Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311205937
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8311205937.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom Z., P. XXXX/X, toho
času bytom Z., P. Z. X, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, AK so sídlom
v Humennom, Mierová 87, proti odporcovi V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., P. XXXX/X o určenie
výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12C 61/2011-81 zo
dňa 7.12.2011 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne s účinnosťou od 1. 6. 2011. Dlžné výživné za čas od 1. 11. 2011
do 1. 12. 2011 vo výške 50 Eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal

zo skutkového zistenia, že navrhovateľka v školskom roku 2011/2012 študuje 3. ročník dennej formy
študijného odboru telesnej výchovy a pedagogiky na Prešovskej univerzite v Prešove, Fakulte športu.
Z tohto dôvodu nie je schopná sa sama živiť a teda je zákonnou povinnosťou odporcu jej na výživu
prispievať. Mal za to, že navrhovateľka dostatočným spôsobom preukázala svoje výdavky spojené so
štúdiom na vysokej škole, ako aj to, že tieto výdavky nepostačuje pokryť jej matka. Odporca je od 26.
1. 2011 nezamestnaný a je vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a

rodiny v Humennom. Súd prvého stupňa konštatoval, že nezamestnaným je odporca nie vlastnou vinou,
keďže lekárskymi potvrdeniami preukázal, že má zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú nájsť si
patričné zamestnanie. Aj keď v súčasnosti disponuje sumou 18500 Eur, ktorú obdržal za predaj bytu,
ktorý mal spoločne s matkou navrhovateľky, nemá doposiaľ vyriešenú svoju bytovú otázku a preto na
túto sumu súd prvého stupňa neprihliadal. Vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu preto stanovil
na výživu navrhovateľky sumu 50 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol. Keďže odporca

nezaplatil navrhovateľke výživné len za mesiac november 2011, určil dlžné výživné len za toto obdobie.
Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a
rozhodnutie o trovách konania ustanovením § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom za
dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že navrhovateľka nemá žiaden príjem a preto
by bolo nespravodlivé, aby znášala trovy konania.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie navrhovateľka.

Trvala na tom, že nevyhnutné náklady súvisiace s jej vysokoškolským štúdiom na jedného rodiča sú
200 Eur mesačne, pričom tieto náklady pred súdom prvého stupňa dostatočným spôsobom preukázala.
Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že odporca je nezamestnaný nie vlastnou vinou, ale
kvôlizdravotnýmproblémom,ktorévzhľadomnajehovekmuneumožňujúnájsťsipatričnézamestnanie.
Namietala, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že matka vyplatila odporcovi za odpredaný byt sumu
18500 Eur, ako aj sumu 1250 Eur zo stavebného sporenia a mal mu byť poukázaný preplatok na

dani za prácu v Anglicku v sume 1889,76 libier, čo predstavuje v prepočte 2295 Eur. Vyslovila názor,že tak, ako jej matka, aj odporca si mohol riešiť svoju bytovú otázku nájmom garsónky. Mala za to,
že súd venoval bytovému problému odporcu takú pozornosť, ako by to bolo predmetom konania,
pričom aj jej matka si po rozvode manželstva musela svoje bývanie vyriešiť, čo však zohľadnené

nebolo. Musela pritom zabezpečiť bývanie pre 3 osoby, pričom okrem rovnakej sumy z vyporiadania
majetku mal odporca naviac preplatok na dani za prácu v Anglicku. Zdôraznila, že ešte pred rozvodom
manželstva rodičov sa títo dohodli, že odporca bude na jej výživu prispievať sumou 200 Eur mesačne,
ktorú dohodu dodržal len určitý čas, neskôr prispieval sumou 170 Eur, 150 Eur mesačne a nakoniec
neprispieval na výživu vôbec. Spochybnila to, že nie je v jeho možnostiach platiť 200 Eur mesačne,

keďže od podania návrhu na určenie výživného do ukončenia jej vysokoškolského štúdia je asi 37
mesiacov, čo by predstavovalo sumu 7400 Eur, po odpočítaní ktorej z celkovej sumy 22045 Eur mu
ostane 14645 Eur a ak z tejto budú odrátané ešte jeho náklady na živobytie po 380 Eur mesačne,
tak by to predstavovalo sumu 14060 Eur, čo sú finančné prostriedky, ktoré získal za byt, stavebné
sporenie a z titulu preplatku na dani, pričom by nemusel vôbec byť zamestnaný, resp. podnikať po celú
dobu 37 mesiacov. Odvolateľka spochybnila aj jeho zdravotné problémy, keďže podľa lekárskych správ

predložených v konaní bol kvôli subjektívnym bolestiam práceneschopný od 21. 6. do 29. 6. 2011, pričom
predtým v období od 18. 3. do 24. 3. 2011 absolvoval len 5 rehabilitačných procedúr a potom bol asi 4
krát na akupunktúru. Tvrdené zdravotné problémy mu však nebránia pravidelne týždenne venovať sa
aktívnemu tréningu basketbalu a zúčastňovať sa veteránskych turnajov za basketbalový klub veteránov
OZ BASKET Humenné. Spochybnila tiež odporcom tvrdené mesačné výdavky vo výške 380 - 400 Eur,

keďže na ich preukázanie nepredložil súdu žiaden dôkaz. Za nepravdivé považovala tvrdenia odporcu,
že chodí k lekárovi, lebo ho bolia šľachy na rukách, keďže posledný záznam o návšteve lekára je zo
dňa 29. 6. 2011, teda v čase ukončenia práceneschopnosti. Jeho tvrdenia v tomto smere považovala
za účelové. Keďže odporca je vyučený elektrikár, tak vyslovila navrhovateľka presvedčenie, že v tomto
odbore by sa určite uchytil, a to aj ako živnostník. Taktiež nič nebránilo odporcovi preorientovať sa na iný

druh práce tak, ako to urobila matka rekvalifikačným kurzom. Vyslovila pochybnosť aj o skutočnej snahe
odporcu riešiť si svoj bytový problém, keďže tak neurobil za obdobie približne jedného roka. V závere
vyslovila názor, že odporca si vedome znižuje svoj životný štandard tým, že nemá záujem zamestnať sa
a ani sa vrátiť pracovať do Anglicka, resp. odísť pracovať do Česka za účelom dosiahnutia najnižšieho
výživného, čím jej chce dokázať, že takýmto spôsobom potrestá matku za to, že sa s ním rozviedla.

Navrhla rozsudok zmeniť a priznať výživné v sume 200 Eur mesačne od 1. 6. 2011 vrátane výpočtu
dlžného výživného.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca podaním zo dňa 23. 1. 2012. S rozsudkom súdu prvého
stupňa sa stotožnil v celom rozsahu. Zdôraznil, že hľadá si intenzívne prácu, o čom svedčí aj jeho
evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaného, kedy podmienkou na takúto

evidenciu je dokladovanie aktívneho hľadania si práce každý mesiac. Prácu si nehľadá len vo svojej
kvalifikácii, ale dvakrát požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o zaradenie do
kurzu SBS - strážnej služby, ktorej žiadosti však nebolo vyhovené a taktiež dával žiadosť o prijatie do
práce na pozíciu školníka v učilišti v Humennom, ako aj na pozíciu predavača v rôznych obchodoch
v Humennom, čo však sa mu doposiaľ nepodarilo. Nepoprel, že medzi ním a matkou navrhovateľky

existovala dohoda, že bude na výživu navrhovateľky prispievať sumou 200 Eur mesačne, avšak táto
dohoda bola uzavretá v čase, kedy nemal zdravotné problémy a pracoval v Anglicku, kde na tak vysoké
výživné dokázal zarobiť. Situácia u neho sa však zmenila, nemá žiaden príjem a nie je tak schopný
pôvodnú dohodu dodržať. Tvrdil, že do dnešného dňa nedostal preplatok na dani za prácu v Anglicku,
teda navrhovateľka svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Spochybnil prepočet navrhovateľky vzťahujúci

sa k sume, ktorou disponuje z dôvodu, že vyrátanou sumou už nedisponuje, keďže nemá žiaden príjem
a z peňazí za byt a za stavebné sporenie od návratu z Anglicka žije a platí z nich aj výživné v sume
50 Eur mesačne. Vyslovil názor, že navrhovateľka by si mohla zadovážiť spotrebný úver, ktorý by
jej umožnil financovať náklady spojené s jej denným štúdiom na vysokej škole. Ako jediný skutočný
dôvod neplatenia výživného v požadovanej výške uviedol to, že nie je v jeho aktuálnych schopnostiach,

možnostiach a majetkových pomeroch takéto výživné platiť. Zdôraznil, že má naďalej záujem riešiť si
svoju bytovú situáciu zakúpením garsónky a do dnešného dňa tak nespravil iba z dôvodu, že nevedel, v
akej výške ho súd zaviaže na platenie výživného pre navrhovateľku a tiež predpokladal, že po vyriešení
si zdravotných problémov sa opäť vráti za prácou do Anglicka alebo do Česka. Navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §

212 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel čiastočne k nesprávnym skutkovým
zisteniam, z ktorých vyvodil aj nesprávny právny záver.

V konaní bolo nepochybne zistené, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy Prešovskej
univerzity v Prešove, Fakulty športu, v študijnom odbore Telesná výchova a pedagogika. Odporca je
nezamestnaným od 26.1.2011 a nie je prijímateľom podpory v nezamestnanosti a ani dávky v hmotnej

núdzi. Súd prvého stupňa však nezistil, či sa odporca v situácii bez príjmu alebo podpory štátu ocitol
vlastným zavinením (napr. nelegálnou prácou v zahraničí bez uhrádzania odvodov) alebo pre absenciu
jeho príjmu existujú objektívne dôvody. Zhodným tvrdením účastníkov bolo preukázané, že odporca
disponuje sumou 18 500 eur a tiež sumou 1 250 eur, ktorú získal z titulu vyporiadania BSM, ktorá suma
nebola zohľadnená pri určení výživného prvostupňovým súdom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V súlade s citovanými ustanoveniami trvá vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke, keďže táto

nie je schopná sa sama živiť a na svoje budúce povolanie sa pripravuje vysokoškolským štúdiom.
Vyživovacia povinnosť je zároveň prvoradou povinnosťou rodiča voči dieťaťu, preto pre splnenie tejto
povinnosti je možné prihliadať len na vynaloženie nevyhnutných životných nákladov povinnej osoby v
reálnom čase a nie aj na jeho životné plány do budúcna. Preto nesprávne súd prvého stupňa zohľadnil
zámer odporcu zakúpiť si byt, pričom zároveň zohľadnil náklady, ktoré v súčasnosti odporca vynakladá

za nájom. V súlade s § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
preto suma, ktorou odporca disponuje ako s hotovosťou, je potrebné brať ako majetkové pomery, ktoré
umožňujú odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky vyššou sumou. Výživné určené prvostupňovým
súdomjeneprimeranévzhľadomnanákladyvynakladanénavrhovateľkounaštúdium,ktoréješpecifické
fyzickou námahou, kondíciou, dobrým zdravotným stavom, ako aj vyššou pravdepodobnosťou úrazu,

k čomu je potrebné priradiť špeciálne oblečenie, špeciálnu stravu, ako aj životnú poistku zahrňujúcu
poistenie úrazov.

Odvolací súd v záujme právoplatného ukončenia vecí vytýčil odvolacie pojednávania, ktorých sa však
odporca nezúčastnil zo zdravotných dôvodov a hospitalizácie. Výsluch odporcu sa javí ako nevyhnutný
pre objasnenie jeho osobných a majetkových pomerov od podania návrhu navrhovateľkou až do

súčasného obdobia, čo pravdepodobne bude možné realizovať za súhlasu ošetrujúceho lekára priamo
v zariadení, v ktorom je odporca hospitalizovaný.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.,
teda nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne závery.Úlohou súdu prvého stupňa, okrem výsluchu odporcu a jeho oboznámenia s dôkazmi vykonanými aj
pred odvolacím súdom, bude zistiť, či suma 18 500 eur je jeho úsporou, alebo či táto bola investovaná
a na aký účel a posúdiť jeho majetkové pomery v jednotlivých časových obdobiach od podania návrhu

až do opakovaného rozhodnutia prvostupňovým súdom.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v súlade
s ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.