Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 11, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612209628
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612209628.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta 8,
IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Senica, so sídlom: Hollého 1219, Senica, proti povinnému: ALLKAN
servis, s.r.o., IČO: 36 233 820, Štefánikova 697, Senica, vymazaného z obchodného registra dňa
05.01.2013, o vymoženie 35,- Eur s príslušenstvom, exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr.
Pavla Šajánka, Exekútorský úrad so sídlom v Senici, Sadová 621, pod č. EX 2914/2012, o odvolaní

oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduSenicazodňa16.09.2013podč.k.8Er/678/2012-13takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd predmetnú exekúciu zastavil a oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 41,75 Eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 16.10.2012 bol
súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a
vykonateľnéhorozhodnutiaSociálnejpoisťovnevSenicič.700-0711442612-GC04/12zodňa14.8.2012.
Dňa 29.5.2013 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného, pričom exekútor tiež uviedol, že povinný bol dňom 5.1.2013 ex offo

vymazaný z obchodného registra, čím zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.
Prvostupňový súd následne dopytom na Okresný súd Trnava zistil, že povinný bol ex offo vymazaný z
obchodného registra dňa 5.1.2013, pričom predmetná obchodná spoločnosť bola zrušená rozhodnutím
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9CbR/28/2011-27 zo dňa 17.10.2012, právoplatným dňa 18.12.2012,
nakoľko podľa zistení súdu nemala spoločnosť žiadny majetok. Vzhľadom na podnet súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a vzhľadom na uznesenie Okresného súdu

Trnava č. k. 9CbR/28/2011-27 zo dňa 17.10.2012, ktorým bol povinný ako obchodná spoločnosť
zrušený bez likvidácie, súd zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Súd pritom poukazoval na uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011,
v zmysle ktorého ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý
by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do
úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodoval v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a k ich úhrade
zaviazal oprávneného, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Trovy exekúcie
pozostávajúznáhradyhotovýchvýdavkovsúdnehoexekútoravsume1,92€sDPHazodmenysúdneho
exekútora v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vpaušálnej sume za jednotlivé úkony exekučnej činnosti 33,19 € + 20 % DPH, t. j. 39,83 €. Spolu trovy
exekúcie 41,75 €.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Domáhal sa ním, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že oprávnenému povinnosť na
náhradu trov exekúcie neuloží. Argumentoval tým, že k zastaveniu exekúcie neprišlo jeho zavinením,
nakoľko ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ani sa exekúcia
nemala zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože dôvodom
zastavanieexekúciemalabyťsituáciauvedenáv§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku.Jetutotižiný

dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať , a to nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci
v strate spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania. Z uvedeného teda vyplýva, že by
oprávnený trovy exekúcie platiť nemal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 Exekučného
poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§37 ods. 1 Exekučného poriadku), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c)
O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu
prvéhostupňajevnapadnutejčastivecnesprávne.Senáttotorozhodnutievydalsvýsledkomhlasovania
s pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Z obsahu spisu bolo zistené, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa
19.09.2012domáhalvykonaniaexekúcieprotipovinnémuprezaplateniesumy35,-Eurspríslušenstvom
na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne -pobočky Senica pod č. č. 700-0711442612-
GC04/12 zo dňa 14.8.2012 z titulu neuhradenia pokuty. Okresný súd Senica vydal na návrh dňa
16.10.2012 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie predmetnej exekúcie pod č. 5205 067325.

Návrhom zo dňa 27.05.2013 (doručeným prvostupňovému súdu dňa 29.05.2013) súdny exekútor súdu
oznámil, že vykonaným šetrením bolo zistené, že povinný nemá žiadny majetok, je proti nemu vedených
viacero exekučných konaní, dokonca bol ex offo vymazaný dňa 05.01.2013 z Obchodného registra SR,
preto navrhol exekúciu zastaviť.

V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu

trov exekúcie, ktoré platil.

Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je
nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu
voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie

nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani
na úhradu trov exekúcie.

Preto je dôležité, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá
skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne
aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom

v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že
v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra,
musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu
registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra.

Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného
poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu
o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l
písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj tiež uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 M Cdo 4/2012). Najvyšší súd sa
stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že
nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1

písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre
ktorý nemožno exekúciu vykonať.

V rozhodnutiach sp. zn. 5 M Cdo 16/2011, 4 M Cdo 14/2006, 3 M Cdo 10/2011, 5 M Cdo 15/2011
Najvyšší súd vyslovil obdobný právny záver keď uviedol, že v prípade ak súd zistil nedostatok majetku
a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na
mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

I Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II. ÚS 375/2012 v prípade, v ktorom sťažovateľ namietal
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Žiline, nepoprel vyššie uvedený právny záver Najvyššieho súdu SR.
Krajský súd založil svoje rozhodnutie na posúdenie, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu,
že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), do úvahy prichádza teda dôvod zastavenia

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bol dôvod
zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto správne prvostupňový
súd aplikoval v danej veci § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí na
námietku sťažovateľa o nejednotných rozhodnutiach všeobecných súdov uviedol, že nie je jeho úlohou

zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou
odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu SR. Podstatné je, či sú odlišné právne názory všeobecných
súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd do takýchto
záverov zasiahol (mutatis mutandis I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08). Vychádzajúc z uvedeného
podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví známky arbitrárnosti či

zjavnej neodôvodnenosti. Výklad krajského súdu možno považovať za ústavne konformný, a preto
neprichádza do úvahy, aby ústavný súd do namietaného záveru krajského súdu zasiahol.Spoukazomnavyššieuvedenúargumentáciu,odvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutej
časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, ako vecne správne s použitím ustanovenia §
219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné