Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/227/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109224206
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4109224206.13

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Z. konsolidačná, a.s., Y. XX,
N., L.: XX XXX XXX, v 2. rade: O.. L.. O. R., F. 5, P. O. N. XXC, D., správca konkurznej podstaty úpadcu
F. C., bytom D., M. 4, proti odporcom v 1. rade: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., M. 4, v 2. rade:
W. C., nar. 17.XX.XXXX, trvale bytom D., Na C. XX/X, odporcovia v 1. a v 2. rade právne zastúpení:
M.. O. G., advokátka, AK D., T. 9, v 3. rade: A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., M. 5, o určenie

neplatnosti darovacej a kúpnopredajnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Navrhovatelia v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. rade
a v 2. rade titulom náhrady trov konania k rukám právnej zástupkyne odporcov v 1. rade a v 2. rade X
XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v 3. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Navrhovatelia v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho

súdu titulom náhrady trov štátu XXX,XX eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ Z. republika - W. úrad D. II, Y. 2, D. (ďalej aj W. úrad D. II alebo pôvodný
navrhovateľ) sa svojim návrhom domáhal voči odporcom v 1. až v 3. rade neplatnosti darovacej zmluvy
zo dňa X.XX.XXXX uzatvorenej medzi darcom - odporcom v 1. rade a obdarovanou - odporkyňou v
2. rade, ktorej predmetom mali byť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území ( ďalej "k.
ú." ) B., vedené na liste vlastníctva ( ďalej " LV " ) Správy katastra D. R. č. XX, parcely registra "C"

evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXX záhrady o výmery XXX m2, parcela č. XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na parcele č. XXX dom so súpisným č. XX (ďalej aj "sporné
nehnuteľnosti"), keď vklad mal byť povolený na Z. katastra D. R. dňa X.XX.XXXX pod spisovou značkou
V XXXX/XX. Pôvodný navrhovateľ sa ďalej domáhal neplatnosti aj kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX,
ktorá mala byť uzatvorená medzi predávajúcimi - odporcami v 1. a v 2. rade a kupujúcim - odporcom
v 3. rade a ktorej predmetom mali byť sporné nehnuteľnosti, pričom vklad mal byť povolený Správou

katastra D. R. dňa X.X.XXXX pod spisovou značkou V XXXX/XXXX. W. úrad D. II sa napokon domáhal aj
určenia, že odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom v celosti sporných nehnuteľností, keď poukázal na
skutočnosti, v zmysle ktorých je veriteľom odporcu v 1. rade z titulu neuhradených daňových pohľadávok
dane z pridanej hodnoty (DPH) v celkovej výške XXX.XXX,XX eur a za účelom zabezpečenia uvedených
daňových pohľadávok mal vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení č. XXX/XXX/XXX-XXXXX/XX/Ceb
zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj predbežné opatrenie), ktorým bol odporcovi v 1. rade uložený zákaz

nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Nasledovať malo vydanie platobného výmeru a dodatočných
platobných výmerov W. úradu D. II, ktoré mali byť právoplatné dňa 16.10.2007, ako aj daňové exekučné
konanie. V návrhu bolo poukázané na platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/SAT zo dňa XX.X.XXXX a
dodatočné platobné výmery zo dňa XX.X.XXXX č. XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT,XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT,
XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT,
XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT, XXX/XXX/XXXX/XX/SAT,

XXX/XXX/XXXX/XX/SAT (ďalej aj "citovaný platobný výmer a "citované dodatočné platobné výmery").
Následne pôvodný navrhovateľ mal zistiť, že sa vlastníkom sporných nehnuteľností nemá byť odporca
v 1. rade, ale odporca v 3. rade na základe vyššie citovanej kúpnej zmluvy uzatvorenej na jednej strane
medzi odporcami v 1. a v 2. rade a na druhej strane medzi odporcom v 3. rade, čomu ešte malo
predchádzať uzatvorenie rovnako vyššie označenej darovacej zmluvy medzi odporcami v 1. a v 2. rade.

Oba právne úkony, teda tak darovaciu zmluvu, ako aj kúpnu zmluvu pôvodný navrhovateľ považoval
za absolútne neplatné podľa § 39 OZ. Určenia vlastníckeho práva v prospech odporcu v 1. rade sa W.
úrad D. II domáhal s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov, to je katastrálneho zákona. Podaním zo dňa XX.X.XXXX pôvodný navrhovateľ navrhol, aby
do konania vstúpil ako ďalší účastník na strane navrhovateľa O.. L.. O. R., F. 5, P. O. N. XXC, D., správca
konkurznej podstaty úpadcu F. C., bytom D., M. X (ďalej aj správca konkurznej podstaty odporcu v 1.

rade), pretože uznesením P. súdu D. XXK/X/XXXX, publikovanom v obchodnom vestníku č. XX/XXXX
dňaXX.X.XXXX,bolvyhlásenýkonkurznamajetokdlžníkaF.C.,tedaodporcuv1.rade,ktorémumalbyť
zároveň ustanovený za správu konkurznej podstaty O.. L.. O. R., pôvodne so sídlom D., G. XX. Správca
konkurznej podstaty odporcu v 1. rade s uvedeným návrhom so svojim vstupom do konania súhlasil a
uznesením tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX, právoplatné X.XX.XXXX, bolo

pripustené, aby do konania vstúpil ako ďalší účastník na strane navrhovateľa O.. L.. O. R., F. 5, P. O.
N. XXC, D., správca konkurznej podstaty úpadcu F. C., bytom D., M. 4. V priebehu konania sa mala
udiať aj ďalšia skutočnosť, pretože dňaXX.XX.XXXX mala byť uzatvorená zmluva o postúpení daňových
pohľadávok č. X/XXXX medzi postupcom - W. riaditeľstvom SR, N. N., D. XX a Z. konsolidačnou,
a.s., Y. XX, N., L.: XX XXX XXX ako postupníkom, keď predmetom zmluvy bolo postúpenie daňových

pohľadávok správcu dane voči daňovým dlžníkom. Následne uznesením tunajšieho súdu XXC/
XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXXX, právoplatné XX.X.XXXX, bolo vyhovené návrhu, aby do konania
na miesto doterajšieho navrhovateľa v 1. rade vstúpila Z. konsolidačná, a.s., Y. XX, N., L.: XX XXX XXX.

RozsudkomOkresnéhosúduvD.R.XXC/XXX/XXXX-XXXzodňaX.XX.XXXXvspojeníspotvrdzujúcim
rozsudkom G. súdu v D. XCoXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX, bol návrh

zamietnutý. Zároveň súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci
samej.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sapriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení od 1.6.2010 do 30.6.2013 ( ďalej aj „ vyhlášky“ ) základná sadzba tarifnej
odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza súd zo zásady zodpovednosti za

výsledok. Účastník , ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Účelnosť vynaložených trov sa posudzuje vždy ad hoc. Ustanovenie § 150 ods. 1
O.s.p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok podľa § 142 O.s.p. a zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu (§ 147 O.s.p.). Podľa neho súd nemusí zaviazať neúspešného

účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý
spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi.
Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať
na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti,

ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v konaní. Okrem toho sa musí prihliadať
aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo všetkých prípadoch,
v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia § 144 O.s.p..

Ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky upravuje výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní viacerých

účastníkov,ustanovenie§13ods.3vyhláškyzasevýpočetodmenyprispojeníviacerýchvecídojedného
konania. V právnej úprave absentuje vzájomný vzťah medzi § 13 ods. 2 a § 13 ods. 3 vyhlášky,
t. j. výpočet odmeny advokáta pri zastupovaní viacerých osôb so samostatnými nárokmi. V zmysle
§ 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri
zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pojmovými znakmi tohto ustanovenia sú: a) spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, b) zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 %.

Ad a) Aplikácia § 13 ods. 2 vyhlášky prichádza do úvahy vtedy, ak advokát v jednom konaní zastupuje
viac ako jedného účastníka. Nezáleží, či má účastník procesné postavenie žalobcu (navrhovateľa) alebo
žalovaného (odporcu). Ak na strane navrhovateľa alebo odporcu vystupuje viac osôb, dochádza k
vzniku spoločenstva účastníkov (subjektívnej kumulácii), ktoré môže byť samostatné alebo nerozlučné.

Vyhláška pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi samostatným a nerozlučným
spoločenstvom účastníkov. Pri úvahách o tom, na ktoré spoločenstvo účastníkov sa § 13 ods. 2 vyhlášky
vzťahuje, si možno pomôcť podstatou každého spoločenstva. Pri samostatnom spoločenstve (§ 91
ods. 1 O.s.p.) sú spoločníci oprávnení alebo zaviazaní na tom istom alebo aspoň podobnom skutkovom
základe, avšak v konaní nejde o ich spoločné právo alebo povinnosť. Ich vzájomná samostatnosť

sa prejavuje v tom, že každý z nich môže uplatniť voči odporcovi námietky, ktoré uzná za vhodné,
a procesné úkony jedného nie sú na prospech ani na ujmu ostatným. Tak isto sa rozhodnutie súdu
týka každého osobitne a môže vyznieť voči každému inak. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony
jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov (§ 91 ods. 2, prvá veta O.s.p.). Iba na niektoré
úkony, ktoré sú taxatívne vypočítané v § 91 ods. 2, druhá veta O.s.p., sa vyžaduje súhlas všetkých

spoločníkov. Vzhľadom na povahu práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa rozhoduje o
nich v jednom výroku, ktorý vyznieva voči všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako (priaznivo alebo
nepriaznivo). Hmotnoprávny nárok teda neumožňuje, aby bol prejednaný a rozhodnutý samostatne
voči každému spoločníkovi. Z hľadiska účinkov úkonu urobeného aj len jedným zo spoločníkov a z
hľadiska nemožnosti rozhodnutia o nároku samostatne voči každému spoločníkovi možno usudzovať,

že v nerozlučnom spoločenstve, aj keď advokát robí určitý úkon v mene viacerých spoločníkov, malby sa považovať stále len za jeden úkon a nie za spoločný úkon. O spoločných úkonoch preto možno
hovoriť zrejme len v spojení so samostatným spoločenstvom účastníkov. Na podporu vysloveného
názoru možno argumentovať aj výrokom o náhrade trov konania. Pri samostatnom spoločenstve súd

rozhodne o náhrade trov konania u každého spoločníka samostatne, v nerozlučnom spoločenstve však
vždy len v jednom výroku pre všetkých nerozlučných spoločníkov spoločne.

Ad b) Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanovuje ako násobok počtu úkonov právnej služby, ktoré
advokát vo veci vykonal, a základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá sa
stanoví z tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva (§ 9 ods. 1 vyhlášky). Výpočet základnej

sadzby tarifnej odmeny na jeden úkon právnej služby je ďalej upravený v § 10 a § 11 vyhlášky. Takto
vypočítaná tarifná odmena by sa podľa § 13 ods. 2 vyhlášky mala pri spoločných úkonoch vykonaných
v mene viacerých účastníkov, zastúpených jedným advokátom, znížiť o 50 %.

Ďalšie zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny je upravené v § 13 ods. 3 vyhlášky, ktoré sa
vzťahuje na prípad spojenia viacerých vecí do jedného konania. Podľa citovaného ustanovenia sa pri
spojení dvoch alebo viacerých vecí zvyšuje základná sadzba tarifnej odmeny určenej z hodnoty veci s

najvyššou hodnotou o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by patrila advokátovi v ostatných
spojených veciach. Najväčšie problémy sa vyskytujú pri výpočte odmeny advokáta v prípade, ak k
spojeniu vecí dôjde len z dôvodu, že skutkovo spolu súvisia. V takom prípade totiž zákonite vzniká na
strane navrhovateľa alebo odporcu samostatné spoločenstvo účastníkov, a teda predmetom konania je
niekoľko, hoci spolu skutkovo súvisiacich, ale samostatných nárokov jednotlivých spoločníkov. Výpočet

odmeny advokáta pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb upravuje § 13 ods. 2 vyhlášky. Výpočet
odmeny advokáta pri spojení dvoch alebo viacerých vecí zase upravuje § 13 ods. 3 vyhlášky. Vzhľadom
na to, že vyhláška neurčuje, podľa ktorého ustanovenia sa má postupovať v prípade spojenia viacerých
vecí a súčasného zastupovania viacerých osôb, natíska sa na daný prípad najprv použitie § 13 ods.
3 vyhlášky, na základe ktorého sa zníži advokátovi odmena za ostatné spojené veci o jednu tretinu

a následne ešte aj použije aj § 13 ods. 2 vyhlášky, ktorým už jedenkrát znížená odmena sa
zníži opäť ešte o 50%. Je zrejmé, že zákonodarca takýto cieľ nemohol sledovať. Uvedenú interpretáciu
citovaných ustanovení preto súd nepovažuje za správnu. Naopak, súd zastáva názor, že na výpočet
odmeny advokáta, ktorý zastupuje viacerých účastníkov a viacero vecí, ktoré spolu skutkovo súvisia,
možno aplikovať len § 13 ods. 2 vyhlášky, upravujúce odmenu advokáta pri zastupovaní viacerých osôb,

t. j. nemožno prihliadať súčasne aj na § 13 ods. 3 vyhlášky ( porovnaj aj FICOVÁ, S. - PAVELKOVÁ,
B: K výpočtu odmeny advokáta pri subjektívnej a objektívnej kumulácii. Justičná revue 57, 2005, č. 3,
s. 348 - 353 ).

Pri rozhodovaní o trovách konania sa súd najprv zaoberal, či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by bolo potrebné rozhodovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je

uvedené, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. má vždy výnimočný charakter. V danom prípade
neboli zistené žiadne okolnosti majúce charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s
postojom navrhovateľov v 1. rade a v 2. rade v konaní a ich pomermi. Obaja navrhovatelia v priebehu
celého konania sa domáhali svojich nárokov voči odporcom v 1. rade až 3. rade a využívali príslušné
právne prostriedky, vrátane riadneho opravného prostriedku - odvolania. Nič na ich postoji nezmenilo

ani vykonanie zásadného dôkazu svedčiaceho v ich neprospech a ktorým je znalecký posudok č. XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalkyne O.. V. D., F. dolina XXX, Z. nad A.. K pomerom navrhovateľa v 1.
rade sa udáva, že sa jedná o právnickú osobu - akciovú spoločnosť, teda podnikateľa, ktorý v priebehu
celého konania ani len neuviedol, že by jeho pomery boli mimoriadne nepriaznivé. Navrhovateľ v 2. rade
je fyzickou osobou a vo vzťahu k súdenej veci správcom konkurznej podstaty odporcu v 1. rade, čo

samo o sebe nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by mala výnimočný charakter k náhrade trov
konania. Navrhovateľ v 2. rade vstúpil do konania na základe právoplatného uznesenia tunajšieho súdu
XXC/XXX/XXXX-XXX ešte zo dňa XX.XX.XXXX, odkedy uplynul dostatočný časový priestor na to, aby
preukázal svoje prípadné nepriaznivé pomery. Pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa
súd v danej veci rozhodol podľa § l42 ods. 1 O.s.p.., pretože odporcovia v 1. rade až 3 rade mali vo

veci plný úspech voči navrhovateľom v 1. rade a v 2. rade.

Odporcovi v 3. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, nebola priznaná náhrada trov konania, pretože mu
žiadne nevznikli.Situácia je diametrálne odlišná v prípade náhrady trov konania odporcov v 1. rade a v 2. rade, ktorí boli
v konaní zastúpení tou istou advokátkou. Okrem toho je potrebné brať do úvahy, že predmetom konania
boli tri samostatné nároky pozostávajúce z : 1. určenia vlastníckeho práva (k nehnuteľnosti), 2. určenia

neplatnosti darovacej zmluvy, 3. určenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy. Súd má za to, že v konaní
ourčenievlastníckehoprávajepotrebnéprivyčíslenítrovprávnehozastúpeniavychádzaťzustanovenia
§ 10 ods. 1 vyhlášky. Na podporu uvedeného názoru sa poukazuje jednak na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. US XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 7 M Cdo 10/2012 zo dňa 15.11.2012, ktorými bolo vyslovené, že ak vec, právo

alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, je peniazmi oceniteľné, potom sa táto suma považuje
za základ pre tarifnú hodnotu a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci. Vyslovené
bolo aj to, že v právnej veci o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam je možné hodnotu predmetu sporu
nepochybne vyjadriť v peniazoch a pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia sa má vychádzať
z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky, pretože ide o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. V
konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy je nutné pri

náhrade trov právneho zastúpenia vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Na podporu
svojho tvrdenia súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 18/2008 zo dňa 30.11.2009,
ktorého právna veta znie: „ Ak predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu, posudzuje
sa, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť
objektívne neoceniteľnú peniazmi, pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto v prípade sporovom

o určenie neplatnosti právneho úkonu vychádzať zo základu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z..“

Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia je konštatované, že odporcovia v 1. rade a v 2. rade, ktorí
mali vo veci plný úspech, sú zastúpení tou istou advokátkou a preto v súvislosti s trovami právneho
zastúpenia by sa dalo uvažovať o postupe podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. Výklad tohto ustanovenia je

podrobne rozvedený vyššie, pričom zásadnou skutočnosťou je vyhodnotenie, či spoločenstvo odporcov
v 1. rade a v 2. rade je spoločenstvom samostatným, alebo spoločenstvom nerozlučným. Odlišnosti
obochspoločenstievsúrovnakouvedenévyššie,pričomsúdlenvstručnostiuvádza,žeprisamostatnom
spoločenstve nejde o ich spoločné právo alebo povinnosť a rozhodnutie súdu môže vyznieť voči
každému z nich inak. Naproti tomu pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov

aj pre ostatných spoločníkov. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na predmet konania , teda
určenievlastníckehopráva,určenieneplatnostidarovacejzmluvyuzatvorenejmedziodporcamiv1.rade
a v 2. rade a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami v 1. rade a v 2. rade ako
predávajúcimi a odporcom v 3. rade ako kupujúcim, má súd za to, že procesné spoločenstvo odporcov
v 1. rade a 2. rade má charakter nerozlučného spoločenstva a o spoločných úkoloch v rámci trov

právneho zastúpenia nie je možné hovoriť, pretože tie sa uplatňujú výlučne v samostatnom spoločenstve
účastníkov. Znamená to, že ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky pri náhrade trov právneho zastúpenia
odporcov v 1. rade a v 2. rade nie je možné aplikovať. Situácia je však iná v prípade ustanovenia
§ 13 ods. 3 vyhlášky. V konaní o určenie vlastníckeho práva je potrebné pri rozhodovaní o trovách
právneho zastúpenia vychádzať z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky, pretože ide o predmet konania,

ktorý je oceniteľný v peniazoch. Pri stanovení výšky jedného úkonu právnej služby súd vychádzal z
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi odporcami v 1. rade a v 2. rade ako
predávajúcimi a odporcom v 3. rade ako kupujúcim (ktorej učenie neplatnosti bolo aj predmetom tohto
konania), v ktorej bola stanovená kúpna cena XXX XXX,- Sk, t.j. XX XXX,XX eur a z čoho jeden úkon
právnej služby je XXX,XX eur. V konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o určenie neplatnosti

kúpnopredajnej zmluvy je nutné pri stanovení hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzať podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, čo znamená 1/13 výpočtového základu. Konanie bolo začaté dňa
XX.XX.XXXX, kedy bol návrh doručený P. súdu v D.. X/XX výpočtového základu je v roku XXXX
XX,XX eur, v roku XXXX XX,XX eur, v roku XXXX XX,- eur, v roku XXXX XX,XX eur a v roku XXXX
XX,XX eur. Pri trovách právneho zastúpenia bolo odporcom v 1. rade a v 2. rade priznaných celkovo 9

úkonov právnej služby, z ktorých sú dva za rok XXXX: 1. príprava a prevzatie veci dňa XX.XX.XXXX,
2. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, dva úkony sú za rok XXXX: 3. účasť na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, 4. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, tri úkony boli v roku XXXX: 5. písomné
vyjadrenie k znaleckému posudku, 6. účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, 7. účasť na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX a napokon v roku XXXX boli zohľadnené dva úkony právnej služby: 8. účasť na

pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, 9. písomné vyjadrenie k odvolaniu voči rozhodnutiu vo veci samej. A.
druhom, treťom a štvrtom úkone právnej služby bola odmena priznaná len v rozsahu 1, pretože uvedené
pojednávania boli hneď odročené ( § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky). Celková hodnota jedného úkonuprávnej služby predstavuje podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (ako súčet základnej sadzby tarifnej odmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, teda 436,54 eur a X/X základnej sadzby tarifnej
odmeny v ostatných dvoch spojených veciach o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a o určenie

neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy) XXX,XX eur za rok XXXX (XXX,XX eur + XX,XX eur + XX,XX eur),
XXX,XX eur za rok XXXX (XXX,XX eur + XX,- eur + XX,- eur), XXX,XX eur za rok XXXX (XXX,XX
eur + XX,XX eur + XX,XX eur) a napokon XXX,XX eur za rok XXXX (XXX,XX eur + XX,XX eur +
XX,XX eur). Súčasťou trov právneho zastúpenia je aj režijný paušál X x X,XX eur + X x X,XX eur + X x
X,XXeur + X x X,XXeur. Právna zástupkyňa odporcov v 1. rade a v 2. rade cestovala na pojednávania

dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX na trase D.
- D. R. a späť a preto v rámci trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada za stratu času podľa §
17 ods. 1 vyhlášky pri každom z uvedených dní za X polhodiny nasledovne: XX.XX.XXXX XX,XX eur
(XX,XX eur x X polhodiny), XX.XX.XXXX XX,XX eur (XX,XX eur x X polhodiny), XX.XX.XXXX XX,XX
eur (XX,XX eur x X polhodiny), XX.XX.XXXX XX,XX eur (XX,XX eur x X polhodiny), XX.XX.XXXX XX,XX
eur ( XX,XX eur x X polhodiny) a XX.XX.XXXX XX,XX eur ( XX,XX eur x X polhodiny). D. podľa § 15

písm. a) k § 16 ods. 4 vyhlášky bola odporcom v 1. a v 2. rade priznaná aj náhrada za cestovné na
trase D. - D. R. a späť vo vyššie uvedených dňoch, kedy ich právna zástupkyňa cestovala na jednotlivé
pojednávania osobným motorovým vozidlom P. Y., ktorého priemerná spotreba je X,X l benzínu/XXXkm
(veľký technický preukaz). Pri každom z dní XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX je základná náhrada XX,XX eur ( X,XXX eur/km x XX,Xkm predstavujúcich

cestnú vzdialenosť na trase D. - D. R. a späť. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri jednotlivých
dňoch je nasledovná: za deň XX.XX.XXXX je výška X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/
l), za deň XX.XX.XXXX je výška X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l), za deň X.XX.XXXX
X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l), za deň XX.XX.XXXX X,XX eur (X,X l /XXXkm x
XX,Xkm x X,XXX eur/l), za deň XX.XX.XXXX X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l), za

deň XX.XX.XXXX X,XX eur (X,X l /XXXkm x XX,Xkm x X,XXX eur/l). Právna zástupkyňa odporcov v
1. rade a v 2. rade je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (DPH) od 15.03.2009. Pri určení konečnej
výšky trov právneho zastúpenia odporcov v 1. a v 2. rade musel byť zohľadnený aj fakt, že sadzba
DPH do XX.XX.XXXX bola XX % a od XX.XX.XXXX je XX %, ktorú je potrebné pripočítať k celkovým
trovám právneho zastúpenia odporcov v 1. rade a v 2. rade podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. V súdenej veci

to znamená, že za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predstavujú trovy právneho zastúpenia
XXX,XX eur a pozostávajú z prvých dvoch úkonov právnej služby XXX,XX eur, režijného paušálu XX,XX
eur, cestovných náhrad za deň XX.XX.XXXX XX,XX eur a napokon z náhrady za stratu času za uvedený
deň XX,XX eur. Výsledných XXX,XX eur súd navýšil o XX % W. na XXX,XX eur. Za obdobie od
01.01.2011 predstavujú trovy právneho zastúpenia X XXX,XX eur za posledných X úkonov právnej

služby vo výške X XXX,XX eur, režijný paušál XX,XX eur, cestovných náhrad XX,XX eur + XX,XX eur a
z náhrady za stratu času XXX,XX eur. S. X XXX,XX eur bolo potrebné navýšiť o 20 % DPH na X XXX,XX
eur. Celkové trovy právneho zastúpenia odporcov v 1. rade a v 2. rade tak spolu predstavujú X XXX,XX
eur ako súčet sumy XXX,XX eur a sumy X XXX,XX eur.

Uznesením tunajšieho súdu lXC/ XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatné XX.XX.XXXX, bolo

priznané znalkyni v odbore písmoznalectvo O.. V. D., bytom F. dolina XXX, Z. nad A. znalečné vo
výške XXX,XX eur. Zároveň sa upravila učtáreň tunajšieho súdu, aby znalečné XXX,XX eur poukázala
uvedenej znalkyni z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

Podľa § 148 ods. l O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Ustanovenie tohto paragrafu platia ako pre konania, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza
do úvahy náhrada trov konania, a v ktorom účastníci majú prevažne postavenie navrhovateľov a
odporcov, tak i pre konanie v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu
prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech a neúspech účastníka vo veci. Ide len o trovy konania,

ktoré neboli úplne kryté zálohou alebo ak súd účastníkom podľa ustanovenia § 141 ods. 1 O.s.p.
zloženie zálohy vôbec neuložil, a to napriek tomu, že tento účastník nebol oslobodený od súdnych
poplatkov podľa § 138 O.s.p. a ani neboli u neho splnené podmienky pre toto oslobodenie. Ak ide o
konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa
odseku 1 právo na náhradu trov konania proti tomu z účastníkov, ktorý by podľa výsledku konania malpovinnosť na náhradu trov konania druhému účastníkovi konania. V ostatných prípadoch je potrebné
vychádzať z výroku súdneho rozhodnutia a ním zisteného skutkového stavu veci na podklade dôkazov,
ktorých vykonanie si vyžiadalo trovy, ktoré platil štát a ktoré účastník navrhol alebo ktoré nariadil súd

o skutočnostiach účastníkom uvádzaných alebo v jeho záujme. Pokiaľ už účastník nebol oslobodený
od súdnych poplatkov, musí sa súd, ak rozhoduje podľa odseku 1, vždy zapodievať otázkou či u toho,
ktorému má byť uložená náhrada trov štátu nie sú pre oslobodenie dané podmienky.

V danom prípade vznikli trovy štátu vo výške XXX,XX eur pozostávajúcich z úhrady znalečného
z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Súd sa musel zaoberať tým, či navrhovatelia v 1.

rade a v 2. rade majú alebo nemajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré sú
uvedené v § l38 ods. l O.s.p.. V zmysle tohto ustanovenia je možné účastníkovi priznať oslobodenie
od súdnych poplatkov a teda má predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak spĺňa dve
podmienky: 1. ak to odôvodňujú celkové pomery účastníka a 2. nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenia práva. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia v 1. rade a v 2.
rade nespĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože nie je splnená podmienka

uvedená pod bodom 2. Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch XXC/XXX/XXXX- XXX zo dňa
X.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom G. súdu v D. Q./XXXX-499 zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatný XX.XX.XXXX, bol návrh zamietnutý a a preto má súd za to, že navrhovatelia v 1. a v
2. rade nespĺňajú druhú podmienku pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Okrem toho súd udáva
nasledovné. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade je akciová spoločnosť s

predmetom činnosti sprostredkovania nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností, obstarávanie služieb
v spojení s prevádzkou nehnuteľností, leasing hnuteľných vecí, poskytovaním poradenej činnosti,
sprostredkovateľská činnosť, činnosť ekonomických a organizačných poradcov, faktoring a forfaiting
v rozsahu voľnej živnosti a poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných bez
verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Navrhovateľ v 1. rade je teda podnikateľom,

obchodnou spoločnosťou. Navrhovateľ v 2. rade je fyzickou osobou, pričom od momentu vstupu
do konania na strane navrhovateľa, teda od roku XXXX nepreukázal súdu žiadnym hodnoverným
spôsobom, že by jeho pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Vo vzťahu k náhrade
trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. je bezvýznamné, či zodpovedný účastník je osobne oslobodený od
súdnych poplatkov, prípadne či je oslobodené od súdnych poplatkov vecne celé konanie. Navrhovateľ

v 2. rade je síce oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, no ako je uvedené vyššie, vo vzťahu k náhrade trov
štátu ide o právne bezvýznamnú skutočnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a

O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.