Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/604/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714209514
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5714209514.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/: E. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. Q. XXX, v rade 2/: D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Q. XXX,proti odporcovi: Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia,o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.
k. 10C/171/2014-39 zo dňa 31. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na nariadenie
predbežného opatrenia. Odporcovi náhradu trov predbežného opatrenia nepriznal.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú,
aby súd zakázal odporcovi výkon záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve

navrhovateľov na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 01806-05 zo dňa
4.5.2005 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 10466-07 zo dňa 19.3.2006.
Navrhovatelia neosvedčili ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jeden zo zákonných
predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
toto nebezpečenstvo nevyplýva. Práve bezprostrednosť hroziacej ujmy je jednou zo základných
podmienok nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovatelia ako dôkaz preukazujúci, že zo strany

odporcu došlo k začatiu výkonu záložného práva, doložili oznámenie o začatí jeho výkonu zo dňa
25.6.2013. Nijakým spôsobom však nepreukázali, že by k dražbe skutočne došlo, alebo že by k nej v
najbližšej dobe malo dôjsť. List odporcu zo dňa 18.6.2014 je len oznámením o vyčíslení pohľadávky.
Navrhovatelia sa teda o tom, že odporca začal s výkonom záložného práva dozvedeli z oznámenia
zo dňa 25.6.2013, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia podali až dňa 9.7.2014, teda
po uplynutí jedného roka od momentu, kedy sa o tejto hrozbe dozvedeli. Z daného vyplýva, že

nie je splnená podmienka bezprostredne hroziacej ujmy a neodkladnosti dočasnej úpravy pomerov,
nakoľko oznámenie o začatí výkonu záložného práva je datované dňom 25.6.2013. Navrhovatelia aj
napriek tomu, že im bolo oznámené začatie výkonu záložného práva, celý rok nepodali žalobu na
príslušný súd a nepožiadali o ochranu nariadením predbežného opatrenia. Súdu nie je úplne zrejmé,
čo viedlo navrhovateľov k podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia teraz, nakoľko list
odporcu zo dňa 18.6.2014 je len oznámením o vyčíslení pohľadávky a nevyplýva z neho bezprostredne

hroziaca ujma v podobe výkonu záložného práva a predaja zálohu na dražbe. Súdu sa to javí ako
zneužívanie inštitútu predbežného opatrenia. V oznámení zo dňa 25.6.2013 odporca uviedol, že v
prípade neuhradenia dlhu, pristúpi k dražbe v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia, no ako
vyplýva z návrhu, ani po uplynutí jedného roka odporca žiadne úkony smerom k zorganizovaniu dražby
nevykonal. Navrhovatelia neprodukovali žiadny dôkaz o tom, ako záložný veriteľ pokročil vo výkone
záložného právam, pričom neosvedčili ani snahu o dohodu so záložným veriteľom.V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie navrhovatelia.
Navrhovali odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a nariadiť predbežné
opatrenie. Trvali na tom, že osvedčili dôvodnosť poskytnutia predbežnej ochrany pre nezákonným

výkonomzáložnéhoprávaknehnuteľnostinazákladezmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti
č. Z 01806-05 zo dňa 04.05.2005 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 10466-07 zo
dňa19.03.2006.PoukázalinarozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.18Co/109/2011.Taktiežupozornili
na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Uviedli, že zásadný prelom v slovenskom procesnom
práve predstavuje rozhodnutie vo veci Joined cases C-240/98 to C-244/98 Court of Justice. Európsky

súdny dvor v tomto rozhodnutí v bode 26 vyslovil, že „cieľ Článku 6 Smernice (93/13/es), ktorý od
členských štátov vyžaduje stanoviť, že neprijateľné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa
nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti neprijateľnej povahe takýchto podmienok.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc aj z
úradnej povinnosti zhodnotiť podmienky tohto druhu aj bez návrhu účastníkov. Je sotva predstaviteľné,
že by súd po vypočutí sporu o konkrétnej zmluve, ktorá obsahuje takú podmienku, nebol schopný zorať

na zreteľ túto podmienku iba preto, že spotrebiteľ neuvedie fakt, že je neprijateľná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia okresného súdu, prislúchajúceho spisového materiálu a po
vyhodnotení vyjadrení, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Predbežným opatrením môže súd okrem iného nariadiť účastníkovi, aby nenakladals určitými vecami
alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal(§ 76 ods.1 písm. e/, f/ O.s.p.).

Predbežným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách, v ktorých je

potrebný okamžitý zásah súdu, dokiaľ nedôjde k ich definitívnej úprave súdnym rozsudkom. Navrhovateľ
predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby
sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase

rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak
pred začatím konania, ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké.

Rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predpokladá to, aby navrhovateľ
súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, dôkazy na osvedčenie
naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie

skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.Potrebou dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi treba
rozumieť taký stav vzťahov, že potreba riešenia neznesie odklad.

Základnými znakmi predbežného opatrenia sú dočasnosť a provizórnosť. Súd, ktorý rozhoduje vo veci
nie je viazaný výrokom predbežného opatrenia.

Navrhovatelianepreukázali, že by bolo potrebné z dôvodu ohrozenia ich práva nariadiť predbežné

opatrenie, teda nie je preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Navrhovatelia sa otom, že odporca začal s výkonom záložného práva dozvedeli z oznámenia zo dňa 25.6.2013, pričom
návrh na nariadenie predbežného opatrenia podali až dňa 9.7.2014, teda po uplynutí jedného roka od
momentu, kedy sa o tejto hrozbe dozvedeli. Z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že potreba riešenia

neznesie odklad. Navrhovatelia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia po uplynutí jedného
roka. Zo spisového materiálu nevyplýva žiaden dôkaz, že by záložný veriteľ po roku od oznámenia
pokročil vo výkone záložného práva.

Odvolací súd poznamenáva, že odvolacie námietky navrhovateľov, týkajúce sa tvrdenia, že na
neprijateľné zmluvné podmienky prihliada súd z úradnej povinnosť, by sa týkali merita veci, ku ktorým je

potrebné vykonať riadne dokazovanie, čo odporuje zmyslu predbežného opatrenia ako dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania. V tomto štádiu konania nie je možné posudzovať eventuálny úspech
navrhovateľov v konaní (predbežným opatrením nie jeprejudikovaný konečný výsledok sporu), a teda či
úverové zmluvy, ktoré boli uzavreté medzi navrhovateľmi a odporcom sú neplatné a že záložné právo
z dôvodu neplatnosti záložných zmlúv o jeho zriadení nevznikloa či jepotrebné zmluvné podmienky
relevantne posúdiť z hľadiska kritérií spotrebiteľského práva vrátane práva Európskej únie(ktoré venuje

problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť).

V predmetnej veci podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovatelia v rade 1/ a 2/ a
svojim podaním a priloženými dôkazmi neosvedčili v tomto konaní potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov smerujúcu k obmedzeniu práv odporcu. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nieje prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.