Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Dušan Čimo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/185/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112211623
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112211623.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10,
Bratislava,zastúpenejsplnomocnenkyňou:AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterKováč,s.r.o.,Bratislava,
Kubániho 16, proti žalovanému: R. F., nar. X. Z. XXXX, bytom R., D. XXXX/XX, o 806,79 eur s
príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom,
Košice, Sofijská 13, zastúpeného advokátom: JUDr. Ladislav Mikluš, Košice, Budapeštianska 8, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 18. júna 2013 č. k. 10C/154/2012 - 114
takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného k rukám jeho advokáta náhradu trov prvostupňového konania v sume 118,52 eur
do 3 dní.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho advokáta
náhradu trov odvolacieho konania v sume 33,54 eur do 3 dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol; II. žalovanému náhradu trov konania
nepriznalaIII. žalobkyniuložilpovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanéhonáhradu
trov „právneho zastúpenia“ v sume 118,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho
právneho zástupcu. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 101, § 488 a
§ 517 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 42
ods. 4 písm. b/a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení platnom
a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania). Vecne
potom dôvodil uplatnením si žalobkyňou ako právnou nástupkyňou obchodnej spoločnosti Telefónica
Slovakia, s.r.o., Bratislava, voči žalovanému nároku na zaplatenie sumy 806,79 eur s príslušenstvom,
vyplývajúceho zo zmluvy o pripojení (právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným 11. septembra
2007) a názorom o premlčaní takéhoto nároku, keď vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol v
konaní námietku premlčania a súd ju považoval za dôvodnú. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnení) a § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „advokátska tarifa“), vecne potom
plným úspechom žalovaného v konaní, ktorý ale náhradu trov konania výslovne nežiadal (i keď inak
by mu na ňu vzniklo právo) a vznikom trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného na právnom
zastúpení 118,52 eur za 2 úkony právnej služby á 51,45 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia 21.
januára 2013 a 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie 4. apríla 2013) a 2-krát režijný paušál á 7,81 eur.Proti tomuto rozsudku iba v časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka (výrok III. rozsudku)
podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu nepriznaním vedľajšiemu účastníkovi
náhrady trov konania. Mala za to, že priznanie práva na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z
hľadiska výsledku konania (ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu ust. § 142 ods. 1 O. s. p.) vedľajší účastník
nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiaden vzťah (z právneho predpisu nevyplýva
žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom) a teda z rozhodnutia
vo veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok a nie je ani nebol spoločne so žalovaným povinným
na plnenie. Nie je podľa nej možné preto aplikovať zásadu úspechu aj na vedľajšieho účastníka, lebo
tento vo veci samej úspech ani neúspech v tomto konaní nemal, jeho postavenie sa rozhodnutím vo
veci samej logicky nezmenilo (rovnako tak v prípade vyhovenia žalobe by nebol povinný na plnenie
spoločne so žalovaným) a preto je aplikácia § 142 ods. 1 O. s. p. vylúčená. Úspech vedľajšieho
účastníka nie je automaticky daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní
vystupovať. Uplatnenie práva na náhradu trov konania vedľajším účastníkom podľa názoru žalobkyne i
v rozpore s dobrými mravmi (v rozpore s ust. § 1 a § 3 ods. 1 O. z.) a predstavuje výsledok účelovosti
jeho postupov a zneužívania ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O. s. p., evidentne motivovaného snahou
o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Už z názvu vedľajšieho účastníka
vyplýva, že právna pomoc by mala byť poskytovaná priamo občianskym združením, ktoré sa však
namiesto toho dalo zastúpiť advokátom, čo domnienku o účelovosti jeho účasti v tomto konaní popri
paušálnych tvrdeniach o ochrane práv spotrebiteľa opodstatňuje. Má tiež za to (odvolateľka), že náklady
nazastúpenieobčianskehozdruženiaadvokátomnepredstavujúúčelnevynaloženétrovyaprepriznanie
práva na ich náhradu nie je žiaden právny dôvod ani z tohto hľadiska.
Vedľajší účastník navrhol rozsudok v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Pojem
účelne vynaložené náklady je podľa neho nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov
nesúvisiacich s konaním a pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi. V predmetnej veci však išlo
o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním, keď vyjadrenie k žalobnému
návrhu nepochybne takýmto úkonom je. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie k
žalobnému návrhu až potom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh
a svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal vedľajší účastník pri prvom úkone, ktorý mu
patril. Preto nie je tento úkon ani nadbytočným a vzhľadom na uplatnenie trov konania v súlade s
advokátskou tarifou ani nadmerným. Námietku premlčania nie je možné zdôvodniť vždy inak, iba tak ako
ju zdôvodnil, avšak pred jej podaním musí preštudovať celý žalobný návrh, oboznámiť sa so základom
nároku a s okolnosťami, za ktorých bol tento uplatnený. Námietku premlčania nie je možné vznášať
paušálne bez takéhoto posúdenia a preto úkon právnej služby nie je možné vnímať len cez to, ako
je napísaný, ale komplexne vrátane toho, čo tomuto úkonu predchádza. Vzniesť námietku premlčania
bol úkon nevyhnutný, keď bez neho by bol spotrebiteľ zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy. Účelnosť
úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritériá, teda či v konečnom dôsledku
úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vedľajší
účastníkjeriadnymúčastníkomamáprávovždysizvoliťnazastupovanieadvokátaodzačiatkukonania,
nie iba podľa náročnosti prípadu. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní,
pochybnosť o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou práva na
zastupovanie. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané článkom 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov,
ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov
spotrebiteľov. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v osobe spotrebiteľského združenia
(právnickej osoby) advokátom deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (druhá komora) z
22. decembra 2010 vo veci C 279/2009, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany (ako
je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ) sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,
aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť
sa, obhajovať a nechať sa zastupovať. Ak žalobkyňa cielene a účelovo skúša proti veľkému počtu
spotrebiteľov uplatniť si svoje premlčané nároky, ktoré sú navyše v rozpore s právom (zmluvy obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky), nie je dôvod pri rozhodnutí o trovách konania žalobkyňu, práve z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, od trov konania odbremeniť.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania (teda len vo výslovne
napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) a to podľa § 214ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom predpokladaný
prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že
rozsudokvnapadnutejčastitrebapovažovaťnavzdoryurčitýmnesprávnostiam,vyžadujúcimsiformálnu
zmenu, za vecne správny.
VzhľadomnaspotrebiteľskýcharaktersporumáOZprávnapomocspotrebiteľomoprávnenievystupovať
v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), a to na základe špeciálnej
zákonnej úpravy v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Keďže má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník (viď odsek 4 vetu prvú práve spomínaného paragrafu i zákona), možno z toho vyvodiť
len jeden záver a to, že vedľajší účastník má právo aj na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). To sa v rámci civilného súdneho konania
štandardne realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom (spravidla advokátom) a tomu samozrejme zodpovedá i právo na náhradu trov
konania (ktorých súčasťou bez akýchkoľvek pochybností sú aj trovy právneho zastúpenia). O. s. p.
vo svojich ustanoveniach dokonca nevylučuje ani to, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje
záujmy v konaní pred súdom sa dal zastúpiť zástupcom. Rovnako neobstojí, aby len z tohto dôvodu mu
nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním (nech aj na takéto
zastupovanie by z pohľadu účelnosti naň vynakladaných výdavkov bol zjavne dôvod hľadieť inak než
na prípad zastupovania z prejednávanej veci). Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov
konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu
trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak
trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.
Predmetom konania vo veci bolo zaplatenie sumy 806,79 eur s príslušenstvom ako pohľadávka zo
zmluvy o pripojení, uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným 11. septembra
2007. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa 6. júna 2012. 8. februára 2013 doručilo súdu
prvého stupňa OZ právna pomoc spotrebiteľom, prostredníctvom svojho advokáta oznámenie zo 6.
februára 2013 o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom v rámci
takéhoto podania vedľajší účastník zároveň žiadal o doručenie žaloby a jej príloh a požadoval i náhradu
trov konania. 8. apríla 2013 potom vedľajší účastník doručil súdu prvého stupňa podanie označené
ako Vyjadrenie k žalobnému návrhu zo 4. apríla 2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania, z
tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu tiež vyčíslenú náhradu trov konania „na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša“ (?). Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
aj Vyjadrenie k žalobnému návrhu boli žalobkyni doručené 15. apríla 2013 a žalovanému uložením na
súde 13. mája 2013, t. j. ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci (18. júna 2013) a žalobkyňa
ani žalovaný vstup vedľajšieho účastníka do konania nenamietali. Práve na základe vyššie uvedenej
námietky vedľajšieho účastníka potom súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Na základe už podaného zhora tak právo na náhradu trov konania vzniklo mimo akúkoľvek pochybnosť
vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému (z ktorých žalovaný si na rozdiel od vedľajšieho účastníka
náhradu trov konania neuplatnil a ani sa zo spisu žiadne jeho trovy nepodávajú). Ak to bol práve
žalovaný, koho v konaní vedľajší účastník podporoval a kto bol v konaní plne úspešný (pričom zjavnou
príčinou sa tu javí byť vedľajším účastníkom vznesená námietka premlčania žalobou uplatňovaného
práva), nemožno súhlasiť s argumentami žalobkyne spochybňujúcimi nutnosť a účelnosť vynaloženia
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Nepochybne totiž práve po kvalifikovanom podaní
vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného
nároku, došlo z tohto dôvodu k zamietnutiu žaloby.
Pri riadení sa týmito úvahami a nedostatku dôvodov spochybniť určenie výšky priznanej náhrady trov
konania vedľajšieho účastníka (ktorá výška ani odvolaním žalobkyne namietaná nebola) by tak bolo
namieste potvrdenie rozsudku v napadnutej časti (podľa § 219 ods. 1 O. s. p.), nebyť uloženia povinnosti
žalobkyni zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov „právneho zastúpenia“
namiesto správnej náhrady trov „konania“. Podľa § 151 ods. 8 O. s. p. sa totiž vo výroku o náhrade trovkonania vyjadrujú osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania iba v prípade vzniku oboch
takýchto druhov trov a o ten prípad tu u vedľajšieho účastníka preukázateľne nešlo.
To bol dôvod, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania
žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako inak vecne správny podľa § 220 O. s.
p. zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia (odvolacieho súdu), t. j.
priznaním vedľajšiemu účastníkovi proti žalobkyni náhrady účelne vynaložených trov prvostupňového
konania, uplatnených vedľajším účastníkom v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 advokátskej
tarify v znení účinnom do 30. júna 2013. Tie pozostávali výlučne z trov právneho zastúpenia v sume
118,52 eur a už vyššie opísanom členení, pričom odvolací súd prisúdenú náhradu trov konania žalobkyni
uložil zaplatiť k rukám advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (platobné miesto podľa §
149 ods. 1 O. s. p.) a lehotu plnenia na zaplatenie takejto náhrady určil zákonnú podľa § 160 ods. 1 O.
s. p. (pre nezistenie dôvodu uplatniť výnimku z pravidla).
Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom úspech zaznamenal vedľajší účastník na strane
žalovaného (formálnou zmenou rozsudku neutrpel, kým žalobkyňa so svojim odvolaním neuspela ani
len sčasti), pričom tento podal aj návrh na prisúdenie mu náhrady trov odvolacieho konania (§ 211 ods.
2 a § 151 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd mu preto v súlade s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a §
10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/ a § 16 ods. 3 advokátskej tarify v aktuálnom znení priznal náhradu trov
odvolacieho konania v sume 33,54 eur, pozostávajúcich z odmeny za jeden polovičný úkon (písomné
vyjadrenie k odvolaniu čo do trov konania) v sume 25,73 eur a paušálnej náhrady k nemu v sume 7,81
eur; pričom povinnosť zaplatiť takúto náhradu uložil žalobkyni za rovnakých podmienok ako náhradu
trov prvostupňového konania.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosť ním uložená nebude plnená dobrovoľne,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.