Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/519/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214691
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214691.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko s.r.o.
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 8C/239/2012-51 zo dňa 09. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 8C/239/2012-51 zo dňa 09. 08. 2013 z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že základnou podmienkou rozhodnutia o nárokoch podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“) je preukázanie podania žiadosti o predbežné
prerokovanie nárokov podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona. Okresný súd citoval ust. § 7 ods. 1 a 3, §
8 O. s. p., ako aj ust. § 15 ods. 1 a 2 , § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a konštatoval, že existencia súdnej

právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok konania, ktorej dodržanie je predpokladom
toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vo veci vydať rozhodnutie. Jej splnenie súd skúma
z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Nedostatok právomoci zásadne vedie k zastaveniu
konania. Podmienky uplatňovania nárokov zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu alebo iného orgánu verejnej správy
upravuje zákon č. 514/2003 Z. z.. V súlade s ust. § 15 a § 16 citovaného zákona nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je
potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 uvedeného zákona. Zákon č. 514/2003
Z. z. upravuje aj prípad, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V takom prípade má poškodený právo domáhať sa
uspokojenianárokualebojehoneuspokojenejčastinasúde.Zmyslomaúčelomzavedeniapredbežného

prerokovania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave resp. uspokojeniu nárokov
na náhradu škody došlo jednaním medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát, aby
sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený má právo obrátiť sa na
súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody.
Predbežné prerokovanie nároku je teda zákonom stanovená podmienka, ktorá musí byť splnená, aby
tento nárok mohol byť prejednaný v konaní pred súdom. V prípade, že táto podmienka konania nie je

splnená, nie je založená právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť. Z vyššie uvedených ustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na predbežné prerokovanie nárokov na náhraduškody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci je príslušným
orgánomMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky(§4ods.1písm.a)bod1.citovanéhozákona).
Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 21. 09. 2012 ani v následných podaniach, ktorými reagoval na

jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil do spisu kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je potrebné preto, aby súd vedel vyhodnotiť, či
nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR a nárok následne uplatnený v konaní
pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. Okresný súd zdôraznil, že za

predbežne prerokovaný možno považovať len taký nárok, ktorý, čo sa týka argumentácie, dôvodov a
uplatňovanej výšky, je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní pred súdom. S ohľadom na uvedené,
súd pri skúmaní svojej právomoci (keďže v prejednávanej veci ide o tzv. delenú právomoc) potrebuje
kópiu tejto žiadosti podľa § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z.. V jednotlivých spisoch, na ktoré
navrhovateľvosvojichpodaniachodkazuje,sažiadosťopredbežnéprerokovanieuplatňovanéhonároku
nenachádza. Navrhovateľ doložil súdu len sprievodný list opatrený prezenčnou pečiatkou ministerstva

spravodlivosti, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradyškodypozostávazošiestichstránajejprílohoujeplnomocenstvo.Súčasťoutohtosprievodného
listu bol aj „Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, ktorý pozostával
zo 197 strán. Keďže navrhovateľ nedoložil súdu kópiu podanej žiadosti, okresný súd tak nemôže
preskúmať, či sa voči Ministerstvu spravodlivosti SR navrhovateľ domáha toho istého nároku, čo sa

týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky ako žalobou uplatnenou na súde
v predmetnom konaní, a teda nemožno preskúmať, či vznikla právomoc súdu na prejednanie tohto
sporu. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody nevyhotovil z dôvodu hospodárnosti, a preto žiada, aby sa súd oboznámil
s príslušnými spismi odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti, okresný súd poukázal na to, že v

súdenom prípade sa jedná o sporové konanie, kde dôkazné bremeno zaťažuje prioritne navrhovateľa,
a to aj v smere preukázania predbežného prerokovania nároku a následného preukázania základnej
procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie. Túto povinnosť
nemožno prenášať na odporcu, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa,
ktorého povinnosťou je ním tvrdené skutočnosti preukázať. V súdenej veci teda nebolo preukázané, že

by vec patrila do právomoci súdov Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu okresný súd postupoval podľa
§ 103 a§ 104 ods. 1 O. s. p. a konanie zastavil.

O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojhosplnomocnenéhozástupcu,vktoromsadomáhal,abyodvolacísúdzrušilrozsudok(správnemalo

byť uvedené uznesenie - poznámka odvolacieho súdu) Okresného súdu Martin sp. zn. 8C/239/2012 zo
dňa 09. 08. 2013 a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Tvrdil, že na Ministerstve spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu
škody. Uvedenú skutočnosť súdu preukázal tým, že mu predložil zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Navyše navrhovateľ (správne malo byť uvedené odporca -

poznámka odvolacieho súdu), za ktorého koná práve Ministerstvo spravodlivosti SR skutočnosť, že
by navrhovateľ v tejto konkrétnej veci nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody práve v rovnakom rozsahu ako je obsahom žaloby nikdy nenamietal, a táto otázka nie je
v konaní spornou. Navrhovateľ viackrát súdu označil dôkaz, ktorý žiada v tomto konaní vykonať,
a to oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva spravodlivosti SR k jemu podanej žiadosti

o predbežné prerokovanie. Súd však dôkaz vôbec nevykonal a návrh žalobcu celkom ignoroval
bez kvalifikovaného zdôvodnenia.

Prvostupňový súd tak bez skutočného zistenia dospel k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie
v konkrétnej veci nebola podaná, a to napriek tomu, že navrhovateľ jednak predložil súdu dôkaz
preukazujúci danú skutočnosť a jednak označil ďalší dôkaz, ktorý danú skutočnosť potvrdzuje. Okrem

toho odvolateľ poukázal na to, že k danému záveru prvostupňový súd nedospel s určitosťou, ale len na
základe pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorú si zároveň sám založil. Uvedenú skutočnosť tak nemal
preukázanú, zistenú, ale len o nej pochyboval.Odvolateľ bol toho názoru, že nárok na náhradu škody je potrebné považovať za predbežne
prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K
naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde preto už samotným podaním

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V danom prípade bola
žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj odporca v obsahu svojich vyjadrení.

Zároveň navrhovateľ zdôraznil, že v tejto veci rozhodoval vylúčený sudca. Uskutočnil totiž podanie
(obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z

konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa sa objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe),
že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v
skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho
súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd.

V ďalšej časti odvolania žalobca uvádzal skutočnosti, ktoré sa však netýkali tohto rozhodnutia, ale iného
konečného (meritórneho) rozhodnutia súdu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného

prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v
odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods.
2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ sa v súdenej veci domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu

mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
V podanej žalobe žalobca uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona a písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Na preukázanie uvedenej skutočnosti

navrhovateľ označil ako dôkaz spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku
na náhradu škody uplatňovanej v konaní. Tiež uviedol, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežnom
prerokovaní je založené v súdnom spise vedenom pred Okresným súdom Martin v konaní, kde ako
navrhovateľ vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a ako odporca Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom predmetom je náhrada škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej

nesprávnym úradným postupom pri výkone exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa.

Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát a aby
sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu.

Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu

nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienkapretomusíbyťsplnená,abytentonárokmoholbyťprejednanývobčianskomsúdnomkonaní.

Otázka predbežného prerokovanie nároku na náhradu škody je upravená v už spomínanom zákone č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanárok nanáhraduškodyspôsobenejnezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa §
4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody

žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku
1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie

je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nároku alebo jeho časti na súde.

Okresný súd uznesením č.k. 8C/239/2012-18 zo dňa 06. 12. 2012 vyzval navrhovateľa na predloženie
potvrdenia o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ v liste zo dňa 17. 12. 2012 oznámil súdu, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhrady škody podaným proti odporcovi, ktorý by navyše obsahoval vyznačený

dátum podania. Navrhovateľ podal originál návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhrady
škody odporcovi osobne do podateľne, pričom odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu spolu
s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. Originál návrhu
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody založil odporca do svojho príslušného spisu, a
preto navrhovateľ v podanej žalobe navrhol súdu, aby ako dôkaz v konaní vykonal oboznámenie sa s

príslušným spisom odporcu. Navrhovateľ nevyhotovil printový rovnopis návrhu z dôvodu hospodárnosti
a z dôvodu, aby nedošlo k navýšeniu materiálnej škody na jeho strane. Žiadna normatívna právna
úprava neukladá poškodenému subjektu povinnosť, aby v prípade postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu vyhotovenia printovej verzie rovnopisu návrhu
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a postaral sa o vyznačenie prezenčnej pečiatky

orgánu konajúceho v mene štátu (§ 4 citovaného zákona). Súčasne navrhovateľ uviedol, že žalobca je
pripravený poskytnúť návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody s tým, že disponuje
jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme obsahujúcu celkovo 43 597 návrhov,
ktorá samozrejme zahŕňa aj súdom požadovaný individuálny návrh. Navyše, v tomto štádiu konania
neexistuje námietka zo strany odporcu, že návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody

v tejto individuálnej veci nebol podaný. V prípade pochybností je na mieste požadovať, aby súd získal
vyjadrenie ohľadom doručenia návrhu priamo od odporcu. Okresnému súdu Martin bola predložená
príloha - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody do konania vedeného u príslušného súdneho exekútora pod sp. zn. EX 8674/2010.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ navrhovateľ ako dôkaz toho, že požiadal odporcu o predbežné

prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, nemohol
prvostupňový súd konanie zastaviť argumentujúc tým, že na výzvu súdu nepredložil označený
dôkaz.Nepochybneexistenciaveľkéhopočtužiadostípodanýchnavrhovateľomuodporcu,ajsohľadom
na ich evidenciu na strane účastníkov konania a spôsob ich podania v elektronickej forme, vytvára pri ich
skúmaní v jednotlivých súdnych konaniach pochybnosti o tom, či navrhovateľ podal žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na Ministerstve spravodlivosti SR, práve vo vzťahu k jeho nároku uplatnenému
žalobou.Akosprávneodvolateľnamietalvosvojomopravnomprostriedku,rozhodnutiesúduozastavení
konania nemôže byť založené len na základe pochybnosti o tejto skutočnosti, ktorú si sám zároveň
založil. Uvedenú skutočnosť totiž okresný súd nemal preukázanú, zistenú, ale len o nej pochyboval.
Pokiaľ okresný súd v závere o tom, že navrhovateľ nepodal žiadosť u odporcu o predbežné prerokovanie

nároku, nedospel s určitosťou, nemožno konanie zastaviť pre nedostatok podmienky.
Ak navrhovateľ v podanej žalobe ako dôkaz toho, že požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, označil spis Ministerstva spravodlivosti SR, prvostupňový
súd nemohol konanie vo veci zastaviť postupom podľa § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. argumentujúc tým,
že navrhovateľ na výzvu súdu nepredložil označený dôkaz, o to viac, že odporca doposiaľ takúto

skutočnosť, t.j. neprerokovanie nároku navrhovateľa na náhradu škody nenamietal.

Z činnosti odvolacieho súdu je známe, že mnohých veciach s totožným predmetom sporu navrhovateľ
predložil súdu fotokópiu sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhraduškody a samotný odporca túto skutočnosť (predloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v
konkrétnej veci) nevedel preukázať. Okrem toho odporca tvrdil, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť
lebo žiadosť nemala požadované náležitosti.

Nemôže byť však na ujmu navrhovateľa, ak príslušný orgán vec v zákonom stanovenej lehote
neprejednal a subjektívne vyhodnotil žiadosť ako nepostačujúcu bez toho, aby o takomto postupe
primeraným spôsobom upovedomil navrhovateľa (navrhovateľ, by mal byť informovaná o postupe
príslušného orgánu najmä v prípade, ak nemieni jej žiadosti vyhovieť).

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj v prípade neodstránenia nedostatkov žiadosti, by v zmysle
novelizovaného ustanovenia § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona č. 514/2003 (v znení

účinnom od 01. 01. 2013) Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok
podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. Uvedenú skutočnosť okresný súd pri
svojom rozhodovaní zrejme prehliadol.

Pre vecné prejednanie nároku na súde je v zmysle uvedeného postačujúce preukázať podanie žiadosti,
jej obsah nie je rozhodujúci. Záver o neexistencii žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v konkrétnej

veci však nemôže byť založený na pochybnosti a dohadoch.

Vzhľadom na takýto stav je rozhodnutie okresného súdu predčasné, o to viac, že pred rozhodnutím súdu
o zastavení konania je potrebné oprávnenosť takéhoto postupu zistiť aj pripojením spisu od odporcu
tak, ako to požadoval aj navrhovateľ vo svojich podaniach, prípadne vyžiadať si od navrhovateľa
elektronickú databázu podaných návrhov. Za daného stavu bude vecou ďalšieho konania, aby okresný

súd dôkaz označený navrhovateľom vykonal, aktuálne však nebol zákonný dôvod na to, aby konanie
vo veci zastavil.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu navrhovateľa, že rozhodol vylúčený sudca, odvolací súd poukazuje na
to, že tento dôvod je rovnaký ako v jeho prvom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k.
8C/239/2012-28 zo dňa 04. 02. 2013 a k tomuto odvolací súd už zaujal právny záver (viď uznesenie

Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/172/2013-43 zo dňa 26. 04. 2013). Z toho dôvodu sa
k nemu opätovne nevyjadruje. Navrhovateľ sám v odvolaní proti vyššie uvedenému prvostupňovému
rozhodnutiu jednoznačne uviedol, že námietku zaujatosti nevznáša a rovnako ani zákonná sudkyňa sa
necítila vo veci zaujatá.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, ktorý namietal, že okresný súd vôbec rozhodol meritórne vo

veci samej i o náhrade trov konania, keď zároveň aj rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania a namietol odňatie možnosti konať pred súdom, ktorý vec meritórne prejednal a rozhodol
na nariadenom pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie námietky nemajú žiaden súvis
so súdenou vecou, v ktorej procesný návrh navrhovateľa na prerušenie konania absentuje, a v ktorej
prvostupňový súd doposiaľ nevykonal pojednávanie.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení konania, ako aj v závislom výroku o trovách konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu preveriť splnenie podmienky predbežného

prerokovania nároku navrhovateľa vykonaním navrhnutého dôkazu, resp. vyžiadaním si spisu a
stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Až po takto vykonanom šetrení
v prípade, že podmienka predbežného prerokovania nároku nebude splnená, bude namieste postup
prvostupňového súdu v zmysle ust. § 104 ods.1 O.s.p..V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné