Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804112581
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8804112581.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, R. F. Q.,
o vymoženie 179,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 9Er/117/2004-37 zo dňa 12.02.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňavyhlásilexekúciuzaneprípustnúaexekúciuzastavilvcelom
rozsahu.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 22 ods. 1, 2; 23; 37 ods. 1; 39 Občianskeho zákonníka,
§ 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom konštatoval, že plnomocenstvo, udelené

povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, bolo uzavreté bez slobodnej vôle
povinného a pre konflikt záujmov povinného a advokáta je absolútne neplatné. Notárska zápisnica N
131/2004, NZ 3942/2004 zo dňa 17.01.2004 spísaná s advokátskym koncipientom Mgr. Tomáša Kušníra
je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo postupoval v rozpore s ust. § 57 ods. 1

písm. g) a vo veci nenariadil pojednávanie. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie
je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci.
K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného
súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č.
323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti,ktorývyjadrujeverejnoprávnycharaktervýkonunotárskeho

úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť
poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Notár
pri výkone verejne moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s
vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc
všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Všeobecný súd nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia

smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka). Akv zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku,
tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu, a
to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie

takýchto obmedzení. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná
cesta, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou
zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Je povinnosťou všeobecných súdov
v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad vykladať právny predpis spôsobom ústavne
konformným. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak

platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, a to vrátane účinkov, ktoré na
jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či
notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.

V čase, keď došlo k spísaniu zápisnice žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa
opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Vzhľadom na to, že platná
notárskazápisnicamárovnakéúčinkyakorozsudokvšeobecnéhosúdu,účinkynotárskejzápisnicemajú

ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný

titul) je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, zrozumiteľnosti a presnosti označenia
subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto
skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery).
Exekučnýsúdnedisponujeprávomocourušiťčimeniťobsahnotárskejlistiny,ktorájeexekučnýmtitulom.

Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44

ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný
súdpostupompodľaust.§109ods.lpísm.b)O.s.p.prerušilkonanieapodalÚstavnémusúduSlovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods.
l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Oprávnený ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania a tvrdil, že mal v konaní pred
exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd
použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a

preto toto jeho iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá
mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav
relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne
normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného poriadku - interpretoval ústavne
nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu.

Oprávnený namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom
ovplyvnilo jeho právne postavenie. Nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom
opätovne rozhoduje o jeho právach.

Podľa oprávneného, plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku.
Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo
udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom posúdení, nie je možné
dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť

uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorejdlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo
až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2
Občianskehozákonníkavnadväznostinaust.§39Občianskehozákonníka.Žiadnezustanovenízmluvy

nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci
uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil
plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali
všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený.

Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon,
a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva
zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním
zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolanie preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil, že dvojstranný

právny úkon - zmluvné zastúpenie - vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere a zároveň správne
poukázal na rozpor záujmov povinnej a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Pri uzatváraní
zmluvy o úvere, povinná nemala možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú
povinná uzatvorila, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní
zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak,

ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za
povinnú, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že
splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinnej.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica
bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica
nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul,
t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej
veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť, pretože ju nemožno vykonať.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré

poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:

Exekučný poriadok platný v čase vydania napadnutého uznesenia neupravoval povinnosť exekučného
súdu nariadiť pojednávanie v prípade zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku.

Preto je nedôvodnou odvolacia námietka oprávneného, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom.

K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd konštatuje:Aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009
vyplýva, že pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa

podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby,
právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v

prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone
o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri
zastupovanípovinnéhoprispisovanínotárskejzápisnicedošlokzjavnémuporušeniuzákona,pretožeza
povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom
prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený

predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany
povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK
č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje,

že postup prvostupňového súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného
titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie,
ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto
návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v

každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým
je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.

Skutočnosť,žeexekučnýsúdjeoprávnenýskúmať,čisúsplnenépredpokladyexekúcievkaždomštádiu
exekučnéhokonania,vyplývaajzuzneseniaÚstavnéhosúduSRz9.12.2010,sp.zn.II.ÚS545/2010-15
(porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“).

O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky
vo veciach sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010 a tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napr. vo veciach sp. zn. 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011.

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty
a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť
prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci
vypočuť oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s
dodržaním zásady rovnosti zbraní, odvolací súd konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o
zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená
v ustanoveniach §§ 122 až 124 Občianskeho súdneho poriadku, ale vychádza z tvrdení oprávneného,
uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod
na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia,

resp. existencie dôvodov na zastavenie exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za
prítomnosti účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného).Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim
postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav a zároveň
vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez
jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným
postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne, a preto
uznesenie s osvojením si dôvodov podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený v odvolaní zároveň žiadal, aby súd na základe ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267

Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodol, že:

Konanie sa prerušuje podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a Súdnemu dvoru európskej únie sa na základe
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má
možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS

zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

K návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť,

predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej
zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, že odvolací súd takéto rozhodnutie nevydal.

Odvolací súd k uvedenému zároveň uvádza, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany

práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva
Európskeho spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

Tak ako vyplýva zo spisu, exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného nevychádzal z toho, že neprijateľnou podmienkou
je neplatné plnomocenstvo, ale zo skutočnosti, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie

medzi povinnou a zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, uvedeným v úverovej zmluve, je neplatný.Dôvody neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinnou a jej
zástupcom, odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu prvostupňového súdu.

Odvolací súd tiež konštatuje, že z toho istého dôvodu nepovažuje za aktuálne riešiť prejudiciálne aj
otázku 2), nastolenú oprávneným, a to vzhľadom na to, že prvostupňový súd aj odvolací súd vychádzali
z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, teda
nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

Práve v dôsledku nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice byť exekučným titulom, bola exekúcia
v predmetnej veci súdom prvého stupňa vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorý vo veci aplikoval vnútroštátne hmotnoprávne a procesné
predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným
titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.