Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010422
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712010422.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov
senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému T. Q., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2013, o odvolaní Okresného prokurátora
v Považskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. februára 2013, sp.

zn. 2T/212/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.02.2013, sp.zn. 2T/212/2012 bol obžalovaný
T. Q. uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, že

hociakootecmal.X.Q.,nar.XX.XX.XXXX,umiestnenéhovDomovesociálnychslužiebNosice57,okres

Púchov, bol povinný prispievať na jeho výživu podľa zákona o rodine ako aj podľa rozsudku Okresného
súdu Komárno sp. zn. 11P/214/2007, zo dňa 11.10.2007, právoplatného dňa 8.11.2007, v období od
novembra 2007 do novembra 2008 sumou vo výške 23,30 Eur mesačne a podľa rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica, sp. zn. 6P/65/2008, zo dňa 1.12.2008, právoplatného dňa 27.1.2009, v období
od decembra 2008 sumou vo výške 30 % životného minima mesačne, čo predstavuje od decembra 2008
do júna 2009 sumu vo výške 24,50 Eur, od júla 2009 do júna 2010 sumu vo výške 25,36 Eur, od júla

2010 do júna 2011 sumu vo výške 25,38 Eur, od júla 2011 do júna 2012 sumu vo výške 26,- Eur a od júla
2012 sumu vo výške 26,65 Eur, ktoré výživné mal zasielať na účet Domova sociálnych služieb Nosice
57, Púchov, vedený v Dexia banke Slovensko, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do posledného dňa v
predchádzajúcom mesiaci, plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca december 2007 úmyselne
vyhýbal tým, že nikde riadne nepracoval, nepodnikal, v roku 2005 bol vyradený z evidencie uchádzačov
o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno z dôvodu nedostavenia sa na úrad v

určenom termíne a neskôr už nepožiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, v obdobiach od 1.2.2009 do 30.3.2009, od 1.5.2005 do 31.7.2010
aod1.1.2012do30.6.2012bolpoberateľomdávkyapríspevkovvhmotnejnúdziakospoluposudzovaná
osoba žiadateľky P. Q., partnerky obvineného Q., v tomto období, ani v období, keď nepatril do okruhu
spoločne posudzovaných osôb poberateľky dávky a príspevkov v hmotnej núdzi P. Q., Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno o poskytnutie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi sám nepožiadal,

na výživu mal. X. Q. v mieste svojho trvalého bydliska, v mieste trvalého bydliska dieťaťa ani na inommieste neprispieval, čím mu vznikol za obdobie od mesiaca december 2007 do mesiaca február 2013
vrátane vznikol dlh na výživnom voči Domovu sociálnych služieb Nosice v celkovej výške 1.361,68 Eur,

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.
zák., § 36 písm. l), n) tr. zák. na spoločný trest 2 roky odňatia slobody, za súčasného zrušenia výroku o
vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Komárno, zo dňa 19.7.2011, sp. zn. 14T/56/2011-118,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
3 písm. b) Tr. zák. v úmyselnej forme zavinenia a bol mu uložený trest jeden rok odňatia slobody s

podmienečným odkladom na dva roky, zároveň podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. d)
Tr. zák. mu bolo prikázané, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatil na účet Domova
sociálnych služieb Púchov - Nosice, so sídlom Nosice 57, zameškané výživné za obdobie od 1. februára
2008 do 31. júla 2011 v celkovej výške 1.008,86 Eur (slovom: jedentisícosem eur a osemdesiatšesť euro
centov), ktorého sa mal dopustiť tak, že hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva
povinnosť vyživovať svojho maloletého syna M. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného

súdu Komárno, sp. zn. P/193/1995, zo dňa 21.11.2000 umiestnený do ústavnej výchovy a dňom
25.6.2002 prijatý do Domova sociálnych služieb Nosice v Púchove, následným rozsudkom Okresného
súdu Komárno, sp. zn. 13P/81/2007-39, zo dňa 18.5.2007, s právoplatnosťou dňom 22.5.2007, bol
obžalovaný zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 681,- Sk (22,60 Eur) počnúc od
1.3.2007, ktorého výška výživného bola následným rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn.

13P/21/2008-29, zo dňa 18.3.2008, s právoplatnosťou dňom 10.4.2008, upravená na sumu vo výške
30 % zo sumy aktuálneho životného minima mesačne, ktoré výživné malo byť splatné vždy do 15.
dňa, toho ktorého mesiaca vopred na účet Domova sociálnych služieb Nosice v Púchove, túto svoju
zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplnil v období od 1. februára 2008 a neplní až doposiaľ,
okrem jedinej čiastky výživného, ktorú uhradil dňa 24. februára 2011 v sume 10,- Eur, pričom v rámci

posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku mal a bez ohrozenia vlastnej
existencie mohol prispievať na výživu svojho maloletého syna v uvedenom období sumou najmenej vo
výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima, čím v období od 1. februára 2008 až doposiaľ, teda
do 31. júla 2011, zaostal na výživnom najmenej vo výške 1.008,86 Eur. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený a zároveň podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená

skúšobná doba na 3 roky.

ProtitomutorozsudkuihneďpovyhlásenípodalaodvolanieprokurátorkaOkresnejprokuratúryPovažská
Bystrica do výroku o vine aj treste v neprospech obžalovaného, ktoré aj písomne odôvodnila.
ZástupkyňakrajskejprokurátorkyTrenčínpísomnédôvodyodvolaniaokresnejprokurátorkymodifikovala

na verejnom zasadnutí tak, že zotrvala na odvolaní Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici zo dňa
28.02.2013.Poukázala,žeOkresnýsúdvPovažskejBystriciodvolanímnapadnutýmrozsudkomuznalT.
Q.vinnýmzprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§213ods.2,3Tr.zák.natomskutkovomzáklade,
ako je uvedený v predmetnom rozsudku s tým, že konanie obžalovaného sa týka zavineného neplnenia
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému M. a k maloletému X.. S úvahou okresného súdu

ohľadne pokračovacieho trestného činu ohľadne neplnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dvom
maloletým osobám umiestneným v jednom výchovnom ústave sa stotožnila, avšak namietla časové
obdobie pokračovacieho trestného činu tak, ako je uvedené v obžalobe. Poukázala na trestný rozkaz
Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 14T/56/2011 zo dňa 19.07.2011, ktorým bol obžalovaný T. Q. uznaný
vinným pre časť pokračovacieho trestného činu uvedeného i v rozsudku Okresného súdu Považská

Bystrica. Predmetný trestný rozkaz Okresného súdu Trnava bol obžalovanému doručený dňa 25. júla
2011.Jetohonázoru,žekonanieobžalovanéhoohľadnezavinenéhoneplneniasivyživovacejpovinnosti
vo vzťahu k maloletému X. od tohto dátumu je potrebné považovať za samostatný trestný čin. Úvaha
OkresnejprokuratúryPovažskáBystricaotom,ženeplnenievyživovacejpovinnostivočiviacerýmdeťom
nachádzajúcim sa v tom istom výchovnom prostredí je jedným trestným činom zanedbania povinnej

výživy sa vzťahuje len pre výchovné prostredie rodičov ale už nie pre výchovný ústav, nemá oporu nikde
v právnej úprave, či súdnej judikatúre. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Tz/105/1992, z ktorého vyplýva, že neplnenie vyživovacej povinnosti voči 2 deťom nachádzajúcim sa v
jednom detskom domove bolo posúdené ako jeden trestný čin. Zdôraznila, že nielen spoločné výchovné
prostredie, ale tiež spoločenstvo spotrebné, predstavované prostredím uspokojovania životných potrieb

detí,ichvšestrannémurozvojupostránkefyzickejaduševnejjepotrebnéposúdiťakojednotnévýchovné
prostredie. Vzhľadom na to možno konštatovať, že ak sú deti umiestnené v jednom výchovnom ústave,
ktorému má byť zasielané výživné na jeho účet, ide o spoločné uspokojovanie všetkých životných potrieb
oprávnených detí.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm.
d) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/212/2012 zo dňa 28.02.2013

čo do výroku o vine a treste a podľa § 322 osd. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvineného T.
Q. uzná vinným

v bode 1/ pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. b) na tom skutkovom základe, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho maloletého
syna M. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Komárnom, sp. zn. P/193/1995
zo dňa 21.11.2000 umiestnený do ústavnej výchovy a dňom 25.06.2002 prijatý do domova sociálnych
služieb Nosice v Púchove, následným rozsudkom okresného súdu Komárno, sp. zn. 13P/81/2007 zo
dňa 18.05.2007, s právoplatnosťou dňa 25.05.2007 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na jeho výživu

mesačne sumou 22,60 € počnúc od 01.03.2007, ktorého výška výživného bola následným rozsudkom
Okresného súdu Komárno, sp. zn. 13P/21/2008 zo dňa 18.03.2008 s právoplatnosťou dňom 10.04.2008
upravená na sumu vo výške 30% zo sumy aktuálneho životného minima mesačne, ktoré výživné malo
byť splatné vždy do 15. Dňa ktorého mesiaca vopred na účet Domova sociálnych služieb Nosice v
Púchove, túto svoju zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplnil do období od 1. februára 2008

a neplní až doposiaľ, okrem jedinej čiastky výživného, ktorú uhradil dňa 24.02.2011 v sume 10 €, pričom
v rámci posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. mal a bez ohrozenia vlastnej
existencie mohol prispievať na výživu svojho ml. syna v uvedenom období sumou najmenej vo výške
30% zo sumy aktuálneho životného minima, čím v období od 01.02.2008 až doposiaľ, teda do 31. júla
2011 zaostal na výživnom najmenej vo výške 1.008,86 €,

a hoci ako otec maloletého X. Q., nar. XX.XX.XXXX umiestneného v Domove sociálnych služieb
Nosice 57, okres Púchov, bol povinný prispievať na jeho výživu podľa Zákona o rodine ako aj podľa
rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11P/2014/2007 zo dňa 11.10.2007, právoplatného dňa
08.11.2007, v období od novembra 2007 do novembra 2008 sumou vo výške 23,30 € mesačne a podľa

rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 6P/65/2008 zo dňa 01.12.2008, právoplatného
dňa 27.01.2009, v období od decembra 2008 sumou vo výške 30% životného minima mesačne, čo
predstavuje od decembra 2008 do júla 2009 sumu vo výške 24,50 €, od júla 2009 do júna 2010 sumou
vo výške 25,36 € od júla 2010 do júna 2011 sumou vo výške 25,38 €, ktoré výživné mal posielať na
účet Domova sociálnych služieb Nosice 57, Púchov do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, k

plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca december 2007 úmyselne vyhýbal tým, že nikde riadne
nepracoval, nepodnikal, v roku 2005 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, z dôvodu nedostavenia sa na úrad v určenom termíne a neskôr
už nepožiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o zaradenie do evidencie o zamestnanie,
v obdobiach od 01.02.2009 do 30.03.2009, od 01.05.2005 do 31.07.2010 bol poberateľom dávky a

príspevkov v hmotnej núdzi ako spolu posudzovaná osoba žiadateľky P. Q., partnerky obvineného Q.,
v tomto období, ani v období, keď nepatril do okruhu spoločne posudzovaných osôb poberateľky dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi P. Q., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o poskytnutie dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi sám nepožiadal, na výživu maloletého X. Q. v mieste svojho trvalého
bydliska ani inde neprispieval, čím mu vznikol za obdobie od mesiaca december 2007 do mesiaca jún

2011 vrátane dlh na výživnom voči Domovu sociálnych služieb Nosice v celkovej výške 1059,98 €.

v bode 2/ z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 ,3 písm. b), c) Tr. zák. s poukázaním
na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

hoci ako otec maloletého X. Q., nar. XX.XX.XXXX umiestneného v Domove sociálnych služieb Nosice
57, okres Púchov, bol povinný prispievať na jeho výživu podľa Zákona o rodine ako aj podľa
rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11P/2014/2007 zo dňa 11.10.2007, právoplatného dňa
08.11.2007, v období od novembra 2007 do novembra 2008 sumou vo výške 23,30 € mesačne a podľa
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 6P/65/2008 zo dňa 01.12.2008, právoplatného

dňa 27.01.2009, v období od decembra 2008 sumou vo výške 30% životného minima mesačne, čo
predstavuje od decembra 2008 do júla 2009 sumu vo výške 24,50 €, od júla 2009 do júna 2010 sumou
vo výške 25,36 €, od júla 2011 do júna 2012 sumou vo výške 26 €, a od júla 2012 do júna 2013 sumu
vo výške 26,65 € a od júla 2013 sumu vo výške 27,13 €, ktoré výživné mal posielať na účet Domovasociálnych služieb Nosice 57, Púchov do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, k plneniu
vyživovacej povinnosti sa od mesiaca júl 2011 úmyselne vyhýbal tým, že nikde riadne nepracoval,
nepodnikal,vroku2005bolvyradenýzevidencieuchádzačovozamestnanienaÚradepráce,sociálnych

vecí a rodiny Komárno, z dôvodu nedostavenia sa na úrad v určenom termíne a neskôr už nepožiadal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o zaradenie do evidencie o zamestnanie, v obdobiach od
01.01.2012 do 30.06.2012 bol poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi ako spolu posudzovaná
osoba žiadateľky P. Q., partnerky obvineného Q., v tomto období, ani v období, keď nepatril do okruhu
spoločne posudzovaných osôb poberateľky dávky a príspevkov v hmotnej núdzi P. Q., Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Komárno o poskytnutie dávky a príspevkov v hmotnej núdzi sám nepožiadal,
na výživu maloletého X. Q. v mieste svojho trvalého bydliska ani inde neprispieval, čím mu vznikol za
obdobie od mesiaca júl 2011 do mesiaca október 2013 vrátane dlh na výživnom voči Domovu sociálnych
služieb Nosice v celkovej výške 740,32 €.

a po uznaní viny uložil mu v bode 1/ obžaloby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 3 Tr.

zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby
s podmienečným odkladom výkonu na primeranú skúšobnú dobu za súčasného zrušenia výroku o vine
a treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.07.2011, sp. zn. 14T/56/2011.

a v bode 2/ obžaloby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 138 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l)

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov až 34 mesiacov a pre výkon tohto trestu ho
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Krajský súd na podklade odvolania krajskej prokurátorky preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, proti ktorému krajská prokurátorka
podala odvolanie a takto zistil, že odvolanie krajskej prokurátorky je dôvodné.

Krajský súd Trenčín ako odvolací súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných vo vyšetrovaní ako i tých,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dospel k záveru, že rozsudok

Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.02.2013, sp. zn. 2T/212/2012 v znení, ako bol vyhlásený
je nesprávny.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd ako odvolací súd dôsledne sa riadiac hodnotením vykonaných dôkazov, či už vo vyšetrovaní
alebo na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dospel k záveru, ako je vyššie uvedené, že
rozsudok okresného súdu zo dňa 12.6.2012 je predčasný a je založený na neúplnom vykonaní všetkých
dostupných dôkazov a to v nasledovnom smere.

Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu krajskej prokurátorky, ktoré smerovalo predovšetkým do výroku
o vine, s týmito dôvodmi tak ako sú vyjadrené v písomnom vyhotovení jej odvolania sa stotožnil v
plnej miere tak, ako to zástupkyňa krajskej prokuratúry vyjadrila v konečnom návrhu prednesenom
na verejnom zasadnutí 14.11.2013. Naviac krajský súd po osvojení si dôvodov odvolania zástupkyne
krajskej prokurátorky dospel k záveru, že ešte je potrebné poukázať v rámci tohto odvolania aj na

ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák., ktoré rieši vymedzenie okamihu, kedy páchateľ začína páchať nový
skutok a teda aj nový trestný čin v prípade pokračujúcich trestných činov. Podľa tohto ustanovenia, ak
obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa
také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí ak ide o trestný čin zanedbaniapovinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Teda v danom prípade rozhodujúcim okamihom je trestný rozkaz Okresného súdu Trnava, sp. zn.

14T/56/2011 zo dňa 19.07.2011, ktorý nadobudol účinky vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa
doručením obžalovanému T. Q. dňa 25.07.2011.

Krajský súd opakovane poukazujúc na dôvody odvolania zástupkyne krajskej prokuratúry, ktoré si plne
osvojil, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu prejednal a rozhodol v zmysle intencii odvolania prokurátorky. Krajský súd ako odvolací súd
nerozhodolvnapadnutejvecisám,akotonavrhovalazástupkyňakrajskejprokuratúryatopredovšetkým
z dôvodu, že pri rozhodovaní okresného súdu došlo k vytýkaným pochybenia, ktoré mali za následok
nesprávne vyhlásený rozsudok týkajúci sa viny obžalovaného a právneho posúdenia časti jeho konania
ako pokračujúceho prečinu a samostatného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,
ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. s tým, že v prípade

nového prejednania a rozhodnutia nebude obžalovanému upreté právo podať odvolanie proti rozsudku
a predovšetkým nebude upreté jeho právo v zmysle § 86 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák., podľa ktorého v
prípade vyrovnania dlžného výživného voči Domovu sociálnych služieb Nosice môže dosiahnuť zánik
trestnosti takéhoto trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.