Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412206505
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412206505.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, pobočka Žiar nad Hronom, so sídlom Sládkovičova 17, Žiar nad Hronom, IČO: 30 807 484,
proti povinnému: FEPRO, s.r.o., IČO: 45 371 431, Bystrická 111, 966 81 Žarnovica, vedenej pod sp.
zn. EX 528/2012 súdnym exekútorom: JUDr. Marián Jurina, Exekútorský úrad Lučenec, Št. Moyzesa
50, 984 01 Lučenec, pre pohľadávku 363,29 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti výroku

uznesenia Okresného súdu Žiar na Hronom č.k. 2Er/470/2012-10 z 19.3.2014 do trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu. Druhým výrokom uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,03 Eur do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekúciuzastavil,nakoľkodošlokzánikupovinnéhobezprechodu
jeho práv a povinností na iný subjekt. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2
Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov trovy exekúcie vo výške 53,03 EUR.

Proti rozhodnutiu okresného súdu do trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený
odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
V odvolaní tvrdil, že exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu

exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého „ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený“. S rozhodnutím
exekučného súdu sa oprávnený nestotožnil, nakoľko z ustanovenia § 203 EP v znení platnom do
31.1.2002 vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy
exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej starostlivosti v čase podania
návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Teda priznanie úhrady trov exekúcie oprávnenému bolo v

danom čase len výnimkou. Podľa názoru oprávneného nemôže byť poškodený tým, že došlo k právne
významnejskutočnosti,akojevýmazspoločnostizObchodnéhoregistra.Súdnyexekútorakopodnikateľ
pri svojej podnikateľskej činnosti by mal znášať riziko, že všetky trovy zastavených exekúcii nebudú
súdom priznané.

Súdny exekútor nepodal vyjadrenie k odvolaniu.

Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie

odvolací súd skúmal, či sú splnené podmienky odvolacieho konania.Podľa § 58 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne
dovolanie.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Od 1. novembra 2013 je platná a účinná novela zákona č. 233/1995 Z. z. o Exekučnom poriadku,
vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorá proces rozhodovania o trovách konania sústredila na súd
prvého stupňa, keď do § 58 ods. 6 Exekučného poriadku zaviedla právnu úpravu, podľa ktorej nie je
možné proti výroku o náhrade trov konania v prípadoch, keď exekučný súd zastavil exekúciu postupom

podľa § 57 Exekučného poriadku podať odvolanie. S konečnou platnosťou preto o trovách konania
rozhodnutých pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhoduje od 1. novembra 2013
súd prvého stupňa.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra
2013) o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred

1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z prechodných ustanovení Exekučného poriadku k úpravám účinným od 1. novembra 2013 (§ 243b ods.
3 Exekučného poriadku) vyplýva, že odvolací súd po nadobudnutí účinnosti novely môže rozhodovať
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 len v prípadoch, ak by odvolanie podané pred 1.

novembrom 2013 smerovalo proti rozhodnutiu sudcu okresného súdu. Funkčná príslušnosť krajského
súdu ako odvolacieho súdu je teda zachovaná už len na rozhodnutie o odvolaniach podaných do 31.
októbra 2013 proti rozhodnutiam prvostupňového súdu (zákonného sudcu).

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil exekúciu. Druhým výrokom uložil oprávnenému

povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,03 Eur do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolanie oprávneného bolo Okresnému súdu Žiar nad Hronom
doručené dňa 2.4.2014.

Z predloženého spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie vydal sudca okresného súdu, ako aj tá
skutočnosť, že proti výroku napadnutému rozhodnutia o trovách exekúcie zákon, a to § 202 ods. 2 O.s.p.

a Exekučný poriadok nepripúšťajú odvolanie. Z uvedeného dôvodu krajský súd odvolanie oprávneného
do výroku o trovách odmietol. Výrok napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie ostáva nezmenený,
ako odvolaním nenapadnutý.

Odvolací súd dodáva, že ani nesprávnosť poučenia obsiahnutého v rozhodnutí súdu prvého stupňa o
tom, že proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nemohla založiť prípustnosť

odvolania oprávneného, neprípustnosť ktorého vplýva priamo zo zákona (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Nesprávne poučenie o odvolaní má význam len vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote
na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné;
takéto nesprávne poučenie súdu o odvolaní má ten následok, že účastník konania nie je pri podaní
odvolania obmedzený 15 dňovou lehotou uvedenou v § 204 ods. 1 O.s.p.. Bez právneho významu je

však skutočnosť, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa,
je obsiahnuté poučenie súdu, v zmysle ktorého odvolanie proti tomuto rozhodnutiu prípustné je. Účel
sledovaný zákonom, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 202 ods. 2 O.s.p., nemôže zmariť (zmeniť) súd
tým, že účastníkovi poskytne takéto nesprávne právne poučenie.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.