Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210202022
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6210202022.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti povinnej: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. O. U. XXX/X, XXX XX R. P., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821

08 Bratislava, pod spisovou značkou EX 5080/10u, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
872,57euraasprísl.,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduVeľkýKrtíščíslokonania
1Er/761/2010-45 zo dňa 09. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ust.

§ 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. CP-60156/09 zo dňa 18.
09. 2009, ktorý vydal rozhodca Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej

komore, s.r.o. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
čl. X. písm. p/ Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len
Všeobecné obchodné podmienky). Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou Zmluvy o pôžičke
č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 06. 2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinnou (pozn. odvolacieho súdu - okresný súd nesprávne uviedol, že zmluva bola uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou), ktorá tvorila právny rámec pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Predmetnú

zmluvu o úvere posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka. Vo svojom rozhodnutí poukázal okresný súd aj na európsku právnu úpravu
dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, a to Smernicu Rady
93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“),
konkrétne na jej čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a bod 1 písm. q/ prílohy Smernice, ako aj na právny
názor vyplývajúci z rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o

pôžičke nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných
podmienok ako súčasti formulárovej Zmluvy o pôžičke. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou
napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. K závažnému narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami dochádza aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná
možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem iného

v značnej vzdialenosti od jeho bydliska) domáhať sa uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska
tak ako je to v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takátorozhodcovská doložka reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné. Okresný
súd tak teda dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je

podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, neplatná. Keďže
rozhodcovskékonaniesauskutočnilobezriadnehozmocneniazostranyzmluvnýchstrán,rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nie je riadnym exekučným titulom. Súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal, nakoľko tento súdu oznámil, že si ju neuplatňuje.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Mal za to, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
prekúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok. S poukazom na ust. § 35 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a na ust. § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, čo je tiež prekážkou pre opätovné prejednanie veci.
Oprávnený ďalej poukázal na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Zdôraznil, že exekučný súd nie je vecne

príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na
ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o
opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto
výklad je podľa oprávneného neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje
takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému

rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Práve absencia takejto právomoci súdu v kombinácii
sprípadnýmrozhodnutímozastaveníexekúciepredstavujebezprostrednýzásahdoprávaoprávneného
na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia kedy oprávnený ako aj povinný by boli viazaný
právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané
právo nútene vymôcť. Poukazom na ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK oprávnený tvrdil, že exekučný súd

pri zastavení exekúcie nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto
skúma len vlastnosti uloženej sankcie, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či
povahasamotnéhoplneniajevsúladesprávom.PoukázalajnarozhodnutieSúdnehodvora(ES)voveci
C - 40/08. Zdôraznil, že z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd
mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich

právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné
priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola
narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že v období do 31. 12. 2007
sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a
na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho

zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z.
Potomsaprávnevzťahyzozmluvyoúvereuzavretejpred 01.01.2008vsúlades§261ods.1písm.
b/ Obchodného zákonníka podľa oprávneného spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov. Oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny. Podľa dôvodovej

správy, ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie je neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky, pretože spotrebiteľovi zostáva možnosť riešiť spor v
občianskoprávnom konaní pred súdom. Uvedené ustanovenie teda podľa oprávneného v žiadnom
prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal tiež na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že
pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK. Na základe
týchto odvolacích dôvodov navrhol oprávnený uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že
podanému odvolaniu nemieni nevyhovieť a vec predložila podľa § 374 ods. 4 OSP na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2
OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor žiadosťou zo dňa 23. 03. 2010, požiadal exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorému pripojil exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok sp. zn. CP 60156/09 zo dňa 18. 09. 2009, ktorý vydal rozhodca Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. (č.l. 3 spisu). Rozhodcovský rozsudok sa
stal právoplatným dňa 19. 10. 2009 a vykonateľným dňa 23. 10. 2009. Z rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že rozhodcovský súd uložil odporcovi (povinnej) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (právnemu

predchodcovi oprávneného - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) sumu 872,57 eura, úrok z
omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 872,57 eura od 20. 07. 2007 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu v sume 87,26 eura a súdny poplatok v sume 79 eur, všetko na účet navrhovateľa do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodcovský súd uložil odporcovi (povinnej) povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi (právnemu predchodcovi oprávneného) náhradu trov právneho zastúpenia v sume

208,50 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že tento bol vydaný na základe porušenia
záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o pôžičke č.XX.zo dňa 05. 06. 2006, ktorú s povinnou uzavrel
právny predchodca oprávneného.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď Zmluvu

o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 06. 2006 považoval za spotrebiteľskú zmluvu a dôvodne sa
zaoberal aj tým, ako boli koncipované jednotlivé zmluvné podmienky.

K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, odvolací
súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd
nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených

procesnýchpredpokladov,zaktorýchsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,jeoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný

titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne v uznesení sp .zn. 3 Cdo 146/2011 zo
dňa 13. októbra 2011 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie

formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť
označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa
skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný
titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania

alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných
ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania, uznesením ktorým bola exekúcia zastavená,
mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, sa zaoberal
Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 456¬/2011-19 zo 23.
novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním

poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolopotrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v
tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R

58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný

titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

Nie je sporné, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o
rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací
súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že

súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.
Tento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v rozhodnutí Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10zodňa16.11.2010.Súdnydvorvsúvislostisoskúmanímnekalýchpodmienok

v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o
úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede
je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva,

s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani predošlé vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej,
pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Okresný súd vzhľadom k vyššie uvedenému opodstatnene skúmal, či rozhodcovská doložka ako
zmluvná podmienka v spotrebiteľskom vzťahu nebola koncipovaná tak, aby spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; správne venoval
pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho

kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala
založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu
exekučného titulu predchádzalo.

Okresný súd preskúmal rozhodcovskú doložku v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dôvodne dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do

rámca Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o pôžičke spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho
zákonníka), pretože aj keď dáva alternatívne možnosť riešiť spory vzniknuté z predmetnej zmluvy tak
pred rozhodcovským súdom ako aj pred všeobecným súdom, uvedená alternatíva je len formálna.
Vzhľadom na predmet danej zmluvy, ktorým bolo poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi

je zjavné, že porušovateľom tejto zmluvy je takmer výlučne spotrebiteľ, ktorý svoje záväzky nespláca
riadne a včas, a teda subjektom, ktorý v konečnom dôsledku uskutoční voľbu konkrétneho súdu bude
takmer vždy veriteľ. Veriteľ podaním návrhu na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný
v čl. X. písm. p/ Všeobecných obchodných podmienok, pričom po tomto výbere už povinná nemala
faktickú možnosť podať návrh pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od

ostatného textu Všeobecných obchodných podmienok. Ak bol úver poskytnutý na základe štandardnejformulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať len ako celok vrátane Všeobecných obchodných podmienok
a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju ako celok odmietnuť. Je zrejmé, že oprávnený
od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy,

boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť exekučným titulom, lebo rozhodcovská doložka predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná ( podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v
zneníplatnomvčaseuzavretiazmluvy).Akjerozhodcovskádoložkasúčasťouformulárovýchzmluvných
podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v

dôsledkusvojejnevedomosti,činečinnosti.Priochranespotrebiteľajepretovsúvislostisrozhodcovskou
doložkou nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu s výnimkou
ak si rozhodcovský súd osobitne vyjednal (výslovne si ho želal). Rozhodcovská doložka v znení
a spôsobom, akým bola inkorporovaná do spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke, splynula s ostatnými
štandardnými zmluvnými podmienkami. Došlo tak k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc

rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok (číslo listu 3 - 4 spisu) ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku), na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Pokiaľoprávnenýnamieta,žezmluvaoúverebolado31.12.2007upravenálenvObchodnomzákonníku

a v zákone č. 258/2001 Z. z. a preto nie je možná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka, v tejto
súvislosti postačí zopakovať všeobecne známy záver, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neprestáva
byť spotrebiteľskou zmluvou (širší pojem) a snaha použiť pri zmluve o spotrebiteľskom úvere podporne
Obchodný zákonník naráža na prednosť Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu.

Dojednanie rozhodcovskej doložky je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Za takýchto
podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto exekučný
súd správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58
ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.