Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112205220
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112205220.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
proti odporcovi: Q. K., G.. XX.XX.XXXX, K. M. Č.. X/XXXX, XXX XX Bratislava, Š. U. A., o zaplatenie
46,12 Eur s príslušenstvom, o oznámení Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
v Prešove, Važecká 16, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku a o

náhrade trov konania účastníkov konania, takto

r o z h o d o l :

Doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do
konania vedeného pod sp. zn. 24C 93/2012 (pôvodne pod sp. zn. 8Ro 14/2012) ako vedľajší účastník
na strane odporcu, n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa a náhrada trov v konaní pred
odvolacím súdom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I, uznesením zo dňa 14.09.2012, č.k. 24C/93/2012-36, zastavil predmetné
konanie, rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.). Voči výroku uznesenia o nepriznaní
náhrady trov konania podalo odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v
Prešove. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/581/2012-50 zo dňa 17.12.2012 uznesenie v

napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľaprávnehonázoruodvolaciehosúdu,sasúdprvéhostupňanevysporiadalstým,prečoniejemožné
aplikovať vo veci ust. § 146 ods. 2 O.s.p., resp. súd sa nevysporiadal s otázkou zavinenia zastavenia
konania zo strany navrhovateľa. Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť, treba vychádzať výlučne z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok.

Vnadväznostinaprávnynázorodvolaciehosúdu,sasúdprvéhostupňa,vrámcirozhodovaniaonáhrade
trov konania, musel v prvom rade vysporiadať s otázkou okruhu účastníkov, spôsobilých na priznanie

náhrady trov konania. Zo žalobného návrhu vyplýva, že nimi sú navrhovateľ a odporca. Okrem toho súd
zistil, že podaním zo dňa 15.03.2012, doručeným súdu dňa 20.03.2012 (č.l. 23) Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, oznámilo vstup do konania na strane odporcu, pričom
podaním zo dňa 08.10.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.10.2012 (č.l. 39), si okrem iného uplatnilo
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Vzmysle§103Občianskehosúdnehoporiadku,kedykoľvekzakonaniaprihliadasúdnato,čisúsplnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).V zmysle § 93 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ako vedľajší účastník môže
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (Napríklad zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov
v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa

zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných
strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je "pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník
je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď
právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy,
ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti

vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom
jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a
účel, teda "pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové
konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe

platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude
proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov
vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby
súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom
konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. Jej vstup do konania nie je však prípustný v

každom konaní (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 207/2011, zo dňa 10.10.2012).

Súd v súvislosti s oznámením Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove
zistil, že v skrátenom konaní došlo k vydaniu platobného rozkazu, č.k. 8Ro/14/2012-18, zo dňa
23.02.2012, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcu (č.l. 25). Odporca preto nemohol
podať odpor voči platobnému rozkazu, pričom o konaní sa doposiaľ ani nedozvedel. Pokiaľ ide o vstup

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do tohto konania ako vedľajší účastník na strane
odporcu, jeho vstup do konania by malo zmysel jedine vtedy, ak by poskytol pomoc účastníkovi, ktorý je
v spore aktívny (napr. podaním odporu). Keďže v tomto prípade nedošlo k naplneniu účelu ust. § 93 ods.
2 O.s.p., t.j. ochrane práv účastníka konania, ktorý je v spore aktívny, s prihliadnutím na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 207/2011, zo dňa 10.10.2012 nemohli v tomto konaní nastať ani

právne účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu na strane odporcu a teda ani vznik trov
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, či už v konaní pred súdom prvého alebo druhého
stupňa.

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.V zmysle ust. § 146. ods. 2, prvej vety O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V zmysle § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre

odvolacie konanie.

V zmysle § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden s
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania

splnené podmienky, uvedené v ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Ustanovenie prvej vety druhého odseku § 146
O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v prvej vete druhého odseku
(viď uzn. Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.apríla 2012, sp. zn. 17 Co 87/2012).

Pokiaľ ide o zavinenie navrhovateľa, toto je možné posudzovať len z hľadiska procesného výsledku.

Súd v tejto súvislosti zistil, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania
zo strany navrhovateľa. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ tak neurobil pre správanie
odporcu, ale z vlastného subjektívneho dôvodu, ktorý súdu neozrejmil. Keďže odporca svojím správaním
nezavinil zastavenie konania, súd konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a to späťvzatím
návrhu na začatie konania. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť nahradiť

odporcovi trovy v konaní pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní. Nakoľko si odporca žiadnu
náhradu trov neuplatnil a ani z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v prvostupňovom
a v odvolacom konaní vznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výrokom uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde

Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakom rozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti aleboiné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.