Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/87/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202730
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513202730.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. Y. XXX/XX, XXX XX
J., o vymoženie 964,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 1Er/243/2013-27 zo dňa 09.07.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, 8; 2 písm.
a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že v tomto konaní sa oprávnený domáha
vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici.
Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať
spor, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme
samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie Rozhodcovskej
zmluvy pri záväzku z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení
s ustanovením § 53 ods. 5 OZ neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Rozhodcovská
zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného
vzťahu. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho,
aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal
možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná
na predtlačenom formulári. Povaha rozhodcovej zmluvy je adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď
prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným vopred pripravený.
Zvolený rozhodcovský súd je v predmetnej rozhodcovskej zmluve vopred zakotvený ešte pred samotným
doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej zmluvy nesie, a to i vzhľadom na jeho poučenie zo strany veriteľa, ktoré sa dotklo okrajovo
len skutočnosti, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní, resp. aj v konaní súdnom. Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti

neprijateľných zmluvných podmienok dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v
prípadoch ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom
preukázané, t.j. zo zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými informáciami, predovšetkým čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V
súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je potrebné poukázať na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Oprávnený individuálne
dojednanie rozhodcovskej zmluvy nepreukázal.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.

V rozhodovanej veci už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred
stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v
zmysle rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom.

V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh
oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská zmluva tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To je
pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v prípade porušenia zmluvných
podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul.

V samotnej rozhodcovskej zmluve niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym
a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť
výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej
podmienky aj pre prípady ustanovením § 53 ods. 4 OZ neupravené.

Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že dojednaná rozhodcovská zmluva zo dňa
1.4.2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s aplikovanými zákonnými ustanoveniami ako aj
v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná Rozhodcovská zmluva v rozpore
s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 OZ je neplatná.

Na to, aby rozhodcovská zmluva pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania,
spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom
prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté všetky potrebné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať možnosť ovplyvniť obsah
rozhodcovskej zmluvy, čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej
kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv,
a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa
nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia
konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých
prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého
uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok. Oprávnený poukazuje na to, že spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých
zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2005/29 je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná.
Rozhodcovská zmluva č. 8300037418 je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou
uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy. Z
právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu
na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy
o revolvingovom úvere.

Citujúc ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený ďalej namietal, že predmetná
rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, preto nemôže byť neprijateľnou
podmienkou. Exekučný súd vychádzal len z ničím neodôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie
predtlače zmluvy by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Pritom je rozhodujúca
možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom
bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. postup uzatvárania akejkoľvek
zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho
zákonníka). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje, alebo nie. Povinný sa rozhodol
zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
úvere. Nie je preto zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných
strán o tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť s dodržaním ustanovení Občianskeho
zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy
chápanie pojmu spotrebiteľ znamená, do akej miery povinný vedel a vedieť mohol o význame, právnych
dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z nej vyplýva, že obsahuje poučenie v
uvedenom zmysle, teda o možnosti a nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku
úverovej zmluvy. Veriteľ vyplatil povinnému úver v deň uzavretia zmluvy o úvere. Povinný mohol od
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy bez obavy z toho, že by
mu nebol poskytnutý úver. Na to, aby rozhodcovská zmluva vznikla, je nevyhnutné jej akceptovanie
písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od
danej zmluvy odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej
zmluvy.

Oprávnený ďalej namietal, že z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského
konania poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany
a možností uplatnenia práv ako je to pri konaní pred súdom. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka vyplýva, že rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou.
Predmetná rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto
podmienkou nie je. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že konanie pred rozhodcovským súdom
je len alternatívne. Rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne
odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone o rozhodcovskom konaní. Tvrdenie že rozhodcovská zmluva
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, nie je
relevantné. Možnosť jednostranného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantuje spotrebiteľovi
možnosť jednostranne zmeniť svoje rozhodnutie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 40,52 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania
preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2013
(ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov (§ 1 ods. 8 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) Z.
z. o spotrebiteľských úveroch).

Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. b) Z. z. o spotrebiteľských
úveroch).

Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d) Z. z. o
spotrebiteľských úveroch).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola neprijateľných podmienok sa uplatňuje
aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod
vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa
predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide
o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu
súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách
postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“
odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana
práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie.

Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľov, ktorí takýto
úkon neučinia. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s
účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú
relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
a privodiť tým jeho zrušenie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešný povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnil
a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.