Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205867
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613205867.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti povinnému: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. L. XXXX/X, XXX XX K.
R., štátna občianka Slovenskej republiky, v konaní zastúpenému ustanoveným opatrovníkom mestom

Liptovský Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky 1.840,92 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho
konania a trov exekúcie, ktoré exekučné konanie je vedené súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom
Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu Y. Y. XX/X, XXX XX L., pod sp.zn. EX 1960/13, na základe
odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/677/2013-17 zo dňa
18.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Er/677/2013-17 zo dňa 18.07.2013 p

o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že pred súdnym exekútorom sa dňa 27.05.2013 začalo exekučné konanie
pod sp.zn. Ex 1960/13 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.840,92 Eur s príslušenstvom priznanej

exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria zriadeného
spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom v Žiline.

Exekučný súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je možné vyhovieť. Z pripojených listín okresný súd zistil,
že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 04.04.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200037348, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.410,- Eur, ktorý sa povinný zaviazal

splácať v pravidelných mesačných splátkach. Spolu s uzatvoreným zmluvy o úvere bola dňa 04.04.2011
uzatvorená medzi oprávneným a povinným aj Rozhodcovská zmluva číslo 8200037348, ktorá upravuje
riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko povinný svoj dlh neuhradil riadne
a včas, podal oprávnený podľa rozhodcovskej zmluvy na rozhodcovskom súde žalobu. Okresný súd
po preskúmaní predložených listín dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je
spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej mal postavenie spotrebiteľa povinný. Následne okresný súd preskúmal

rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť,
pričom zistil, že ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd zdôraznil, že dôsledkom rozhodcovskej zmluvy je, že
je spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch,ak oprávnený podá voči nemu žalobu na vopred ním vybraný rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej
zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, avšak
svojimidôsledkamisledujetencieľ,abypredmetnéustanoveniedodržanénebolo,tedazákonobchádza.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p. Oprávnený
uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či
ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie, pričom ide v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka
o podstatnú otázku. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o

revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2. zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej.
Podľa oprávneného rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť,
resp. jej časť neprijateľnou podmienkou. Ohľadom jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2011 zo dňa 22. 11. 2012. Oprávnený
tvrdil,žesúdprvéhostupňavychádzalzvýkladupojmuspotrebiteľ,ktorýnemáoporuanivovnútroštátnej

ani v komunitárnej úprave. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je individuálnym dojednaním a
nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, nakoľko neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takou podmienkou nie je. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012 zo dňa 15. 05. 2012. Oprávnený
namietal zmätočnosť tvrdení súdu prvého stupňa o rozhodcovskej doložke v rozhodcovskej zmluve,

ktorá predstavuje jeden právny úkon a ten sa musí posudzovať a vykladať ako celok.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu potvrdil
podľa § 219 O.s.p. ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Je potrebné uviesť, že v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydala vyššia súdna
úradníčka. V súvislosti s predložením veci Krajskému súdu v Žiline samosudkyňa okresného súdu
uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu krajský súd
konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je v samotnej podstate vecne správne. Aj s ohľadom na

argumenty oprávneného prezentované v jeho odvolaní krajský súd opierajúc sa o aktuálnu konštantnú
judikatúru dodáva:

Ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom
náležitého preskúmania:

- exekučného titulu, t.j. predovšetkým formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu,

- žiadosti o vydanie poverenia,

- návrhu na vykonanie exekúcie,

tak, aby nebolo možné konštatovať rozpor žiadosti, návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom,
pretože v takom prípade je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietnuť.Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že exekučnému súdu neprislúcha úloha „pasívneho pozorovateľa“,
ktorý „povolí“ vykonávanie, resp. pokračovanie v každej exekúcii - exekučnom konaní, ktoré bolo
iniciované na základe rozhodnutia, resp. inej úradnej listiny vydanej na to príslušným orgánom

(spoliehajúc sa pritom na to, že tento orgán si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z príslušných
právnych predpisov). Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon
rozhodnutia riadne prebehnúť.

V zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom môžu byť i
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené.

Podľa § 159 O.s.p. sa pri rozsudkoch rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu

právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou
právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje
ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda

môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu), či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom
prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok
vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť

pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor
s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu
má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
21.03.2012, sp.zn. 6 Cdo/1/2012, z ktorého vyplýva, že právomoc preskúmavať existenciu, resp.

platnosť uzatvorenia rozhodcovskej doložky má exekučný súd v prípade, že ide o spotrebiteľskoprávny
vzťah, ktorý bol právnym základom pre vznik exekučného titulu, teda, že účastníkom rozhodcovského
konania bol spotrebiteľ.

Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku/rozhodcovskú zmluvu v tom smere, či
nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 (na ktoré poukazuje i samotný odvolateľ), podľa
ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je
podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe

vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. V bode 34 označeného rozhodnutia sa stanovuje súdu poverenému vykonaním
právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že
uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu

na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci.

Odvolacísúdsastotožnilsozáveromokresnéhosúdu,ževprípadeprávnehovzťahumedzioprávneným
a povinným založeného Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 04.04.2011 išlo o vzťah spotrebiteľský,
na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy. Označená zmluva uzatvorená medzi
oprávneným a povinným (vyhotovená formou predtlače s vopred pripraveným textom, pričom povinný

ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy)
má nepochybne charakter zmluvy spotrebiteľskej a to v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ods. 5 predmetného ustanoveniasankcionuje neprijateľné podmienky neplatnosťou. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá
ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť

interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/
Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie
neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná
strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie dané tým, že spotrebiteľ
nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri

úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne, a tak podnikateľ môže
získať neprimerané výhody. Takouto výhodou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov
na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky a pod.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva právny názor, že za neprijateľnú je potrebné
v predmetnej veci považovať Rozhodcovskú zmluvu č. 8200037348 uzatvorenú medzi účastníkmi

konania v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená
rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený prakticky
všetkým povinným, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len
údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý

by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch, keď by vystupoval na strane žalovaného.
V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného rovnakého
názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje takmer

vo všetkých prípadoch práve veriteľ, a to predovšetkým kvôli charakteru uzatváranej zmluvy a veľmi
obmedzeného spektra potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou.
Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe,jednostranneurčil,komu,resp.ktorémurozhodcovskémusúdu,budevecpredložená.Poučenie
povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív

riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi možnosti za primeraných okolností sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve. Oprávnený v podstate povinnému iba uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý
oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní (z čoho nie je jednoznačne

zrejmé, či sa má na mysli súdne konanie rozhodcovského alebo iného súdu, napr. všeobecného) a v
neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že oprávnený,
ktorý rozhodcovskú doložku formuloval, disponuje právne kvalifikovanými zamestnancami. Naopak
spotrebiteľovi, ktorý prišiel za oprávneným s cieľom uzatvoriť zmluvu o úvere, a ktorý často ani nemá
žiadnu vedomosť o rozhodcovských súdoch, je predložená rozhodcovská zmluva, v dôsledku čoho je

spotrebiteľ nútený spraviť v neprimerane krátkom čase kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorý orgán
bude v budúcnosti v prípade vzniku sporu kompetentný o tomto spore rozhodnúť. Obava, že slabšia
strana (spotrebiteľ) si nedokáže naplánovať svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, je teda viac ako oprávnená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej
zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Rozhodcovskú zmluvu odvolací súd vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne ajbez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie).
Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju

použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný
rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za
spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Rozhodcovský

rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

Pokiaľ išlo o ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého povinný mal právo jednostranne
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy
možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je
zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.
Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá

bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť.
Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej
lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť, prípadne tým že oprávnený rozhodcovskú
zmluvu predloží na „samostatnom hárku papiera“, ktorý predloží spotrebiteľovi zároveň s uzatváranou
zmluvou o revolvingovom úvere. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej

zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o

tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť
odstúpenia od zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej
zmluvy podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej zmluvy, s ktorým
konštatovaním sa na základe vyššie uvedeného stotožnil i odvolací súd. Neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je formálne a
materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto

rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniakrajskýsúdnerozhodoval,pretožepredmetomodvolaciehokonania
je len podklad pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov až v
takomto rozhodnutí. Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je
potom dôvodom, pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania

skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.