Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209900
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713209900.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. C. XXX/XX, XXX XX C., vedenej pod sp. zn. EX 9344/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky

oprávneného vo výške 5.005,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 10Er/394/2013-14 zo dňa 18.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie
je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 05643/12 zo dňa 11.12.2012. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že Dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretá medzi oprávneným a povinným, na základe
ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný
právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru
Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní
založiť legitimitu pre exekučný titul, je obsiahnutá v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, pričom jej dojednanie je podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) smernice v spojení
s ustanovením prílohy ods. 1 písm. q) smernice, ako aj v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ občianskeho

zákonníka výslovne neprijateľná, a teda absolútne neplatná, nakoľko núti spotrebiteľa podrobiť sa
právomoci rozhodcovského súdu v prípade, že návrh na začatie rozhodcovského konania je podaný zo
strany dodávateľa, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou

obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane.
Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený, spotrebiteľ ho nemohol ovplyvniť. Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom okresnéhosúdu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou. V prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorý mu
zveruje Exekučný poriadok. Poukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní) a ust. § 159 O.s.p. Zdôraznil. že rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho podľa oprávneného vyplýva,
že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie
vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie
je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný

konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré
zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako
súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej
inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje
takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. c/

Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania,
ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia
treba mať podľa oprávneného na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je
príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej

povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia
je v súlade s právom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Ďalej poukázal na rozhodnutie súdneho dvora C-40/08, kde
sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon
spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po

vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto
opravných prostriedkov. Zdôraznil, že z európskeho práva za súčasného stavu nemožno vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného
z komunitárneho práva nevyplýva vnútroštátnemu súdu žiadna iná priama povinnosť preskúmavať

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.
Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len
v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Z uvedeného

dôvodu sa podľa oprávneného na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že novelizovaným ust. § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008
bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy

posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na dôvodovú správu k ust. § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej podľa oprávneného vyplýva, že úvahy a postup súdu nie
je správny, pretože cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, tak navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však

nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi
ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale
spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne i v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v
tom bránila je v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Z toho vyplýva, že

uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Na záver
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/O. s. p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 05643/12 zo dňa 11.12.2012. Právny

vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vznikol na základe Zmluvy o splátkovom
úvere uzavretej dňa 29.12.2006. Rozhodcovský súd svoju právomoc v danej veci konať a rozhodnúť
spor medzi žalobcom a žalovaným vyvodil z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2011.

Podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného

titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej

činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, odvolací súd mu dáva do pozornosti skutočnosť, že
súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom nielen na zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že
exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje
odvolacia námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,

za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že
„okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté

exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak budeexekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Ide o jeden zo spôsobov
zabezpečenia záväzku, ktorý má akcesorickú povahu k zabezpečovanému záväzku, nespôsobuje však
vznik nového záväzkového vzťahu.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok

vyplývajúci zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného s povinným
dňa 29.12.2006 a z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 21.12.2011, je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Z
predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom

právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Okresný súd
preto postupoval správne, keď na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku
z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v čl. 4

Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej medzi oprávneným a povinným
dňa 21.12.2011 je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva
názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska
jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na

vopred pripravené podmienky veriteľa- dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť
ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, pričom jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len dohodu ako celok prijať alebo ju odmietnuť. Zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných zmlúv
podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby
to dlžník mohol ovplyvniť. Oprávnený bol pri uzatváraní Dohody podnikateľom, ktorý obsah dohody na
predtlačenom formulári vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť
žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia, čím dosiahol, že spotrebiteľ sa

v prípade vzniku sporu musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku
škode spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného treba takto dohodnutú rozhodcovskú doložku považovať za
neprijateľnú a podľa § 53 ods. 5/ Občianskeho zákonníka za neplatnú.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je
správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii
nie je možné vykonať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219
ods. 1/ O. s. p. potvrdil.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.