Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 11, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211578
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211578.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. J./XX, XXX XX K., vedenej pod sp. zn. EX 10933/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky

oprávnenéhovovýške405,66Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Zvolen č. k. 11Er/463/2013-18 zo dňa 22.07.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že Zmluva o
splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou
zmluvou. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal
tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprimeranou podmienkou, ktorá vo
svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
Smernice a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou nie je
viazaný, a táto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom
prípade totiž spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy,

nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka
súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je teda adhézna,
spotrebiteľjumoholprijaťakocelok,alebojuodmietnuť.Rozhodcovskádoložkanebolasospotrebiteľom
individuálne dojednaná, ide len o súčasť ustanovení formulárovej zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom,

spoukazomnauvedenéskutočnostipretosúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Poukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom

konaní)aust.§159zák.č.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok.Zdôraznil.žerozhodcovskýrozsudokmá tie isté náležitosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho podľa oprávneného
vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na
plnenievykonateľný,tedaspôsobilýbyťpodkladomprevýkonexekúcie.Súd,ktorýkonávoveciexekúcie

je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný
konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré
zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako
súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej
inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje

takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. c/
Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania,
ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia
treba mať podľa oprávneného na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je

príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej
povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia
je v súlade s právom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Ďalej poukázal na rozhodnutie súdneho dvora C-40/08, kde
sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon

spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po
vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto
opravných prostriedkov. Zdôraznil, že z európskeho práva za súčasného stavu nemožno vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného z

komunitárneho práva nevyplýva vnútroštátnemu súdu žiadna iná priama povinnosť preskúmavať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Ďalej
uviedol, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky
zákonom požadované podmienky na jej uzavretie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň
dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len

na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na
zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku
a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Z uvedeného dôvodu sa podľa oprávneného
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov
vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva
o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať
podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej podľa oprávneného vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je

správny, pretože cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, tak navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi
ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale

spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne i v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v
tom bránila je v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Z toho vyplýva, že
uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Ďalej
uviedol, že oprávnený, resp. jeho právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy len plnil

svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V závere odvolania
tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Mcdo 11/2010 zo dňa
26.09.2011. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. §
212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/O. s. p. bez nariadenia pojednávania
uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,žeoprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienazákladeexekučného
titulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovejasociácieso
sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2012-516 zo dňa 11.12.2012. Základný právny rámec nároku priznaného

rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 11.10.2005. Rozhodcovský súd svoju právomoc
v danej veci konať a rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovaným vyvodil z čl. 18 Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o splátkovom úvere.

Podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,

podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a

nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Podľa § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 31.12.2007) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohtozákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľaodseku2citovanéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2/ Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o splátkovom úvere

uzavretá dňa 11.10.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a
že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej

obchodnej činnosti. Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie
uvedenej zmluvy aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy
a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom

mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka- zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským

súdom, je neprijateľná. Dodávateľ nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v
podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne
a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka
ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode

spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomtoprípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 / Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatná.

K odvolacej námietke oprávneného, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti
Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, a že zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní charakteru zmluvy
možno vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere, a to predovšetkým z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b)

definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle § 6
ods. 3 citovaného zákona je konanie v rozpore s dobrými mravmi zakázané, pričom takýmto konaním sa
na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť

zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Posudzovanú zmluvu preto možno považovať za
typovúzmluvupodľa §23acitovanéhoZákonaoochranespotrebiteľa.Podľaods.1tohtoustanovenia,
typovou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Vzhľadom na tieto ustanovenia je možné za spotrebiteľskú zmluvu v širšom ponímaní považovať zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorýchcharakteristickýmznakomje,žesauzatvárajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale i iné právne predpisy stanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť - tzv. neprijateľné podmienky
na ochranu slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského
práva. Povaha a význam verejného záujmu z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník
zaručuje spotrebiteľom odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať nekalý charakter zmluvnej

podmienky ex offo a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1/ zákona o
bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú

doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas

tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2/ O. s. p.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.