Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/224/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111229054
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111229054.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: P. Q., bytom G., K. XX, zastúpená JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, proti žalovanému
Provident Finacial, s. r. o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpenému De minimis, s.
r. o., Mateja Bela 6, Bratislava, IČO: 36 868 949, o určenie neplatnosti právneho úkonu a primerané

finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 11. 09. 2013
č. k. 10C 239/2011-217, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil,
že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30. 06.
2011 poskytol žalovaný žalobkyni spotrebiteľský úver 700 Eur s úrokovou sadzbou 23,57 %, pričom
administratívny poplatok činil 140,70 Eur, RPMN činila 70,38 %. Predmetný úver mal byť splatený
zo strany žalobkyne v 60. týždenných splátkach po 15,70 Eur a úver bol poskytnutý v hotovostnom
režime, teda pri podpise zmluvy. Podpisom zmluvy žalobkyňa potvrdila prevzatie celej čiastky
úveru v hotovosti a po obdržaní finančných prostriedkov, žalobkyňa splatila žalovanému cca 1/3-inu

poskytnutých finančných prostriedkov, následne prestala platiť s tým, že upovedomila obchodného
zástupcu žalovaného, že finančný úver prestáva platiť a vec bude riešiť súdnou cestou. S poukazom
na ust. § 80 písm. c/ O. s. p., prvostupňový súd uzavrel, že v danom prípade nie je splnená podmienka
naliehavého právneho záujmu, lebo žalobkyňa bez vrátenia čo i len istiny, ktorú by bola povinná splatiť
aj v prípade, že by bola zmluva neplatná, resp. že by bol úver bezúročný a bez poplatkov, je povinná
žalovanému vrátiť poskytnutú finančnú sumu vo výške 700 Eur. Až následne by mohlo dôjsť k podaniu

žaloby o plnenie z poskytnutého úveru. V zmysle rozhodnutia R 24/95 je naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c/ O. s .p. daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie, no v
danom prípade je zrejmé, že takéto rozhodnutie nemôže predísť žalobe na plnenie, nakoľko žalobkyňa
nesplatila ani istinu (500 Eur), o ktorej je nepochybné, že túto splatiť je povinná. Vychádzajúc zo stavu v
čase rozhodnutia súdu nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, resp. určení,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto súd žalobu odmietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Poukázala, že

naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne
postavenieneistým.PoukázalanauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1MCdo1/2009z31.07.2009
a zdôraznila, že v spotrebiteľskej veci je potrebné mať vždy na zreteli základné interpretačné pravidlo,a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa. Ak je predmetom konania neplatnosť úverovej zmluvy, tak v
takejto žalobe je vždy obsiahnuté aj posudzovanie jednotlivých zmluvných podmienok. Ďalej uviedla,
že v konaní priamo žiadala uplatniť, aby súd rozhodol o neprijateľnosti administratívneho poplatku a

poplatku za inkasovanie splátok úveru, ale zmenu návrhu súd nepripustil. Predložila aj rozhodnutia
súdov, ktoré majú odlišný názor na posúdenia naliehavého právneho záujmu v obdobných veciach vo
vzťahu k žalovanému, ako je tomu v súdenej veci. Ide o rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
17C 178/2011, 9C 94/2012, 13C 6/2013, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C 169/2013 a
Okresného súdu Košice II. sp. zn. 36C 69/2011. Z dôvodu, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a súčasnej si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim bez

nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1,
§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ a § 221 ods. 2 O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ako vyplýva z obsahu spisu účastníci konania uzatvorili dňa 30. 06. 2011 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobkyniúvervovýške700Eur.Uvedenúsumusažalobkyňa

zaviazala splatiť v 60. týždenných splátkach po 15,70 Eur, pričom konečná výška úveru dosiahla sumu
941,48 Eur (tvorená súčtom úveru v sume 700 Eur, úrokmi vo výške 100,78 Eur a administratívneho
poplatku vo výške 140,70 Eur) pri RPMN 70,38 % (č. l. 5 spisu). Súčasne účastníci uzavreli aj
zmluvu o zabezpečení splátok úveru (č. l. 7 spisu), podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala za poskytnutie
služby zaplatiť žalovanému celkovú odmenu vo výške 360,50 Eur (za prevzatie peňažnej hotovosti

- bod 1.1 tejto zmluvy), ktorú sa zaviazala splácať v 60. pravidelných splátkach, a to v týždenných
splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 6 Eur a za poslednú splátku vo výške 6,50 Eur. Zmluva
o zabezpečení splátok úveru má vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu. V
priebehu konania došlo zo strany žalobkyne k rozšíreniu žalobného petitu o určenie, že administratívny
poplatok v zmluve zo dňa 30. 06. 2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a súd prvého stupňa na

pojednávaní dňa13. 02. 2013 zmenu žalobného návrhu nepripustil (č. l. 135 spisu).

Prejednávanú vec je potrebné posudzovať vzhľadom na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Zvýšená ochrana spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch v spotrebiteľských zmluvách musí mať za
následok aj poskytnutie procesných prostriedkov na takúto ochranu. Procesný postup uplatňovania
tejto ochrany je upravený Občianskym súdnym poriadkom. Občiansky súdny poriadok vo všeobecnosti
v ust. § 80 písm. c/ umožňuje, aby sa žalobca domáhal určenia, či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je. Žalobca sa teda môže domáhať pozitívneho, ako aj negatívneho určenia. Úspešnosť

takéhoto návrhu je z procesnoprávneho hľadiska vo všeobecnosti podmienená tým, že žalobca na
takomto určení preukáže naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení
neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom
navrhovaného rozhodnutia. Existencia neliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou

nielen skutkovou, ale aj právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej
úpravy. Vo vzťahu k tejto otázke rozhodovacia prax súdov prešla a stále prechádza názorovými posunmi,
od značne formalistického prístupu v minulosti, až k súčasnému prevládajúcemu prístupu starostlivého
individuálneho hodnotenia tejto otázky so zreteľom na všetky skutkové aj právne okolnosti danej veci.Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov
zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K
naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup

na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom
zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý
právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a
spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé
ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv

na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Pri posudzovaní danosti
naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo
právo bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych
vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo návrhom podľa § 80 písm.
b/ O. s .p..

Občiansky zákonníka a iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné pri

peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, príp. ďalšie sankčné alebo iné dojednania. Nie je však možné z tohto
vyvodzovať, že výška dojednaní je závislá len na dohode účastníkov zmluvy o úvere, a že nepodlieha
žiadnemu obmedzeniu. I tu platí ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich o občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet žiadnych pochybností

o tom, že neprimerane vysoké úroky, odmeny, administratívne poplatky sú v rozpore s uznávanými
pravidlami správania sa a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo
§ 39 Občianskeho zákonníka je treba urobiť po starostlivom zvážení všetkých rozhodujúcich okolností
daného prípadu.

V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V tomto smere
odvolací súd poukazuje na nižšie citované uznesenie Najvyššieho súdu SR:

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Mcdo 1/2009 z 31. 07. 2009 „za určovaciu žalobu v

zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu ako jeden
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a končený zmysel žalobcom navrhovaného
rozhodnutia (porov. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 334/2008). Pri skúmaní podmienok

uvedených v § 80 písm. c/ O. s. p. umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym
rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere,
pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie
poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potreba mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný

dlhnadrámecposkytnutýchfinančnýchprostriedkovvprípadečiastočnejneplatnostizmluvytýkajúcejsa
odplaty(úroky,poplatky).Jehopostaveniesastaneistejšie,nebudevystavenýsankciámzanezaplatenie
odplaty; ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti sa dovolací
súd stotožňuje s názorom prezentovaným v mimoriadnom dovolaní, že právny úkon sa prieči dobrým
mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor

s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do
rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje (niekedy aj v právnych
normách), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi
zásadami“.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nesprávne postupoval súd prvého stupňa ak uzavrel, že naliehavý

právny záujem by mohol byť daný v čase, ak by došlo k splateniu istiny a právne postavenie žalobkyneby bolo neisté v tom, či má zaplatiť sumu, ktorá prevyšuje poskytnutú istinu alebo nie. Tento názor súdu
prvého stupňa nie je správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že v spotrebiteľskej veci je potrebné mať vždy na

zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa. Ak je predmetom
konania neplatnosť úverovej zmluvy, tak v tejto žalobe je vždy obsiahnuté aj posudzovanie jednotlivých
zmluvných podmienok. Preto prvostupňový súd mal podrobiť uvedené zmluvné podmienky súdnej
kontrole z úradnej moci, resp. pripustiť žalobcom navrhovanú zmenu návrhu. V časti o neprijateľnosť
administratívneho poplatku a odmeny za zabezpečenie splátok úveru je daný naliehavý právny záujem

aj priamo zo zákona (§ 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku v nadväznosti na ust. § 53a
Občianskeho zákonníka).

Keďže prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil (použil síce správny právny predpis § 80 písm.
c/ O. s. p., ale ho nesprávne vyložil), nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto odvolací súd okrem
iného nemohol inak, než napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní prvostupňový súd podrobí súdnej kontrole vedľajšie dojednania zo zmluvy, pretože

ich nevyhodnotil vzhľadom na jeho právny názor a následne vo veci opätovne rozhodne. Zo zmluvy
o úvere pre dlžníka vyplýva povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnutý úver a zaplatiť mu dojednané úroky.
V prejednávanej veci úrok z pôžičky síce predstavoval len 23,57 %, avšak zvyšok predstavoval
vysoký administratívny poplatok a náklady za inkasovanie hotovostných splátok, čo znamená, že
administratívny poplatok, úrok a poplatok za inkasovanie splátok v hotovosti spolu predstavujú 86 %

p.a. , čo je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa má daný naliehavý právny záujem
nielen s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009, ako aj tým, že nevrátila
úverové prostriedky, pretože nevie v akej výške je jej dlh, a túto výšku môže ustáliť len súd.

Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.