Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/439/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212200359
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212200359.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. E., nar. XX.XX.XXXX, W. X, R., zastúpený JUDr. G. L.,
zamestnankyňouOkresnéhosúduGalantaakoopatrovníčkou,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastrane
žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený: HKP

Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 3.389,18 eura s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 11C/367/2012-69 zo dňa 02. novembra 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 11C/367/2012-108 zo dňa 25. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že
žalobcovi ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

vo výške 333,02 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca je povinný zaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhonáhradutrovodvolacieho
konania za právne zastúpenie vo výške 87,84 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zrušil platobný rozkaz č. k. 9Ro/4/2012 - 24 zo dňa
16.03.2012akonaniezastavil.Žalovanémuanivedľajšiemuúčastníkovinastranežalovaného(vďalšom
texte „vedľajší účastník“) nepriznal náhradu trov konania. Žalobcovi vrátil súdny poplatok za návrh
krátený o 6,63 eura vo výške 196,37 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. Vecne svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že pred prvým pojednávaním žalobca zobral svoju žalobu späť, súhlas
žalovaného ani vedľajšieho účastníka so späťvzatím nebol potrebný, konanie preto zastavil. Právne

svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
O náhrade trov konania žalovaného, ktorému žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd prvého stupňa podľa
ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol
podľa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, pričom poukázal na neúčelnosť trov vynaložených vedľajším
účastníkom, keď vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z úkonu právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka - oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania vyplýva, že nemal žiadnu vedomosť
o predmete sporu, teda ani úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nie
je úkonom v tomto konaní preukázaným a trovy ktoré si právny zástupca vedľajšieho účastníka za tento
úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými (súd prvého stupňa súčasne vyslovil pochybnosť, či
vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že do konania vstupuje). Súd prvého stupňa poukázal aj na to,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka takýmto spôsobom, teda oznámením o vstupe vedľajšieho

účastníka do konania, žiadosťou o zaslanie žaloby a návrhom na priznanie trov konania (čo súd hodnotíako neobvyklé) vstupuje do množstva konaní, o čom má súd vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti.
Vychádzajúc z tejto právnej argumentácie súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie vedľajší účastník. Svojim odvolaním napadol
tú časť rozhodnutia, ktorou súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby uznesenie v napadnutej časti
zmenil tak, že uloží žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 333,02

eura. Súčasne požiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia vo výške 87, 84 eura. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
v časti výroku o nepriznaní práva na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
vychádza a nesprávneho právneho posúdenia veci - nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 ods.
1 OSP. Argumentáciu súdu prvého stupňa považuje za svojvoľnú a tendenčnú. Vedľajší účastník v
konaní vystupoval na podporu žalovaného, proti ktorému podal žalobca predmetný návrh. Zo späťvzatia

návrhu na začatie konania nevyplýva, z akého dôvodu vzal žalobca svoj návrh späť. Podstatným
pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatňovaný žalobcom nebol uplatňovaný dôvodne, resp. bol
premlčaný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd mal v tomto prípade o trovách konania
rozhodnúť podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania
bol podaný dôvodne a či žalobca svojim nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa

muselo zastaviť. Tým, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie žalovaného. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania
z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom, o priznanie ich náhrady vedľajší účastník žiadal.
Podľa názoru vedľajšieho účastníka dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom bolo
uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh žalovaného bol

v čase podania návrhu premlčaný. Je zároveň nepochybné, že žalobca sa od počiatku konania
spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľov a po pristúpení vedľajšieho účastníka a vznesení
námietky premlčania jeho právnym zástupcom bol nútený bez ďalšieho vziať svoj návrh späť. To
znamená, že žalovaný bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu
účastníkovi nebola napadnutým uznesením priznaná náhrada trov konania. V kontexte uvedeného

vedľajší účastník považuje stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne
nesprávne, odporujúce zákonom Slovenskej republiky a predpisom Európskej únie. Spochybnením
opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces zahŕňajúceho, okrem iného, aj tzv. „princíp rovnosti zbraní“. Pokiaľ je možné, aby sa „silný“
žalobca dal zastúpiť advokátskou kanceláriou a v prípade úspechu vo veci žiadal náhradu trov právneho

zastúpenia, musí byť možné, aby mal takéto oprávnenie aj vedľajší účastník konania, ktorým je navyše v
tomto prípade spotrebiteľské združenie zriadené za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Uvedené tvrdenie
vychádza z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta OSP. Vedľajšiemu účastníkovi teda nie je možné odoprieť
právo dať sa zastúpiť advokátom. Vedľajší účastník sa domáhal náhrady trov konania pred súdom
prvého stupňa a odvolacím súdom, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty

3.389,18 eura za úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia v sume 131,13 eura + režijný paušál 7,63 eura

- vyjadrenie zo dňa 17.04.2012 v sume 131,13 eura + režijný paušál 7,63 eura

- odvolanie zo dňa 04.12.2012 v sume 65,57 eura + režijný paušál 7,63 eura

- 20 % DPH v sume 70,14 eura.

-

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o
trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 219 OSP ho potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania v odvolacom konaní vo výške 88,05 eura s DPH pozostávajúcich z jednej polovice úkonu
právnej služby vo výške 78,68 eura s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37

eura s DPH. Vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA
(ďalej len „združenie“) je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochranespotrebiteľa (§ 3, ods. 5, zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93, ods. 2 OSP). Vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - teda musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný

poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach (závery aj Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012, sp. zn. 3Cob/259/2011). Žalobca má z vlastných skúseností vedomosť,
že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to
oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na
priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,

združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Žalobca preto zastáva názor, že trovy
konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 OSP), preskúmal vec podľa ustanovenia

§ 212 ods. 1 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP, a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania - je potrebné zmeniť. Senát odvolacieho súdu
rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa

v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka po tom, ako bolo konanie zastavené.

V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.05.2012 oznámilo spotrebiteľské združenie vstup do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, a to podľa ustanovenia § 93 ods. 2 OSP, ako
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Súčasne doručil vedľajší

účastník vyjadrenie, ktorým vzniesol námietku premlčania a uplatnil si aj náhradu trov konania za dva
úkony právnej služby s tým, že tieto v prípade úspechu vo veci špecifikuje po skončení konania, resp,
na výzvu súdu.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 OSP, sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Citované ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15.10.2008, dáva

možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa
podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení, považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Takýmto združením je v zmysle jeho stanov i Spotrebiteľské združenie OSA, registrované Ministerstvom

vnútra SR v registri občianskych združení, s oblasťou činnosti: spotrebiteľské.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovenia § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.Podľa ustanovenia § 25 ods. l OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
spotrebiteľské združenie má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane

žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože
možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dáva priamo
špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 OSP. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4
OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z
toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak

právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované
právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a teda má i právo na náhradu
trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na

strane ktorého v konaní vystupoval. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti
a nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je
inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa a má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, pričom ustanovenie
§ 24 OSP umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Aj

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 7 Cdo 93/2012, zo dňa 19. júla 2012 uviedol, že názor,
podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny
advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi,
zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku
znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má

právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s
ustanovením § 25 ods. 1 OSP, ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho
súdneho konania.

Preskúmaním obsahu spisu v predmetnej veci odvolací súd zistil, že vedľajší účastník splnomocnil
advokátsku kanceláriu HKP Legal, s.r.o. na zastupovanie v konaní plnomocenstvom zo dňa 20.02.2012,

ktoré uvedená advokátska kancelária prostredníctvom svojho konateľa prijala. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka vo veci doručil súdu vyjadrenie k návrhu a vzniesol odôvodnenú námietku
premlčania. Vyjadrenie je vecné, nejedná sa o neúčelný, nehospodárny úkon. Podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 05.06.2012 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby žalobca
neodôvodnil.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa

jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,

je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená
povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené
podmienky uvedené druhom odseku ustanovenia § 146 OSP. Toto ustanovenie je v pomere k prvému

odseku citovaného ustanovenia špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia. V prípade, že zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku a musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak
trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta OSP mu tým vznikla povinnosť uhradiť trovy konania
žalovaného. Občiansky súdny poriadok priznáva vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti

aké má účastník konania (§ 93 ods. 3 prvá veta OSP), má teda aj právo na zastupovanie advokátom v
spore a právo na náhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia. Z uvedeného je zrejmé, že úvahy
súdu prvého stupňa, ktoré viedli k rozhodnutiu nepriznať vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov
konania, nie sú správne. Vedľajšiemu účastníkovi patrí aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia,
pričom pri priznávaní tejto náhrady súd musí posúdiť účelnosť trov právneho zastúpenia tak, ako pri

zastupovaní každého účastníka konania. Vzhľadom k skutočnosti, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o
zastavení konania sa verejne nevyhlasovalo, bolo povinnosťou tohto súdu vyzvať vedľajšieho účastníka
na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy v zmysle ustanovenia § 151 ods. 4 OSP.
Súd prvého stupňa vedľajšieho účastníka na vyčíslenie trov nevyzval, vedľajší účastník si trovy konania
vyčíslil prostredníctvom svojho právneho zástupcu až v odvolaní voči napadnutému uzneseniu. Vedľajší
účastník vyčíslil za konanie pred súdom prvého stupňa trovy za dva úkony právnej služby (prevzatie a

príprava veci, vyjadrenie) zo základu 3.389,18 eura v sume á 131,13 eura + paušál hotových výdavkov
á 7,63 eura + 20 % DPH a jeden úkon (odvolanie zo dňa 04.12.2012) v sume 65,57 eura + paušál
hotových výdavkov 7,63 eura + 20 % DPH. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia pred súdom
prvého stupňa za dva úkony, ktoré odvolací súd vyhodnotil s poukazom na vyššie uvedené ako účelne
vynaložené, sumu 333,02 eura.

Podľa ustanovenia § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
citovaného ustanovenia § 220 OSP zmenil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho
zastúpenia.

Náhradu trov konania vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní priznal odvolací súd podľa ustanovenia
§ 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá OSP. V odvolacom konaní úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 87,84 eura za jeden úkon
právnej služby (odvolanie) - 1/2 tarifnej odmeny (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004, Z.z.) z
hodnoty 3.389,18 eura (65,57 eura + paušálhotových výdavkov 7,63 eura + 20 % DPH), teda 87,84 eura.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.