Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/210/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222140
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113222140.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., F. XX, proti
žalovanému: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Y. X, o vrátenie finančných prostriedkov, o trovách
konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C 179/2013-52 zo dňa
31.7.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í sa uznesenie tak, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením žalobkyni uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 90,20 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil citujúc ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa žiadajúc o odpustenie
platenia trov konania z dôvodu, že poberá dôchodok vo výške 238,10 Eur, z čoho ešte platí za odber
elektrickej energie v dome jej syna H. X. sumu 34,70 Eur, 21 Eur ročný poplatok za komunálny odpad a
2,32 Eur mesačne za rozhlas a televíziu. Uviedla, že žalovaný je dobre finančne zabezpečený. Pracuje
a poberá k tomu výsluhový dôchodok.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal uzneseniu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219
ods. 1 O.s.p.) ani na zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) napadnutého uznesenia.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodovanie o trovách konania a trovách exekúcie je vnútorne jednotnou
procesnoprávnou otázkou, nebolo potrebné účastníkov konania poučiť v zmysle ustanovenia § 213 ods.
2 O.s.p. o možnom právnom posúdení veci aj podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. (porov. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

Ustanovenia § 142 až § 150 O.s.p. upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania
(alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k
záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady
trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich
hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby
neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania
spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi
priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150
O. s. p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

Dôležitým je tiež na účely rozhodovania o náhrade trov konania zistenie, či možno od žalovaného, ktorý
má nárok na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté
v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

Relevantnou skutočnosťou v predmetnej veci je, že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou s príjmom vo
výške 238,10 Eur mesačne. Bez pochybností by uhradenie trov konania vo výške 90,20 Eur žalobkyňu
viedlo k existenčných problémov. Možno preto od žalovaného spravodlivo žiadať, aby si vzniknuté trovy
konania hradil sám. Žalovaný je synom žalobkyne s podstatne priaznivejšími príjmovými pomermi.

Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho dôvodu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. bola preto
dôvodná.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil a
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.