie zastupovania advokátom. Žalovaný tiež
poukázal na to, že žalobkyňa mala dostatok času vziať späť žalobu, nakoľko splnomocnenie k svojmu

zastupovaniu udelil až tesne pred pojednávaním a pri prvom úkone uviedol všetky skutočnosti a dôkazy,
pre ktoré žiadal žalobu zamietnuť. Podľa názoru žalovaného niet dôvodu na postup podľa § 150 O.s.p.,
pretože žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v prospech výnimočného postupu
pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré prevyšovali jej procesnú zodpovednosť za podanie
šikanózneho návrhu, pričom oslobodenie od platenia súdneho poplatku a nízky príjem žalobkyne nie

sú dôvodom hodným osobitného zreteľa. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil ako vecne správny
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov
odvolacieho konania v celkovej výške 30,87 eur, pozostávajúcich z odmeny za písomné podanie vo
výške 23,24 eur a režijného paušálu vo výške 7,63 eur.Krajský súd, ako odvolací súd, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania je potrebné zmeniť podľa § 220

ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania napadnutého výroku o trovách konania odvolací súd dospel k záveru, že
okresný súd v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania dospel k správnemu skutkovému
záveru,rozhodnémuzhľadiskarozhodovaniaoprávenanáhradutrovkonania,tedaževprejednávanom
prípade bol žalovaný v konaní v plnom rozsahu úspešný v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

V nadväznosti na dôvody odvolania žalobkyne odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 150

ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať, pričom prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, čo
neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ako vyplýva z citovaného,
nepriznanie náhrady trov podľa uvedeného ustanovenia je možné len výnimočne, pričom nevyhnutnou

podmienkoujeexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpripomína,
že právo v konaní úspešného účastníka je súčasťou základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto podmienky aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
treba posudzovať z hľadiska, či intenzita dôvodov hodných osobitného zreteľa z objektívneho hľadiska
presahuje záujem na ochrane základného práva na súdnu ochranu úspešného účastníka.

Z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. ďalej vyplýva že musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať vo vzájomných súvislostiach na
osobné, majetkové a iné pomery všetkých účastníkov a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania
k uplatneniu práva na súde, ako aj ich postoj v konaní.

Zo spisového materiálu vyplýva, že majetkové pomery žalobkyne neboli dobré, ktorá skutočnosť zrejme

viedla okresný súd k rozhodnutiu o oslobodení žalobkyne od platenia súdnych poplatkov, i keď z
obsahu spisu aj vzhľadom na výsledok konania (viď aj rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie
predbežného opatrenia) nie je zrejmé, ako sa okresný súd vyporiadal s existenciou ďalšej podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p., teda že nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neušlo, že

okresný súd pred rozhodnutím o oslobodení od súdnych poplatkov vyzval žalobkyňu, aby predložila
doklady o majetkových pomeroch jej druha, ako spolubývajúcej osoby, ktorú výzvu žalobkyňa prevzala
dňa 01.08.2011 a napriek tomu, že žalobkyňa na túto výzvu vôbec nereagovala, okresný súd jej priznal
dňa 22.09.2011 oslobodenie od súdnych poplatkov.

I keď príjmové pomery samotnej žalobkyne by mohli svedčiť v prospech aplikácie ustanovenia § 150

ods. 1 O.s.p., tieto príjmové okolnosti, ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné posudzovať v spojení s
okolnosťami, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby.

Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na ochranu osobnosti z dôvodu údajného
deliktuálneho konania žalovaného s tým, že toto konanie žalovaného oznámila orgánom Policajného
zboru a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v W. a oznámené konania žalovaného ostali nepotrestané.

Vychádzajúc z ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd (v občianskom súdnom konaní) je
okrem iného viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok
a kto ich spáchal, je zrejmé, že žaloba žalobkyne na ochranu osobnosti z dôvodu deliktuálneho
správania žalovaného bez rozhodnutia príslušného orgánu, že žalovaný spáchal voči žalobkyni
delikt (trestný čin alebo priestupok), nebude zrejme úspešná. Ak teda žalobkyňa v prejednávanom

prípade podala neúspešnú žalobu na ochranu osobnosti z dôvodu deliktuálneho konania žalovaného,
pričom príslušné orgány, ktorým bolo takéto konanie žalovaného oznámené a o oznámení konali z
úradnej povinnosti, nedospeli k pozitívnemu výsledku o spáchaní deliktu žalovaným, ide o skutočnosť,ktorá podľa názoru odvolacieho súdu vylučuje aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. aj napriek
žalobkyňou deklarovaným nízkym príjmovým pomerom, keďže nepriaznivé majetkové pomery nemôžu
ospravedlňovať nezodpovedný prístup k súdnemu konaniu a jeho výsledku.

S poukazom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie sú splnené
zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na doposiaľ žalobkyňou
deklarované príjmové pomery a na jej starostlivosť o deti odvolací súd dospel k záveru, že uloženie
povinnosti žalobkyni nahradiť žalovanému naraz všetky trovy konania v zmysle § 160 ods. 1 prvá veta
O.s.p., by mohlo mať nepriaznivé dôsledky na zabezpečenie základných potrieb osôb, odkázaných na

starostlivosť žalobkyne. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu tak, že
podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. určil peňažné plnenie v primeraných splátkach s tým, že omeškanie
s plnením splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Preto s poukazom na vyššie uvedené
bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p..
Aj napriek tomu, že na základe odvolania žalobkyne došlo k zmene napadnutého výroku okresného
súdu o trovách konania, zmena sa týka len splatnosti nároku a nie výšky tohto nároku. Preto čiastočný
neúspech žalovaného v odvolacom konaní považoval odvolací súd za nepatrný v zmysle § 142 ods.
3 O.s.p., odôvodňujúci mu priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovaný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 30,87 eur,
pozostávajúcich z odmeny za písomné podanie, vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 23,24 eur a režijného
paušálu vo výške 7,63 eur. Keďže uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nebol v rozpore
sustanovením§14ods.3písm.b)a§16ods.3vyhláškyč.655/2004Z.z.vzneníúčinnomk12.03.2012
(ku dňu podania vyjadrenia k odvolaniu), o náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené

vovýrokovejčastitohtouznesenia,pričomvzhľadomnavýškutrovodvolaciehokonaniaasplatnosťprvej
splátky trov konania pred okresným súdom odvolací súd nedospel k záveru o potrebe určiť žalobkyni
zaplatenie trov odvolacieho v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .