Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208652
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713208652.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, S.,
vedenej pod sp. zn. EX 7910/13, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 5977,97-

Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 7Er/341/2013-33 z
20.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (ďalej aj ako „exekučný súd“) podľa § 44 ods.2 zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako

„Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. sp.zn. SR
06179/12 zo dňa 13.12.2012. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť spor
medzi účastníkmi konania z rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v dohode o uznaní dlhu uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným dňa 26.10.2009 a 24.01.2010. Súd posúdil predmetnú dohodu o

uznaní dlhu (dvojstranný právny úkon) ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len ako „OZ“). Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Rozhodcovská doložka
v prejednávanej veci nebola individuálne dojednaná, a preto je neprijateľnou podmienkou, ktorá je
neplatná. Rozhodcovský rozsudok vydal súd, ktorý na to nemal právomoc a ním vydaný rozhodcovský
rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený, v
odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uvedeným uznesením okrem iného z nasledovných dôvodov:

- v prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveruje Exekučný
poriadok. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Z § 45 ods.1 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“) vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa
§ 45 ZoRK, exekučný súd je oprávnený a povinný len konanie zastaviť a nie nevydať poverenie,- v zmysle § 45 ods.1 písm. c) ZoRK exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na
meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti,
nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade

s právom,

- poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, konkrétne na bod 37, v zmysle ktorého pre
zabezpečenie stability práva a právnych vzťahov, ako aj pre riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby
sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov; ako aj

na bod 47, v zmysle ktorého, zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd
kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a
taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak
sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku,

- právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods.1 písm. b) OBZ

spravujú OBZ, bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na práva a povinnosti neupravené týmto zákonom
je potrebné aplikovať OBZ, resp. OZ v zmysle § 1 ods.2 OBZ; v období do 31.12.2007 sa vzťahovali
ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti OZ,
ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v OBZ a zákone č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch . V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 OZ, a teda práva a povinnosti zo zmluvy o úvere (kde
bol dlžník spotrebiteľom) uzatvorenej pred 01.01.2008 nie je možné posudzovať podľa § 52 až § 54 OZ,

-postupomarozhodovaním súdudochádzaneoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávneného
na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne

uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, prebiehajúcom na základe právom uznaného
exekučného titulu, čo zároveň môže založiť zodpovednosť štátu za škodu,

- z dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r) OZ vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takého

ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky,

- poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, v zmysle
ktorého vyplýva právny názor, že z § 45 ods.1 písm. c) ZoRK výplýva, že rozpor s dobrými mravmi je
viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku;

nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi.

Vzávereodvolanianavrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 25.04.2013 bol pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaný návrh na vykonanie
exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn.: SR
06179/12 zo dňa 13.12.2012, právoplatného dňa 31.12.2012 a vykonateľného dňa 03.01.2013. Právny
predchodcaoprávneného(GEMoney,a.s.)apovinnýuzatvorilidňa19.10.2007zmluvuoúvereaďalších
úverových produktoch č. 1037717915. V zmysle rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v bode 4 Dohody
o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dní 26.10.2009 a 15.02.2010 (ďalej aj ako„Dohoda“) medzi oprávneným a povinným sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú
z právnych vzťahov na základe Dohody alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zánik budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská,

a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo b) pred Rozhodcovským
súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Košice alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. V odôvodnení rozhodcovského
rozsudku sp.zn.: SR 06179/12 zo dňa 13.12.2012 je len uvedené, že účastníci konania sa v Dohode
dohodli, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ods.1). Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (ods.2).

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok

uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Tvrdenieodvolateľaonedostatkukompetencieexekučnéhosúduskúmať,čiexekučnýtitulbolvydanýna
základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a ZoRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi ex offo dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého

súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia
vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu
práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka
odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí,

pretože je v zrejmom rozpore s § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonomneobstojí.Rozhodcovskýrozsudokmápodľa§35ZoRKpreúčastníkovúčinkyakoprávoplatný
rozsudok. Podľa ZoRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZoRK.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale

rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutejčiužvoformeosobitnejzmluvy,alebodoložkykinejzmluve.Pokiaľrozhodcovskázmluvatrpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto

právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlades ústavou tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného
titulu so zákonom nie sú právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy.

Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa

6. októbra 2006 vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice. Odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie,kuktorémudospelSúdnydvorEurópskejúnieprivýkladepredmetnejSmernicevdanejveci
úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t. j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ dospel a to: „Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku,ktorýbolvydanýbezúčastispotrebiteľa,musíhneď,akosaoboznámisprávnymiaskutkovými
okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou

doložkou viazaný“.

Odvolacia námietka oprávneného, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
neprijateľnú podmienku neobstojí. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z
bodu 4. Dohody, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve.

Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,
že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov všeobecným súdom, ak dodávateľ
ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom

individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do predtlače vopred pripravenej dohody. Celkom
zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej dohody ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu
zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako

absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že
rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Dohody.
Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať možnosť svoj dlh splácať v splátkach, kvôli čomu Dohodu
uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu
vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské

konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu),
ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie
sporunímvybratýmirozhodcami,takakotovyplývazformulárapredtlačepredmetnejdohody,spôsobuje
tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Exekučný
súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a

spotrebiteľa nezaväzuje.

Navyše rozhodcovská doložka uvedená v bode 4 Dohody sa týka len riešenia sporov, ktoré vzniknú
z tejto Dohody, keďže v rozhodcovskej doložke je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky
medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe tejto Dohody alebo s ňou súvisiacich,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom

spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde,rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo
b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., Košice jediným
rozhodcom ustanoveným predsedom rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a rokovacím

poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Z takejto formulácierozhodcovskej doložky v kontexte s uvedenou Dohodou vyplýva, že uzatvorená rozhodcovská doložka
sa nevzťahuje na spory vzniknuté zo zmluvy o úvere ako takej (na vymáhanie záväzku), ale len na spory
týkajúce sa, resp. vzniknuté z uzavretej Dohody (t.j. forma splácania záväzku v splátkach).

Takáto rozhodcovská zmluva nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
rozhodcovského rozsudku, a tento nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ.
V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Námietku oprávneného, že práva a povinnosti vzniknuté zo zmluvy o úvere, uzatvorenej pred
01.01.2008 nie je možné posudzovať podľa § 52 až 54 OZ považuje odvolací súd za irelevantnú, nakoľko
rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a

nie v zmluve o úvere.

Odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v
odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs
Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie

odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom
ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd,
na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje
všetkým odvolacím argumentom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým exekučný súd

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.