Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/320/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214216982
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7214216982.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. R. nar. XX.XX.W. a maloletú K. R. nar.
XX.X.W. bývajúce N. E. H. V.. R. D. Č.. X zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice II detí rodičov: K. R. rod. E. nar. X.X.W. bývajúcej v Z. H. Š. V.. Č.. W. v súčasnosti v
E.P. H. V.. R. D. Č.. X zastúpenej JUDr. Janou Šándorovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
v Košiciach na Mlynárskej ul. č. 19 a N. R. nar. XX.X.W. bývajúceho v E. H. V.. R. D. Č.. X na návrh B.

R. rod. D. nar. XX.X.W. a N. R. nar. XX.X.W. obidvoch bývajúcich v E. H. S. V.. Č.. X zastúpených JUDr.
Tatianou Solejovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Zupkovej ul. č. 7 v
konaní o úpravu styku starých rodičov s maloletou N. a maloletou K. v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia o odvolaní starých rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 1.7.2014 č.k. 45P
89/2014-22 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh starých rodičov na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiadali upraviť svoj styk s maloletými deťmi N. a K. s odôvodnením, že ich rodičia
nežijú od januára 2014 v spoločnej domácnosti, otec maloletých detí, ktorý je ich synom si v súčasnosti
hľadá prácu mimo územia SR a matka maloletých detí im neumožňuje stretávať sa s deťmi, dokonca
nereaguje ani na ich telefonáty. V návrhu konštatovali, že je podľa ich názoru v záujme maloletých detí,

aby doteraz vytvorené vzájomné citové väzby medzi nimi a deťmi sa nenarušili, napriek manželským
problémom ich rodičov, aby nezanikli a ani sa nijakým spôsobom neoslabili. Uviedli, že podali aj návrh
na úpravu ich styku s maloletými deťmi. Súd prvého stupňa o návrhu starých rodičov rozhodol podľa §-
u 102 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že starí rodičia neosvedčili naliehavosť predbežnej úpravy pomerov,
nepreukázali nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletým deťom a nebola preukázaná v konaní
potreba rýchlej a dočasnej úpravy pomerov. Vyjadril názor, že navrhovatelia zamieňajú svoj záujem so

záujmom maloletých detí a posúdenie najlepšieho záujmu detí je možné až po vykonaní dokazovania,
ktorým sa zohľadní vzťah maloletých detí k starým rodičom so zreteľom aj na vek detí. Zdôraznil, že
neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia pre neexistujúcu naliehavosť
zásahu súdu do pomerov účastníkov.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote podľa §-u 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. odvolanie starí
rodičia maloletých detí s tým, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí z nesprávneho právneho

posúdenia veci a na základe zistených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto
navrhujú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a upravil ich styk predbežne s mal. N. a mal. K.
v párnom týždni každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom týždni každú sobotu od 14.00
do 19.00 hod. V odvolaní konštatovali, že od začiatku roku 2014, kedy došlo k definitívnemu rozvratu
manželstva rodičov maloletých detí, s maloletými deťmi sa nestretávajú a tento stav môže spôsobiť u
maloletých detí ich odcudzenie voči starým rodičom, čo je bez ďalšieho v ich neprospech. Zdôraznili,

že tento stav môže mať negatívny dopad na pokojný a správny duševný vývoj maloletých detí, čím jeosvedčený naliehavý záujem na predbežnej úprave ich styku s maloletými deťmi. Uviedli, že v tomto
konaní sú motivovaní výlučne snahou zabezpečiť maloletým deťom pocit istoty a bezpečia a ubezpečiť
ich, že napriek prípadnému rozvodu ich rodičov, ich vzťah k nim sa nezmenil a v žiadnom prípade

za žiadnych okolností nikdy nestratia o maloleté deti záujem. Vyjadrili názor, že ak prvostupňový súd
konštatoval, že vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa,
potom svojím rozhodnutím tento prioritný záujem nerešpektoval a nezohľadnil. Vytkli konajúcemu súdu,
žeakceptovalvýlučnetvrdeniamatkyanezaoberalsatým,čipráveprejavenýnegatívnypostojmatkynie
je skutočnosťou, ktorá osvedčuje naliehavý záujem na nariadení predbežného opatrenia. Zdôraznili, že

z vyjadrenia matky je zrejmé, že táto v žiadnom prípade nemá záujem, aby vytvorila primeraný priestor
pre ich styk s maloletými deťmi, pričom je zjavne motivovaná negatívnym vzťahom k otcovi maloletých
detí, ktorý prenáša aj na nich ako jeho rodičov. V odvolaní popísali stretnutie s maloletými deťmi v januári
2014, kedy komunikovali s deťmi iba o bežných veciach, vyhýbali sa rozhovoru o probléme ich rodičov a
matkamaloletýchdetíprednimipovedaladeťom,žesanemajúnaotcapýtaťamal.K.výslovneprikázala
im povedať, že jej za ockom nie je smutno. Napriek tejto skutočnosti mal. K. hladkala fotku svojho otca.

Po tejto návšteve im matka oznámila, že si nepraje, aby chodili do jej bytu a stretávali sa s vnučkami.
Od uvedenej doby matka nielen, že im bráni stretávať sa s vnučkami, ale neumožňuje im ani telefonický
kontakt tým, že nezdvíha mobil, ani telefónnu linku, prípadne, ak sa dovolajú, vypne mobil. Po návšteve
starej matky v škole, ktorú mal. K. navštevuje, matka sa vyhrážala, že deti preloží na inú školu, prípadne
podnikne iné kroky, aby sa táto situácia neopakovala. Uviedli, že počas rozhovoru s maloletými deťmi sa

žiadnym spôsobom nevyjadrovali, ani v budúcnosti nemienia vyjadrovať k príčinám alebo okolnostiam
rozvratu manželstva ich rodičov, pretože ich jedinou snahou je aj svojou prítomnosťou pomôcť vnučkám
prekonať toto nepriaznivé obdobie, ubezpečiť ich, že ich vzťahy sa ani po prípadnom rozvode rodičov
nezmenia a presvedčiť vnučky o ich láske a podpore. Pri stretnutí s nimi mal. K. niekoľkokrát opakovala,
že ich má rada. Obe vnučky boli v minulosti na ne zvyknuté, pretože odmalička sa o nich starali, vodili

ich do bábkového divadla, prírody a venovali sa im ako je to v takomto vzťahu bežné. Tvrdenie matky,
že vnučky sa nechcú s nimi stretávať, je určite len jej želaním, ktorá sa podľa ich vedomostí rovnakým
spôsobom zachovala aj k bývalej svokre, po rozpade jej prvého manželstva. S údivom si prečítali
vyjadrenie matky vo veci samej, v ktorom tvrdí, že je nevhodné, aby sa deti s nimi stretávali napriek tomu,
že samotná matka ich v minulosti nespočetnekrát žiadala, aby mal. Sofia mohla u nich prespať, k čomu

naposledy došlo v novembri 2013, keď pracovne odcestovala do C. C.. Vyjadrili názor, že postoj matky
je momentálne motivovaný výlučne negatívnym postojom k otcovi maloletých detí, ktorý prenáša aj na
nich, ako jeho rodičov, pričom neprihliada na záujmy maloletých detí. Nie je predsa v záujme maloletých
detí, aby sa ich vzájomné vzťahy s ostatnými členmi rodiny bez akejkoľvek príčiny prerušili. Pretože
konanie o úprave ich styku s maloletými deťmi si vyžaduje dlhodobejšie dokazovanie, vyjadrili názor,

že týmto návrhom riadne osvedčili záujem na predbežnej úprave ich styku s maloletými deťmi, a preto
navrhli aj v závere odvolania zmeniť napadnuté uznesenie a ich návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu starých rodičov navrhla odvolaciemu súdu napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť a stotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa vyjadreným v
odôvodnení napadnutého uznesenia, že starí rodičia žiadnym spôsobom nepreukázali potrebu rýchlej a

dočasnej úpravy pomerov. Názor starých rodičov, že možný negatívny dopad odlúčenia maloletých detí
od nich osvedčuje naliehavosť právneho záujmu na predbežnej úprave styku označila za nesprávny a
ničím nepodložený. Zdôraznila, že nikdy starým rodičom nebránila v styku s dcérami, ale so zreteľom na
súčasnú situáciu (psychické problémy staršej dcéry N., nevôľa maloletých detí stretávať sa so starými
rodičmi v rozsahu nimi požadovanom, neprimeraná zainteresovanosť starých rodičov do okolností

súvisiacich s rozvodom manželstva), nie je momentálne vhodné a v záujme detí, aby im boli predbežným
opatrením vnucované a vymedzované styky so starými rodičmi. Vyvrátila aj skutočnosti tvrdené starými
rodičmi v odvolaní, že by mala vypínať mal. N. mobil za účelom znemožnenia jej telefonického kontaktu
so starými rodičmi a v tejto súvislosti poukázala na vek mal. N., ktorá sa môže kedykoľvek telefonicky
alebo emailom kontaktovať so starými rodičmi. Taktiež vyvrátila tvrdenia starých rodičov, že by mal.

K. prikazovala, aby starým rodičom povedala, že jej za ockom nie je smutno, a že by maloletá mala
hladkať fotografiu svojho otca. Tieto tvrdenia starých rodičov označila za ich výmysly s cieľom očierniť
ju pred súdom. Vyjadrila názor, že ak by bránila maloletým deťom v styku so starými rodičmi, títo by
už pred 18. júlom 2014 požiadali kolízneho opatrovníka o sprostredkovanie styku s maloletými deťmi.
Taktiež uviedla, že pri náhodnom stretnutí začiatkom júla 2014 na mestskom kúpalisku so starou matkou

volala na mal. K., aby šla k starej matke, táto odmietla. Taktiež zdôraznila, že starí rodičia najmä starý
otec, je neprimerane zainteresovaný do jej problémov s manželom a má dôvodné obavy, že by svojenázory pri stretnutiach deťom vnucoval. Je toho presvedčenia, že starí rodičia chcú suplovať rodičovskú
starostlivosť otca maloletých detí, ktorý je v zahraničí a od svojho odchodu nejaví žiaden záujem o styk
s deťmi. V závere vyjadrenia uviedla, že je presvedčená o tom, že starí rodičia zmenia svoj postoj,

zohľadnia prioritný záujem maloletých detí, ktorých názor budú tiež akceptovať a po stabilizácii vzťahov
v celej rodine a vykonaní dokazovania vo veci samej, všetci dospejú k rozumnej dohode ohľadom styku
s deťmi. Navrhla, za súčasnej situácie, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Otec maloletých detí, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu starých rodičov nevyjadrili.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-
u 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k presvedčeniu,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na nariadenie predbežného

opatrenia a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, preto
je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu
konania, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že v tejto právnej veci neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože starí rodičia neosvedčili naliehavosť

dočasnej úpravy pomerov, a nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané,
že by maloletým deťom hrozila bezprostredná ujma, preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa §-u
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a v zmysle §-u 219 ods. 2 O.s.p. dodáva, že predbežné
opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na
dočasnézabezpečenieochranyporušenýchaohrozenýchprávúčastníkovkonania,pričomjehopoužitie

je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. V konaniach
týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je prioritný záujem dieťaťa, ale iba v prípade
bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste
predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Na základe uvedenej úvahy nie je

možné súhlasiť s tvrdením starých rodičov, že by súd prvého stupňa so zreteľom na záujem maloletých
detí rozhodol nezákonne. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami
podľa §-u 25 ods. 5 vety prvej Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a
ak to vyžadujú pomery v rodine. Zákon pritom odkazuje pri výklade pojmu blízkej osoby na ust. §-u
116 Občianskeho zákonníka. Tieto tzv. blízke osoby však nemajú zákonné právo na styk s maloletým

dieťaťom tak, ako jeho rodičia, ale súd môže zohľadniť záujem maloletého dieťaťa a pomery v konkrétnej
rodine a upraviť styk maloletého dieťaťa aj s týmito osobami, ale vždy pôjde o výnimočné prípady.
Je potrebné tiež zdôrazniť, že úprava styku dieťaťa s blízkymi osobami presahuje rámec predbežnej
úpravy pomerov maloletého dieťaťa vzhľadom k tomu, že nemôže byť v tomto prípade splnená zákonná
podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov majúca za

následok odstránenie bezprostrednej ujmy, ktorá by mohla dieťaťu vzniknúť. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že maloleté deti trpia
absenciou stretnutí so starými rodičmi a citovo strádajú tak, že je naliehavo potrebné zabezpečiť ich
kontakt so starými rodičmi formou predbežného opatrenia. Pretože ide iba o dočasnú úpravu pomerov
účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami

starých rodičov, ani tvrdeniami matky vo vyjadrení, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam
pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu
potrebného pre rozhodnutie o merite veci.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.