Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/148/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112206451
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Šterdasová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112206451.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Jozef Baláži - BAB a spol., s miestom podnikania
Oravská 7, Prešov, IČO: 37 254 677, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, IČO: 36 868 434, proti odporcovi: Démos trade,
s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 8516/41C, Žilina, IČO: 36 439 851, zastúpený JUDr. Radkom Petruňom,
advokátom so sídlom Tehelná 189, Zvolen, o zaplatenie 1.401,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 697,67 eur na účet
právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi
zaplatiť mu sumu 1.401,80 eur titulom nároku zo zodpovednosti za vady tovaru spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8 % ročne od 11.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.1.2014 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť
v celom rozsahu s odôvodnením, že od dodania tovaru vykazujúceho vady uplynulo viac než 6 rokov,
preto sa navrhovateľ ocitol v dôkaznej núdzi, nakoľko nevie preukázať, že mu bol vadný tovar dodaný
právnym predchodcom odporcu.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len OSP), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,

a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým vzal návrh na začatie konania späť v celom
rozsahu, rozhodol súd, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP, podľa
ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
V prejednávanej veci navrhovateľ v priebehu konania zistil, že sa ocitol v dôkaznej núdzi a tvrdenia
obsiahnuté v návrhu na začatie konania sa mu nepodarí preukázať. Z vlastnej iniciatívy sa preto

rozhodol využiť svoje dispozičné oprávnenie a vziať návrh na začatie konania späť. Navrhovateľ zároveň
neuviedol žiadny dôvod, z ktorého by súd mohol usúdiť, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie
odporcu. Z procesného hľadiska tak zastavenie konania zavinil navrhovateľ a v súlade s ustanovením
§ 146 ods. 2 veta prvá OSP svedčí právo na náhradu trov konania odporcovi.S poukazom na návrh odporcu mu súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia
za úkony právnej služby:

1. prevzatie zastúpenia 5.9.2012: 71,37 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20 % DPH,

2. podanie návrhu z 18.9.2012: 71,37 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20 % DPH,

3. účasť na pojednávaní dňa 14.5.2013: 71,37 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20 % DPH,

4. účasť na výsluchu navrhovateľa: 71,37 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20 % DPH,

Súd ďalej priznal odporcovi náhradu za stratu času cestou na pojednávanie dňa 14.5.2013 na trase
zo Zvolena do Žiliny a späť za 8 polhodín vo výške 104,13 eur (8 x 13,02 eur) + DPH a cestou na
výsluch navrhovateľa dňa 14.10.2013 na trase zo Zvolena do Prešova za 10 polhodín vo výške 130,20

eur (10 x 13,02 eur) + DPH. Odlišne od predloženej špecifikácie trov konania súd priznal odporcovi
náhradu cestovných výdavkov, a to vo výške zodpovedajúcej cene spiatočného cestovného lístka pri
použití verejnej vlakovej dopravy na trase Zvolen - Žilina a späť dňa 14.5.2013 (2 x 5,94 = 11,88 eur) a na
trase Zvolen - Prešov cez Košice a späť dňa 14.10.2013 (2 x 10,58 + 2 x 1,90 eur = 24,96 eur). Náhradu
cestovných výdavkov v uplatnenom rozsahu za cesty uskutočnené osobným motorovým vozidlom

súd odporcovi nepriznal, nakoľko nepredložil technický preukaz použitého vozidla. Vznik cestovných
výdavkov právneho zástupcu odporcu tak nebol náležite preukázaný a súd nemohol overiť správnosť
ich vyčíslenia.

Náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 697,67 eur je navrhovateľ povinný
zaplatiť súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní po

právoplatnosti tohto uznesenia.

Vzhľadom na návrh navrhovateľa, aby bolo o náhrade trov konania rozhodnuté v zmysle ustanovenia §
150 OSP, zaoberal sa súd aj možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. Aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia navrhovateľ odôvodnil skutočnosťou, že je otcom

piatich detí, jeho príjem je nízky a má záväzky v celkovej hodnote približne 25.000,- eur. Navrhovateľ
bol vyzvaný na preukázanie pomerov odôvodňujúcich nepriznanie náhrady trov konania protistrane
výzvou zo dňa 19.2.2014, na ktorú reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 13.3.2014.
Navrhovateľom predložené doklady potvrdzujú existenciu záväzkov v uvádzanej výške, zároveň však
súd zistil, že navrhovateľ je zamestnaný, poberá pravidelný mesačný príjem, rovnako aj jeho manželka,

ktorá vlastní aj viaceré nehnuteľnosti. Nemožno teda prijať záver, že majetkové pomery navrhovateľa
neumožňujú uhradiť odporcovi trovy konania v súdom priznanej výške. Zároveň súd zdôrazňuje, že
nepriaznivé majetkové pomery účastníka konania nepredstavujú dostatočný dôvod pre rozhodnutie o
trovách konania v zmysle ustanovenia § 150 OSP. Pre takéto rozhodnutie je nevyhnuté pristúpenie
ďalších skutočností, ktoré sú spravidla dôsledkom okolností mimo kontroly a vplyvu účastníka povinného

znášať trovy konania. Zvážiť si schopnosť uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní je úlohou
navrhovateľa ešte pred podaním návrhu na začatie konania. V prejednávanej veci došlo k späťvzatiu
návrhu, a tým aj k vzniku povinnosti znášať trovy konania, v dôsledku dôkaznej núdze na strane
navrhovateľa, ktorý si však už v čase začatia konania musel byť vedomý svojej dôkaznej povinnosti a
potreby predložiť súdu dôkazné prostriedky preukazujúce uplatnený nárok, osobitne v prípade, ak bol

zastúpený právnym zástupcom. Existenciu ďalších dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhovateľ
neuviedol a súčasne ani z priebehu konania ich existencia nevyplýva, preto súd konštatuje, že v
prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP. V tejto
súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp.zn. 2 M Cdo
17/2009, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil názor, že aplikácia ustanovenia § 150 OSP pri rozhodovaní o

náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa

treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež naokolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady
trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich
kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a

aby neodporovalo dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.