Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/481/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212204428
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212204428.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka
Bardejov,Hurbanova6,08546Bardejov,IČO:30807484protipovinnémuANAD,s.r.o.,Smilno165,086
33 Smilno, IČO: 36 454 958 o vymoženie 19.174,19 € s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu v Bardejove č.k. 4Er/481/2012-74 takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi, Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad

Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 636,36 € v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd napadnutým uznesením č.k. 4Er/481/2012-74 zo dňa 8.8.2014 zastavil exekúciu podľa § 57 ods.
1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi vo výške 652,63 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Oprávnený podal v zákonnej lehote proti uzneseniu č.k. 4Er/481/2012-74 odvolanie v časti výroku o
trovách exekúcie. V odvolaní oprávnený uviedol, že nesúhlasí s výškou priznaných trov exekúcie. Tvrdí,
že priznaná suma za poštovné nie je dostatočne špecifikovaná a preto je nepreskúmateľná. Taktiež
poukazuje na ustanovenie § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého sú
od dane oslobodené univerzálne poštové služby, a preto nie je suma 20% DPH z odmeny a náhrady
hotových výdavkov priznaná správne. Oprávnený nesúhlasí ani s priznaním náhrady za administratívne

náklady, považuje tieto náklady za nepreskúmateľné a teda ich priznanie za nesprávne, a zároveň
poukazuje na § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v zmysle
ktorého je v odmene exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s
exekučnou činnosťou.

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. a
súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 5, § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. odmenu
vo výške 505,12 € (20% zo sumy 2.525,62 €).

Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 cit. vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v
celkovej sume 26,23 €. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe
skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z cestovných náhrad vo výške 19,94
€ (pracovná cesta zo dňa 13.11.2012 Humenné-Smilno a späť) a poštovného zaplateného pošte za

doručenie 7-mich zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (žiadosť o udelenie poverenia -
0,11 €; upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený - 1,40 €, povinný - 0,57 €; žiadosť o poskytnutie
súčinnosti - OR PZ - 0,01 €; návrh na zastavenie exekúcie - 1,40 €; vrátenie poverenia - 1,40 €;
žiadosť o vyznačenie doložky právopl. a vykonateľnosti - 1,40 €). Na rozdiel od vyúčtovania súdneho
exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie

povinnému a žiadosti o poskytnutie súčinnosti priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to
vo výške 0,11 € pri žiadosti o udelenie poverenia (1/13 požadovanej náhrady), 0,57 € pri upovedomení
o začatí exekúcie povinnému (1/3 požadovanej náhrady), 0,01 € pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti
- OR PZ(1/63 požadovanej náhrady), keďže z exekučného spisu vyplýva, že doručované boli jednou
zásielkou - 13 žiadostí o udelenie poverenia, 3 upovedomenia o začatí exekúcie povinnému; 63 žiadostí

o poskytnutie súčinnosti - OR PZ, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú
náhradu, ale len jej zodpovedajúcu časť.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať
DPH z odmeny, čo predstavuje 105,01 €. Súd priznal exekútorovi náhradu trov vo výške 636,36 €.

Súd do náhrady trov exekúcie nezahrnul DPH (20%) z hotových výdavkov na poštovné vo výške 1,26

€, nakoľko podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty sú od dane oslobodené
univerzálne poštové služby. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou
univerzálnou poštovou službou.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za úkon - odblokovanie vozidiel, nakoľko povinný

nie je majiteľom ani držiteľom motorových vozidiel.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto
náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady

vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho
exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi priznať
nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;

táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej

činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou

úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske

potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že
všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v
súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že
náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu

exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §
22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky
a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie
spomínanénákladyvrátanenákladovzakancelárskepotrebydovýpočtunákladov,náhradaktorýchpatrí

súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z
odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov
v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo
značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický
exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom

uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR
akopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňaťvyhláškač.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi

náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu

náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22
bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú

súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj
návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné
konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá
len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady)
alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax

súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V
prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny
exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
Navrhované zmeny schválené neboli.Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd

k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone

administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08

posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa

predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej

činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky

materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva
jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský
súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto
nemožnokonštatovať,žebyskutkovéaleboprávnezáverykrajskéhosúduvpredmetnejvecibolomožné

kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu

exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti
dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013

sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou

po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladovza spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,-€ súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu
nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní
predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie týchto
výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil
súdu v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. vo veci

sp. značky súdu 4Er/70/2012, spisová značka exekútora EX 4450/2011), kde pri odlišnom rozsahu
svojho exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením
a vedením exekučného spisu v presne tej istej výške 10,-€, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných
nákladov a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola
reálna alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní

možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie
paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.