Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512213002
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512213002.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, Z.
X, I., zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Z. X, I., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi X. Č., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. E. I. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
IČO: XX XXX XXX, E.. P. X, Z., zast. O.. W. A., advokátom Advokátskej kancelárie E.. S. Č.. X, S., v
konaní o zaplatenie 191,03 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka (ďalej len VÚ) proti uzneseniu

Okresného súdu Košice-okolie č.k. 10C/139/2013-74 z 19.11.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) odpor vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov proti platobnému

rozkazu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 7.9.2012 odmietol. O trovách konania rozhodol
tak, že vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v sume 31,07 €, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Košice - okolie dňa 7.9.2012 vydal vo veci platobný rozkaz a
doručil ho účastníkom konania, a to právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 14.9.2012 a odporcovi dňa
13.9.2012. Voči platobnému rozkazu účastníci odpor nepodali.

Vedľajší účastník dňa 14.9.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že vstupuje do

konania a v prípade, ak bol v predmetnej veci vydaný platobný rozkaz, podáva voči nemu odpor, ktorom
namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti vznáša námietku
premlčania žalovanej pohľadávky. Následne dňa 16.11.2012 vedľajší účastník podal vo veci odpor.

Súd citoval §§ 174, 93 ods.2 O.s.p. a dôvodil, že VÚ má teda podľa citovanej zákonnej úpravy rovnaké
práva a povinnosti ako účastník konania a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu
vystupuje. Ide však výlučne o práva a povinnosti procesnej povahy, lebo procesné úkony vykonáva v

konaníVÚvosvojommeneamôževykonaťvšetkyprocesnéúkonysvýnimkouúkonov,ktoréznamenajú
dispozíciu s konaním, s predmetom konania, úkonmi, ktoré urobil sám účastník a na oprávnenie VÚ
podať opravné prostriedky však ust. § 93 ods. 4 O.s.p. nedopadá a právo podať opravný prostriedok
má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok, ustanovených zákonom, odpor proti platobnému
rozkazu je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu.
Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný).

Preto súd mal za to, že VÚ nie je oprávnenou osobou na podanie odporu a preto podaný odpor odmietol
ako podaný neoprávnenou osobou v zmysle § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p.V skrátenom konaní, t.j. v konaní o vydanie platobného rozkazu, právna úprava, obsiahnutá v
občianskom súdnom poriadku neupravuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému
rozkazu. Občiansky súdny poriadok výslovne upravuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného

rozkazu, a to iba za predpokladu, že odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej (§ 174 ods.
2 prvá veta O.s.p.).Z uvedeného vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, a
preto pokiaľ v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobudol účinky
právoplatného rozsudku, a žalobu zamietol.

Súd taktiež poukázal na skutočnosť, že odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú

procesnú situáciu, ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok
priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj VÚ a za podmienok
uvedených v § 201 druhá veta O.s.p. dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.

Navrhovateľovi v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy konania za úkon - vyjadrenie k platobnému
rozkazu (§ 142 ods.1 O.s.p.). Trovy konania pozostávajú z jedného úkonu - vyjadrenie k platobnému
rozkazu, keďže ostatné trovy navrhovateľa boli priznané v platobnom rozkaze voči odporcovi. Jeden

úkon činí pri zohľadnení režijného paušálu 7,81 eur za jeden úkon a 20% DPH celkom 31,07 eur. Túto
čiastku súd zaviazal vedľajšieho účastníka zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle
§ 149 ods. 1 O.s.p.

V podanom odvolaní VÚ žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, on podal odpor počas plynutia lehoty na
podanie odporu odporcom, preto so zreteľom na uvedené, ak odvolací súd napadnuté uznesenie zruší,

ex lege sa ruší aj platobný rozkaz okresného súdu. Odôvodnenie rozhodnutia pritom je v rozpore s čl.
38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, lebo každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú
porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred
súdom. Je nesprávna argumentácia súdu, že VÚ nie je oprávnenou osobou na podanie odporu. VÚ
môže vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania až do jeho právoplatného skončenia (rozsudok Najvyššieho

súdu SR 1Cdo 234/2004 zverejnený v čas. Zo súdnej praxe č. 5/2007). Ďalej rozoberá v odvolaní VÚ
inštitút vedľajšieho účastníctva a konštatuje, že musí mať rovnaké práva ako hlavný účastník podľa §
93 ods.4 O.s.p. Súdny dvor Európskej únie v doktrinálnej veci Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial,
C-240/98 až C-244/98 už judikoval, že účel čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý členským štátom
ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je

na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. O.i. spomínal aj rozsudok
Súdneho dvora C-618/10 Banco Espaňol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino. Aj uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 17Co/155/2012 a sp.zn. 2Co/351/2012 z 23.1.2013 odôvodňuje
svoje rozhodnutia, že účasť VÚ je predovšetkým dostupnými procesnými prostriedkami pomôcť strane,
na ktorej v konaní vystupuje a tak vyhrať spor. Úzkym výkladom ust. § 174 ods.3 písm.c/ O.s.p.

prvostupňovým súd porušil citované ust. Smernice rady 93/13/EHS, a preto odporcovi ako spotrebiteľovi
neumožnil riadne aplikovať § 93 O.s.p.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol navrhovateľ potvrdiť uznesenie ako vecne správne a priznať trovy
odvolacieho konania vo výške 31,56 € s DPH. Vo vyjadrení argumentoval, že aj Najvyšší súd SR
v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/135/2013 uviedol, že začatie sporového konania v zmysle § 174 ods.2

O.s.p. podaním odôvodneného odporu môže iniciovať len žalovaný (odporca), nie aj tretia osoba,
ktorá sa nestala procesne účinným spôsobom účastníkom konania. Iba odporca disponuje oprávnením
dať procesne významný podnet na pokračovanie v konaní. Iba odporca rozhoduje o tom, či mieni v
spore pokračovať a je výlučne na jeho vôli, či podá odpor proti platobnému rozkazu (ďalej spomenul
rozhodnutia KS v Prešove sp.zn. 12Co/56/2012 a KS v Košiciach 9Co/70/2012).

Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) zistil, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodne a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 O.s.p. (po
preskúmaní napadnutého výroku podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p.)

Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. ako VÚ sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Uvedené ust.

bolo do nášho právneho poriadku zavedené zák. č. 384/2008 Z.z, pričom týmto samotným zákonom bolaVÚ daná legitimácia na vstup do konania. Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy podľa Dôvodovej
správy k uvedenému zák. bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne
právnické osoby a združenia. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom

súdnom konaní. VÚ je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že
chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). VÚ je motivovaný víťazstvom
v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. daná
predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené,
účinkyvznikuvedľajšiehoúčastníctvamôžualenastaťlenvtakomkonaní,vktoromsamôženaplniťjeho

zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len
sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje
o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až
keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor].

Vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v zmysle ktorého VÚ má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník je možné mu priznať aj náhradu trov konania, ale len za predpokladu že toto právo vzniklo aj

účastníkovi na strane ktorého v konaní vystupoval.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemá.

Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi. Pojem každý spadá aj na VÚ. VÚ nie je vylúčený z voľby akým spôsobom si toto ústavou

dané právo uplatní, ale musí počítať s tým, že súd bude skúmať podľa § 142 ods.1 O.s.p. či trovy ním
uplatnené boli vynaložené účelne teda či sa nimi sledovalo procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu
tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne.

Odvolací súd dopĺňa ešte dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, že samozrejme v konaní

je účastník, či už navrhovateľ alebo odporca dominus litis, t.j. len účastník môže podať odpor proti
platobnému rozkazu a je správny záver súdu prvého stupňa, že voči platobnému rozkazu účastníci
odpor nepodali. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa
môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomôcť v spore niektorému z účastníkov. Týmto konaním však
nemôže byť v štádiu sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom v tzv.

skrátenom konaní, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu
podaný odpor. Neprimerane preto používa vo svojom odvolaní VÚ judikatúru, ktorá nie je smerodajná
pre rozhodnutie v spore a záver súdu prvého stupňa je správny o tom, že z dôvodu úspechu vo veci
podľa § 142 ods.1 O.s.p. patria navrhovateľovi okrem iných aj trovy konania za jeden úkon 31,07 €,
ktorú musí zaplatiť mu VÚ ako neúspešný účastník v spore, keďže on vyvolal odvolacie konanie a

navrhovateľ bol úspešný v odvolacom konaní, odporca nepodal ani odpor ani odvolanie proti uzneseniu
súdu z 19.11.2013. Aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané pod sp.zn. 6Cdo/207/2011 stále
platí a aj jeho argumentácia, že zmysel a účel pomoci v spore podľa § 93 O.s.p. môže nastať len v takom
štádiu sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe rozsudkom, avšak nie v takom štádiu, kedy
o žalobe rozhoduje súd platobným rozkazom v tzv. skrátenom konaní (pozri aj rozhodnutia KS v Trnave

9Co/30/2013, KS v Košiciach 6Co/314/2012).

Napokon prichodí odvolaciemu súdu doplniť, že odpor proti platobnému rozkazu podaný VÚ musel byť
odmietnutý podľa § 174 ods.3 písm.c/ O.s.p. súdom, lebo uznesením sa odmietne odpor, ktorý bol
podaný neoprávnenou osobou a dominus litis na podanie odporu je len navrhovateľ a odporca Richard
Čuka, v žiadnom prípade nie VÚ. Tento VÚ nemôže mať viac práv a povinnosti ako účastník (hlavný

účastník).

Podľa § 224 ods.1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

VÚ nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a navrhovateľovi náhrada
trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O.s.p. priznaná so zreteľom na dôvody hodné
osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.