Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/658/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713206241
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713206241.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava; proti odporkyni: U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/
XX, XXX XX H.-J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený

JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. F. X/A, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 3 015,79 eur
s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Martin
č.k. 9C/160/2013-83 zo dňa 29.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenieokresnéhosúdu mení tak,ženavrhovateľovináhradutrovkonania nepriznáva.

Účastníkom konania (vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporkyne) náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 82,08 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia,
na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzal zo
skutočnosti, že navrhovateľ bol v konaní procesne úspešný, nakoľko odpor podaný proti platobnému
rozkazu vedľajším účastníkom na strane odporkyne bol odmietnutý uznesením zo dňa 17.7.2013,

v rámci ktorého (uznesenia) si súd I. stupňa zároveň vyhradil úpravu trov konania na samostatné
rozhodnutie.

Nadväzne s poukazom na navrhovateľom podané vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu (uzneseniu
o odmietnutí odporu), ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, priznal prvostupňový súd náhradu za
odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby vo výške polovice základnej sadzby, t.j. vo výške 60,59 eur
a režijný paušál v sume 7,81 eur. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane

z pridanej hodnoty, priznal navrhovateľovi aj náhradu trov na predmetnú daň (13,68 eur).

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne a domáhal sa zmeny
napadnutého rozhodnutia tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi
neprizná. Zdôraznil svoje osobitné postavenie ako vedľajšieho účastníka - právnickej osoby založenej
na ochranu práv podľa osobitného predpisu. Činnosť vedľajšieho účastníka ako neziskovej nekomerčnej
organizácie dopĺňa, resp. nahrádza určité pozitívne úlohy a funkcie štátu a štátnych orgánov, čo je
potrebné brať náležite na zreteľ pri rozhodovaní súdu. Z takéhoto postavenia vyvodil nemožnosť

zaviazania na zaplatenie žalobného nároku, zároveň takémuto vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť
priznané ani právo na spoločné nerozdielne zaplatenie sumy požadovanej navrhovateľom, ktorého
prípadne podporuje.Čo sa týka možnosti znášať náhradu trov konania, táto by prichádzala do úvahy podľa odvolateľa len
výnimočne, t.j. za existencie určitých výnimočných objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré však
v posudzovanej veci neexistujú. I v okolnostiach súdenej veci vedľajší účastník dôvodne poukazoval

na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, na premlčanie
uplatnenej pohľadávky ako i na skutočnosť, že navrhovateľ uplatňoval nárok bez právneho titulu.
Prvostupňový súd však na uvedené skutočnosti vôbec neprihliadal a odmietol odpor podaný vedľajším
účastníkom.Takýmtopostupomznemožnilvedľajšiemuúčastníkovinaplniťzásadnúúlohuspočívajúcuv
aktívnejochranespotrebiteľskýchprávanavyšejepovinnýznášaťtrovykonania.Opísanýstavodvolateľ

označil za zjavne nespravodlivý s cieľom ochrániť majetok v záujme ekonomicky silného navrhovateľa.

Okrem toho súd prvého stupňa svoje rozhodnutie podľa odvolateľa prakticky nijako nezdôvodnil.
Uzavrel, že nakoľko v prípade navrhovateľa ide o ekonomicky silný a odborne pripravený podnikateľský
subjekt, pôsobiaci v odbore vymáhania pohľadávok, ktorý zjavne nie je odkázaný nechať sa zastupovať
advokátom, ide o masové zneužívanie poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb
a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcov - spravidla nemajetných spotrebiteľov.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ žiadal napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť.
Uviedol, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, navyše majú možnosť využívať
ajurčenúpodporuministerstva(poukaznarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.5Co/26/2012,

resp. 3Cob/259/2011). Inak by nebol dôvod na pripustenie takéhoto vedľajšieho účastníka, nakoľko by
nevedel naplniť predmet svojej činnosti. Nadväzne označil právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za
neúčelné a nadbytočné.

Taktiež poukazoval na záver rozhodovacej praxe, v zmysle ktorej vedľajší účastník môže byť
rozhodnutím súdu zaviazaný k náhrade trov konania a uzavrel, že v prípade, ak by v konaní mal úspech

odporca, bola by odporcovi a rovnako vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznaná náhrada trov
konania potrebné na účelné uplatňovanie práva. Preto analogicky tento postup treba uplatňovať aj v
opačnom prípade, inak by dochádzalo k obchádzaniu účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho
zastúpenia a ich spravodlivého uplatnenia.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§

201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
odvolaním napadnuté uznesenie zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to konštatované vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Východiskovo je náležitá úvaha navrhovateľa (v zásade nepopretá ani odvolateľom), že od procesného

úspechu hlavného účastníka, na strane ktorého vystupuje vedľajší účastník, sa odvíja rozhodovanie i o
trovách konania takéhoto vedľajšieho účastníka. Z tohto pohľadu je nepochybné, že v aktuálnom štádiu
konania, t.j. po právoplatnosti uznesenia o odmietnutí podaného odporu, nemožno prijať iný záver, než
o (plnom) procesnom neúspechu odporkyne a teda i vedľajšieho účastníka na jej strane.

Nadväzne sa však pre konajúci súdu otvára priestor pre posúdenie účelnosti (§ 142 ods. 1 O.s.p.)

uplatnených trov konania, v súvislosti s ktorou (účelnosťou) sa naopak opodstatneným javí stanovisko
vedľajšiehoúčastníka(nastraneodporkyne)ohromadnomposkytovaníprávnychslužiebpriformulovaní
návrhov a súdnych podaní, nakoľko i navrhovateľom predložené vyjadrenie (za ktoré súd I. stupňa
priznal náhradu trov) k odvolaniu vedľajšieho účastníka je obsahovo identické ako v iných obdobných
prípadoch týkajúcich sa posudzovania sporného vstupu vedľajšieho účastníka do súdneho konania v

štádiu rozkazného konania. Nadväzne možno uzavrieť, že vo svojej podstate ide len o „vpísanie“ údajov
do vopred pripraveného textu. Takúto činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú,
ktorá by bola vyžadovala úplné právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej
praxe. Jedná sa totiž o bežné administratívne úkony, ktoré je navrhovateľ spôsobilý vykonať samostatne
abezakýchkoľvekzásadnejšíchproblémov.Základomtakejtoaplikácie§142ods.1O.s.p. jevedomosť,

predovšetkým z vlastnej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p), o početnosti argumentačne totožnýchúkonov právnej služby, v rámci ktorých sa iba obmieňajú údaje o jednotlivých účastníkoch, o spisových
značkách súdneho konania, o označení zmlúv, o časových údajoch a pod, pričom uvedené hľadisko
odvolací súd uplatňuje štandardne vo svojej rozhodovacej činnosti tak u (samotných) účastníkov

konania ako i u vedľajších účastníkov. Navrhovateľom uplatnené (a okresným súdom) priznané trovy
konania preto postrádajú nevyhnutný atribút účelnosti.

Z určujúceho hľadiska významnou je tiež skutočnosť, že argumentácia navrhovateľa obsiahnutá v
dotknutom vyjadrení nebola prevzatá odvolacím súdom (v rámci uznesenia o potvrdení odmietnutia
odporu). Inými slovami, rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na úplne inom právnom posúdení

(absencia súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka) než predložil (bez akejkoľvek
reakcie na konkrétne dôvody preskúmavaného uznesenia) navrhovateľ.

Bezpredmetným je napokon i poukaz navrhovateľa na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (resp. v
Banskej Bystrici), nakoľko predmetom v posudzovanej veci (na rozdiel od označených rozhodnutí) nie
je nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, ale naopak jeho povinnosť náhrady trov.

Z opísaných dôvodov odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého uznesenia v podobe nepriznania

náhrady trov konania navrhovateľovi.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Navrhovateľ v konaní nebol úspešný (hoci i v prípade úspechu by do úvahy prichádzala aplikácia
vyššie uvedených záverov), odporkyňa a vedľajší účastník na jej strane si predmetný procesný nárok
neuplatnili .

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.