Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010880
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712010880.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného K. O., stíhaného pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ , b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 písm.e/, f/ Tr.zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 11.09.2014 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen,
sp.zn. 5T/2/2012 zo dňa 10.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného K. O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T/2/2012 zo dňa 10.04.2014 bol obžalovaný
K. O. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm.a/, d/ Tr.zák. s poukazom na §
139 písm.e/, f/ Tr.zák. , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 28.04.2011 v čase o 08.30 h na komunikácii medzi obcou Riečky a Ústavom špeciálneho
zdravotníctva vo vojenskom výcvikom priestore Lešť v časti Kobola, okres Zvolen ako vodič sanitného
motorového vozidla zn. Volkswagen Transporter, bielej farby, ev.č. KE XXXER a spol. Falck Záchranná
a.s., Košice, spôsobil dopravnú nehodu tak, že pri predchádzaní pravotočivou zákrutou nesprávnou
technickou jazdy prešiel s vozidlom na ľavý okraj vozovky, kde dostal šmyk, v šmyku prešiel späť na
pravú časť vozovky v smere svojej jazdy a potom zišiel mimo vozovku vpravo, kde narazil do priekopy

a následne došlo k niekoľkonásobnému prevráteniu vozidla cez strechu, pričom pri dopravnej nehode
došlo k ťažkým poraneniam spolujazdkyne-záchranárky C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. T.,
B. L. XXX/XX, ktorá bola letecky prevezená do F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici, kde na následky
utrpenýchzranenídňa28.04.2011včaseo10.55hzomrela,taktiežpridopravnejnehodedošlokťažkým
poraneniam prepravovanej osoby - I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. T., K. XX/X, ktorý bol
záchrankou prevezený do nemocnice Veľký Krtíš, kde na následky utrpených zranení dňa 28.04.2011

v čase o 13.00 h zomrel, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú v ustanovení § 4 ods. 1 písm.c/ a § 9
ods. 1 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zatotokonaniesúdobžalovanémuuložiltrestodňatiaslobodyvovýmere2rokynepodmienečne,pričom
pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne súd
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla vo výmere 4 rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine
a treste. Podstatou odvolania obžalovaného je jeho vyhlásenie, že sa necíti byť vinným zo spáchania
predmetného prečinu usmrtenia. V tejto súvislosti namietal ustálenie skutkovej vety, keďže podľa jeho
názoru, v skutku nemajú byť uvedené príslušné paragrafové označenia týkajúce sa porušenia dôležitej
povinnosti. Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 611/2011 vypracovanému firmou Znalex, s.r.o., Zvolen,
predovšetkým namietal procesný postup na základe ktorého bol vypracovaný tento znalecký posudok,

keďže podľa obhajoby je potrebné mať za to, že znalec bol pribratý bezprostredne po dopravnej nehode
na miesto samé, avšak podľa názoru obhajoby nejde o úkon upravený v § 199 ods. 4 Tr.por.Následne obžalovaný poukázal na svoju verziu o priebehu skutku a svoje hodnotenie vykonaných
dôkazov, z ktorého v podstate vyplynulo, že obžalovaný nepoprel, že by dopravná nehoda vznikla inak,

ako tým, že vozidlo opustilo komunikáciu na ľavej strane. Odmietol však tvrdenie, že prekonávanie
určitého volantu po bod, kde mal prekonať výškový rozdiel nastalo až po tomto bode. Obžalovaný tvrdí,
že minimálne 50 metrov pred momentom, keď vozidlo opustilo vozovku, začalo ťahať do ľavej strany.
Práve táto okolnosť dostala vozidlo mimo vozovky na ľavej strane. V tejto súvislosti obžalovanému
nebolo známe z vysvetlenia znalca, že ide o bočnú šmykovú stopu a nie o stopu po brzdení. Nikdy

netvrdil, že došlo k celkovému zablokovaniu ľavého predného kolesa, alebo ľavého zadného kolesa.
Mohlodôjsťlenkurčitémublokovaciemuodporu,ktorýsámosebenemuselspôsobiťúplnézablokovanie
kolesa. Nesúhlasil s doplnkom vyjadreným znalcom, že ani 50 metrov pred opustením vozovky vľavo
žiadne brzdné stopy na vozovke neboli nájdené. Podľa znalca, ak obžalovaný brzdil mierne, stopy
nemuseli byť nájdené. Svoje tvrdenie ohľadne stôp na mieste dopravnej nehody obžalovaný doložil aj
farebnými fotografiami.

Ďalej obžalovaný namietal hodnotenie dôkazov súdom, z ktorého nevyplynul jednoznačný a logický
záver, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku zlej technicky jazdy, nesúhlasil ani s konštatovaním súdu,
že jeho obrana bola vyvrátená tvrdením svedkov, kolegov, pričom argumentoval zisteným pískaním
predného ľavého kolesa, ktoré mohlo signalizovať blížiace zadretie, zablokovanie alebo spomalenie

ľavého predného kolesa.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie znalcom W.. V., toto obžalovaný považuje za nekvalifikované,
neodbornéazákonunezodpovedajúce,pretožeznalecvpodstatesavyjadrovalúplnekinýmskutkovým
a odborným skutočnostiam , než mu to bolo uložené uznesením o jeho pribratí.

Obžalovaný teda jednoznačne odmieta, že by v jeho konaní bolo porušenie povinností, ktoré mu
vyplývajú z ust. § 4 ods. 1 písm.c/ a § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009, pričom poukázal , že tieto povinnosti boli
formulované veľmi široko, avšak pri odsudzujúcom rozsudku by sa tieto povinnosti mali konkretizovať
aj samotným konaním a technickým prejavom. Preto z dôvodu opatrnosti namietal aj právnu kvalifikáciu
skutku , najmä pokiaľ ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu , t.j. že došlo k porušeniu dôležitej povinnosti

a že čin spáchal na chránenej osobe. V tejto súvislosti poukázal na výklad § 139 ods. 1 Tr.zák.

V závere svojho odvolania obžalovaný poukázal na pojem porušenie dôležitej povinnosti, čo sa za takéto
porušenie pravidiel cestnej premávky vo všeobecnosti považuje a v konečnom dôsledku obžalovaný
namietal aj prísnosť uloženého trestu, hlavne formy nepoužitie ustanovenia o podmienečnom odklade

výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere poukázal na hodnotenie svojej osoby, okolnosti prípadu ,
najmä nesprávnej inštalácie pneumatík na motorovom vozidle, čo tiež mohlo zapríčiniť nepravidelnosť
a zlý smer jazdy a hlavne skutočnosť, že zranené a t.č. mŕtve osoby neboli pripútané bezpečnostným
pásom, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou zabránilo vážnym zraneniam. Preto v danej veci ak by
sa aj mali stotožniť so záverom o vine, nebol trest uložený v súlade so zákonom, pretože súd skutočne

mohol využiť podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, pretože boli dané dôvody v zmysle §
49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. Účel trestu má mať v prvom rade výchovný charakter a nie sankčný.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval podrobne zdôvodného písomného
odvolania a poukázal na nedostatky vo vzťahu k znaleckým posudkom, poukázal na predloženú
fotodokumentáciu, v ktorej vyplývali zistené stopy na mieste činu, ktorými sa znalec nezaoberal a je toho

názoru, že na vzniknutý následok môže aj to, že ani jeden z poškodených nebol pripútaný, čo povedal
znalec na hlavnom pojednávaní, preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený, vo veci aby bol
pribratý kontrolný znalecký ústav, aby sa vysporiadal s obranou obžalovaného, eventuálne ak by bol
odvolací súd iného názoru, aby vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj na skutočnosť, že poškodení
neboli pripútaní, uložil miernejší trest, ktorý by nebol priamo spojený s výkonom trestu odňatia slobody.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí na rozdiel od obhajoby konštatoval, že podľa jeho názoru
napadnutý rozsudok je správny a zákonný, okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy a uložený
trest je primeraný. Preto navrhol, aby bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.

Splnomocnenec za poškodenú G. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa k skutkovým okolnostiam
nevyjadrujú, ale v občiansko-právnom konaní žiadajú náhradu škody v súvislosti s pohrebom a
pomníkom poškodenej.Splnomocnenkyňa za poškodeného G. na verejnom zasadnutí uviedla, že si nárok na náhradu škody
uplatňujú v občiansko-právnom konaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného K. O. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní

vykonal všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto
aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré boli vzájomne v rozpore.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými dôkazmi,
prezentovanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí obžalovaného,
poškodeného O. G., I. D., splnomocnenca poškodeného C.. E. N., svedkov kolegov obžalovaného a

ďalších svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, ako aj znaleckého dokazovania a s listinnými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, ktoré súd viedli k právnej úvahe, že obžalovaného uznal
vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm.a/, b/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 139 písm.e/,
f/ Tr.zák.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na rozdiel od obhajoby, aj krajský súd dospel pri hodnotení

dôkazov k záveru, že obžalovaný nesprávnou technikou jazdy spôsobil dopravnú nehodu tak, ako je
to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Obhajoba obžalovaného bola v tomto smere vyvrátená
predovšetkým znaleckým dokazovaním znalcov z odboru cestnej dopravy, odvetvia technický stav
cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave W.. G. E., ktorý vykonal jednak obhliadku miesta dopravnej
nehody, predmetnej ambulancie, vykonal expertízu na mieste nehody, ako aj obhliadku ambulancie

za účelom zistenia funkcie homokinetických kĺbov so zistením, že na predmetnej náprave a riadení
ambulancie neboli zistené technické závady, ktoré by mali vplyv na vznik a priebeh dopravnej nehody.
Znalec na záveroch znaleckého posudku zotrval aj na hlavnom pojednávaní a za príčinu dopravnej
nehody uviedol, že obžalovaný s ambulanciou opustil komunikáciu - cestu. V tomto smere obhajobu
obžalovaného preveril aj súdny znalec W.. C. V., ktorý skúmal okrem iného aj technický stav prednej

nápravy ambulancie, pričom aj on konštatoval, že na prednej náprave ambulancie neboli zistené žiadne
závady, resp. poškodenia, ktoré by ako príčinu svojho vzniku objektívne indikovali príčinu inú, než priamo
súvisiacu s priebehom nehodového deja. K pískaniu vychádzajúcemu z oblasti ľavého predného kolesa
ambulancie uviedol, že toto mohlo svojou fyzikálnou podstatou spôsobovať počas jazdy skôr akustickú
nepohodu a pri uvoľnení volantu oboma rukami vodiča mohlo byť príčinou mierneho ťahania doľava ,

nemohlo však byť príčinou takého silového pôsobenia na kolesa a tým i na vozidlo ako celok, ktoré by
mohol vodič tohto vozidla pociťovať ako prejav nestability vozidla. Teda aj tento znalec vylúčil možnosť,
že by príčinou dopravnej nehody bol technický stav vozidla. Navyše svedok K. K., kolega obžalovaného,
pred nehodou jazdil s predmetnou ambulanciou a okrem pískania na ľavom prednom kolese si žiadnu
poruchu nevšimol. Dodal, že pred nehodou bola táto ambulancia riadne a včas servisovaná.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu potom odvolací súd musel obhajobu obžalovaného ohľadom technického
stavu ambulancie, ktorý podľa neho mal zapríčiniť dopravnú nehodu, vyhodnotiť ako účelovú, ktorá
ho mala zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. Prvostupňový súd tiež správne
vyhodnotil obhajobu obžalovaného ohľadom brzdných stôp, keďže súdny znalec W.. G. E. konštatoval,

že v danom prípade sa jednalo o bočnú šmykovú stopu a nie o stopu po brzdení, lebo ak by došlo
k blokácii kolesa, v danom úseku vozovky by boli viditeľné šmykové stopy po blokovanom kolese, čo
nebolo. Brzdné stopy , na ktoré sa odvolával obžalovaný, neboli viditeľné ani na ním predložených
fotografiách(č.1a3,č.l.448spisového materiálu),keďžeúzkešmykovéstopyviditeľnénapredmetných
fotografiách poukazovali na závery súdneho znalca a nie na tvrdenie obžalovaného.

V neposlednom rade pokiaľ ide o námietky obžalovaného ohľadne nezapnutých pásov poškodeným
neb.I. D. a neb.C. G., tieto prvostupňový súd správne zohľadnil pri ukladaní trestu obžalovaného, čo aj
v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol.Ďalej odvolací súd nemohol akceptovať ani námietku obžalovaného, že na vozidle boli namontované
letné aj zimné pneumatiky, keďže vodič môže použiť na jazdu len vozidlo, ktoré môže prevádzkovať

v cestnej premávke ( § 4 ods. 1 písm.a/ zákona č. 8/2009 Z.z. ). V konečnom dôsledku aj ďalšie
námietky obžalovaného týkajúce sa procesného postupu súdu alebo hodnotenia dôkazov odvolací
súd vyhodnotil ako účelové vzhľadom na dôkaznú situáciu. Prvostupňový súd v tomto smere svoje
skutkové zistenia ako aj právne posúdenie konania obžalovaného podrobne a dostatočne presvedčivo
odôvodnil v napadnutom rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil a v podrobnostiach

na ne poukazuje. Tieto skutočnosti podľa odvolacieho súdu tvoria objektívnu príčinnú súvislosť vzniku
dopravnej nehody.

V tomto smere nebolo možné prihliadnuť ani k námietkam obžalovaného , že neporušil dôležitú
povinnosť vodiča, pretože zákon č. 8/2009 Z.z. § 137 ods. 2 písm.c/ upravuje porušenie pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom tak, že okrem iného ide o porušenie pravidiel cestnej premávky, v

ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody
alebo škodovej udalosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že konanie obžalovaného (nesprávna technika jazdy) bola v príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody, preto bolo konanie obžalovaného prvostupňovým súdom

správne vyhodnotené ako porušenie dôležitej povinnosti. Okresný súd sa riadne vysporiadal aj
s použitím právnej kvalifikácie o chránenej osobe. Argumentácia obžalovaného, že použitie tohto
kvalifikačnéhoznakupokiaľideospáchanieskutkunachránenejosobe musímaťcharakterúmyselného
zavinenia, je nesprávna. Z konštrukcie ust. § 149 ods.1, ods. 2 písm.b/ Tr.zák. totiž vyplýva, že smrť
je možné spôsobiť inému tiež z nedbanlivosti a to aj na chránenej osobe. Preto odvolací súd v tomto

smere prihliadal k argumentácii krajského prokurátora.

Prvostupňovýsúdnepochybilanipriukladanítrestuobžalovanému.Prijehoukladaníprihliadolnavšetky
skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Právne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako
aj možnosti jeho nápravy a pomery. Obžalovanému pričítal poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním

trestného činu viedol riadny život, pričom mu nič nepriťažovalo. Vzhľadom na spôsobený nenapraviteľný
následok - smrť dvoch osôb, aj krajský súd dospel k záveru, že uložený trest vo výmere 2 roky
nepodmienečne, je primeraným trestom pre obžalovaného vzhľadom k jeho konaniu. Na tomto mieste je
potrebné poukázať, že obžalovanému bol uložený trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, pričom súd vzal do úvahy pri určení výšky trestu aj tú skutočnosť, že poškodení v čase nehody

neboli pripútaní bezpečnostnými pásmi. prvostupňový súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného
pre výkon trestu, keď menovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže pre takýto postup mal splnené zákonné podmienky.
Okresný súd obžalovanému správne uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu na dobu 4 rokov, keďže k trestnej činnosti došlo v príčinnej súvislosti s vedením

motorového vozidla.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,

odvolanie obž. K. O. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.