Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 5, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213203825
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213203825.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej J. W., D..O..M.., so sídlom v J., S. Č.. X/A, IČO:
XXXXXXXX, proti povinnej C. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom v T., G.Ľ. Č.. XX, o vymoženie 301,41 eura s
príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou C.. I. D., so sídlom v J., S.Á. Č.. X/A, pod č. EX 191/2013,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6.3.2013 č.k. 39Er/551/2013-14
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ženazákladenávrhuoprávnenejpožiadalasúdnaexekútorka
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný
rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ
A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom E. J., P. Q. Č.. X, zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. J.-J.. Rozhodcovský

rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2007, ktorú s povinnou
uzavrela Poštová banka, a.s. ako právna predchodkyňa oprávnenej.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45, § 40 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, čl. 2, čl. 3, čl. 6 smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5.4.1993 a konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
rozhodcovská doložka uvedená v bode 11.2 obchodných podmienok predmetnej zmluvy je neprijateľná
z toho dôvodu, že spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská
doložka je preto neplatná.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Oprávnená poukázala na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu vyplýva z
rozhodcovskej doložky a § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Oprávnená tiež uviedla,

že rozhodcovské rozsudky sú vykonateľné rovnako ako rozsudky všeobecných súdov (§ 35 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 159 ods. 1, § 161 ods. 1, § 251 ods. 1 O.s.p.), a pretomá zato, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovské konanie, ako ani zmluvu na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Súd teda
išiel nad rámec zákona. Ďalej uviedla, že zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného

zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov a nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia zákona č. 568/2007 Z.z.
účinného od 1.1.2008, nakoľko bola uzatvorená v roku 2005. Tiež ju nie je možné považovať za zmluvu
spotrebiteľskú podľa Občianskeho zákonníka, a nemožno teda ani aplikovať ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenie o rozhodcovskej doložke §

53 ods. 4 písm. r/. Domnieva sa tiež, že predmetná rozhodcovská doložka nie je podľa Smernice Rady
93/13/EHS nekalou podmienkou a tiež že slovenská verzia prílohy predmetnej smernice bod 1, písm. q/
je zavádzajúca. V závere poukázala na rôzne rozhodnutia súdov.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3

O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov a na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávnenej odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa§3ods.1,2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj

materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky
v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa § 35 zákona o
rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 30.1.2013, kedy
bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom, ktorým je
rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA AMEDIAČNÁ, a.s., sp.zn. J.-J. zo dňa XX.X.XXXX ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2012 a stal
sa vykonateľným dňa 21.10.2012, a ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej istinu
vo výške 301,41 eura, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 301,41 eura od 15.5.2009 do zaplatenia

istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 301,41 eura od 15.5.2009 do zaplatenia istiny,
sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 96,44 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške
46,04 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eura, náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 74,58 eura, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Povolil tiež
povinnej túto jej povinnosť splácať v splátkach po 40 eura mesačne.

Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že povinnej bol poskytnutý
úver vo výške 10 000 Sk (331,94 eura), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť pôvodnému oprávnenému v
pravidelných mesačných splátkach po 362 Sk (12,02 eura) po dobu 60-tich mesiacov.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v článku 11.2 Obchodných podmienok
pre úver (verzia 1/2007) pripojených k úverovej zmluve. Podľa znenia tejto doložky sa zmluvné strany
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok, budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov

v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti O., S. S. C.,
S..D.. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým,
že toto rozhodnutie bude pre ne konečné a záväzné.

Predmetnýprávnyvzťahvznikolnazákladezmluvyoúvere,zobsahuktorejvyplýva,žepovinnáuzavrela
zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na
posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv. Navyše v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. dňa 16.5.2007 povinná uviedla údaj o svojom
zamestnávateľovi: Správa mestskej zelene, Košice.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložkapredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienkupodľa§53ods.3Občianskehozákonníka(vznení
platnom a účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť
za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v

rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008

novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov
v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ
nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o
individuálnedojednanejpodmienkespotrebiteľskejzmluvy.Jednásaoneprimeranúzmluvnúpodmienku
a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa

uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom

v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval,
že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyšeoznačujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez

návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo

odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnená síce v odvolaní s poukazom na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnej

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka
neobstojí, a to najmä s poukazom na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca
presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia
navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, aby klient mal možnosť voľby. Oprávnená nedala povinnej na výber
a neumožnil jej voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinná

mala len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať s obchodnými podmienkami. Za takýchto
okolnosti nešlo o návrh pre povinnú tak, ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie
zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93 ods. 1 zákona o bankách považovať za návrh na
prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právna predchodkyňa oprávnenej) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť,
že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený musí
počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže priznať a vymôcť. Exekúcia vedená na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu

rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku).

Odvolací súd tiež dodáva, že takto zakotvená rozhodcovská doložka nie je ani individuálne dojednaná

nakoľko ju zmluvné strany nepodpísali.

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010
zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,

ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní pritom umožňuje exekučnému súdu
posudzovať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský
rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex
offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého
rozsudku podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012
„skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcejzo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávnenej opodstatnená.

Oprávnená v odvolaní nespochybnila, že pohľadávka Poštovej banky a.s. zo zmluvy o úvere uzavretej
s povinnou, bola na neho postúpená zmluvami o postúpení pohľadávky. V dôsledku uvedenej zmluvy
oprávnená vstúpila do práv a povinnosti postupcu, t.j. v danom prípade do práv a povinnosti Poštovej

banky a.s., a teda sa stala právnou nástupkyňou Poštovej banky a.s. Súd prvého stupňa správne a v
súlade so zákonnou úpravou posudzoval podmienky uzatvorenia zmluvy o úvere podľa stavu, ktorý
bol v čase uzavretia zmluvy. To znamená, že súd prvého stupňa správne posudzoval oprávnenú ako
právnu nástupkyňu subjektu, ktorý uzatváral zmluvu o úvere a ktorý z tejto zmluvy uplatňuje určité
práva. Rovnako tak posudzoval oprávnenú aj rozhodcovský súd, keď ju posúdil ako subjekt, ktorému

vznikli práva zo zmluvy o úvere. Ak súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zmluvu o
úvere uzatvorila s povinnou oprávnená ako podnikateľský subjekt, jedná sa len o procesné pochybenie,
ktoré však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Súd totiž výslovne uviedol, že zmluvami o postúpení
pohľadávok došlo k prevodu pohľadávky na oprávnenú ako právnu nástupkyňu Poštovej banky a.s.,
ktorá zmluvu o úvere s povinnou uzatvárala.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami nezaoberal, pretože
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná a na jej základe
nemohol byť vydaný spôsobilý exekučný titul, ktorý by bol podkladom pre vykonávanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§142ods.1O.s.p.aúčastníkomnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,pretožeoprávnenánebola
v odvolacom konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov exekúcie a ostatným účastníkom
konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach (odvolacieho súdu) v pomere hlasov
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.