Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/296/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308205016
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2308205016.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: neb. P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Q.,
za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o zastavení
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 5Er/238/2008-18 zo

dňa 2. apríla 2013, EX 1804/08, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd výrok I. napadnutého uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r-

d z u j e.

II. Odvolací súd výrok II. napadnutého uznesenia m e n í tak, že oprávneného zaväzuje nahradiť trovy
exekúcie vo výške 19,80 eur súdnemu exekútorovi Rudolfovi Krutému.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. rozhodol, že
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 3 ods. 2, § 10 ods. 10, § 4 ods. 2 písm. j), ods.
3 písm. a) a b), ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 54 ods. 1 a 2, §
53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa na základe poverenia č. 5202034197* zo dňa 07.04.2008 poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku č. k. SR 8124/07 zo dňa 06.11.2007. Súdu prvého stupňa
bola zároveň doručená zmluva o úvere č. 4580115, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi exekučného
konania zo dňa 21.05.2007 ako aj všeobecné obchodné podmienky.

Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu aj obchodné podmienky pričom zistil, že

v článku 17 dojednanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a
rozhodcovským rozsudkom žalujúcej strane. Tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý si
sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak teda dôjde k výberu rozhodcovského
súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto
rozhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysle§53ods.4písm.r)Občianskeho

zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa dospelk záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku exekučným titulom, avšak podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b)
alebo c). Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia exekučné
konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní okrem
iného uviedol, že všeobecný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho

komplexné preskúmanie exekučného titulu. Ďalej uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom tohto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Oprávnený
zdôrazňuje, že takémuto revíznemu postupu prišlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad

exekučnéhotitulusozákonomsvýsledkomabsolútnejnerozpornosti.Oprávnenýpoukazuje,žeúspešný
žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opraveného procesu indikovaného
ustanovenia § 40 a nasl. ZoRK revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva
spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru oprávneného
exekučný súd ani nemohol interpretovať za účelom aplikácie ustanovenie § 44 ods. 2 exekučného

poriadku a to preto, že tento procesný úkon uskutočňovaný realizáciou právomoci obsiahnutej
v označenom ustanovení bol už exekučným súdom platne vykonaný. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený taktiež poukazuje, že
exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo
exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania.

Ďalej oprávnený uviedol, že exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutiach
Súdneho dvora Európskej únie čo je neprípustné a úplne nemožné. Taktiež poukazuje na smernicu
č. 93/13/EHS, ktorú podľa jeho názoru má len nepriamu záväznosť a slovenské súdy ju nemôže
používať ako prameň práva. Podľa názoru oprávneného možnosť voľby účastníkmi bola dojednaná
prostredníctvom rozhodcovskej doložky a preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4

písm. r) OZ. Oprávnený sa nestotožňuje s názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu
nevýhodné resp. že by samo o sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a už vôbec nie kvalifikovanú nerovnováhu. Taktiež oprávnený vo svojom odvolaní
zdôrazňuje, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť
exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Oprávnený žiada

odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a bol viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto výrok
I. uznesenia súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil a výrok II. napadnutého
uznesenia podľa § 220 OSP zmenil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne
(§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).Podľa § 251 ods. 4 OSP na exekučné konanie Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy
uznesením.

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul nie je legitímny.

Z podnetu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo zistené, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX,
teda ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Dedičské konanie po povinnom vedené Okresným
súdom sp. zn. 24D/288/2008, Dnot 16/2009 bolo zastavené podľa § 175h OSP. Súdny exekútor na
základe svojho podnetu žiadal prvostupňový súd o zastavenie exekúcie vedenej pod zn. EX 1804/08
podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a

následne, aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 19,80 eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) OSP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011,
ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. R 49/2012, ak došlo

k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP),
exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie(§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku);vtakomtoprípadeznášatrovyexekúcieoprávnený
(§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).

Aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn. 2 M Cdo 10/2012, 6 M Cdo 8/2011, 6 M Cdo 9/2011, 6 M Cdo
11/2011) sa Najvyšší súd SR obdobne vyslovil, že ak povinný v priebehu konania zomrel, povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku),
ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností
a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

Ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h
ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Prípadní
dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.

Odvolací súd len dodáva, že obdobne aj v prípade zastavenia dedičského konania podľa § 175h ods. 2
OSP, teda ak poručiteľ zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb,
je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
a to z dôvodu, že obstarávateľ pohrebu nenadobúda majetok nepatrnej hodnoty z titulu dedenia a teda
ani nezodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého majetku.

Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku I. súd prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP, avšak z iného právneho dôvodu, pretože exekúcia mala
byť správne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) OSP, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie po
ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Nie je teda žiadny právny nástupca, proti ktorému by sa mohlo
ďalej pokračovať v exekúcii. Odvolací súd zmenil výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa,

pretože prišlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu úmrtia povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, a preto v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku bolo potrebné zaviazať oprávneného na
náhradu trov exekúcie vo výške 19,80 eur podľa vyčíslenia, ktoré si uplatnil súdny exekútor vo svojom
podnete.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.