Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210032
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210032.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK, s.r.o.,
so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpenej Havel, Holásek & Partners
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 865 584, proti povinnej:
R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. X. L. XXXX/XXX, C. L., pre vymoženie pohľadávky 1.193,18 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.

6Er/2097/2012-130 zo dňa 27.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, žiadosť súdnej exekútorky
JUDr. Denisy Uhríkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jej exekútorskom
úrade pod spis.zn. Ex 3853/12 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil nespôsobilým exekučným titulom,

nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, čo malo z následok jej absolútnu
neplatnosť. Okrem tohto nedostatku nebolo možné exekúciu vykonať aj z dôvodu, že rozhodcovský súd
založil svoju právomoc na základe doložky, ktorá je v spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou
podmienkou.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie oprávnený. Bol toho názoru, že platným právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách a poukázal na to, že rozhodcovské konanie
reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky ako právo na
súdnu a inú právnu ochranu, ako aj s poukazom na ust. §§ 1, 3 a 51 ZoRK takéto zmluvné dojednanie
nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Výkladom týchto ustanovení a contrario došiel
k záveru, že v prípade ak by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľských zmluvách, výslovne by to v ZoRK uviedol. Vo svojom odvolaní uviedol rôzne jazykové

mutácie prílohy Smernice bod 1 písm. q/, z ktorých vyvodil záver, že klauzula v spotrebiteľskej zmluve
nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne takým druhom arbitráže, na ktorú by sa
nevzťahovali ustanovenia právnych predpisov. Slovenské rozhodcovské konanie je regulované ZoRK,
v rámci ktorého je rozhodca priamo zo zákona povinný aplikovať platné právo SR a ex offo je povinný
aplikovať normy na ochranu spotrebiteľa, rozhodne nie je arbitrážou, o ktorej hovorí smernica. Dal do
pozornosti argumentáciu JUDr. T. B., spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi SR a EÚ, Eurounion

2011, v ktorej je uvedené, že transpozícia uvedeného ustanovenia viedla k právnej úprave v ustanovení
§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ktorá poskytuje spotrebiteľom vyššiu právnu ochranu ako vyžaduje právna
úprava Spoločenstva. Pri výklade tohto ustanovenia však už z tohto dôvodu nie je možné pristupovať
extenzívne, ale je treba ustanovenie vykladať v jeho gramatickom výklade. Takýto výklad umožňuje
iba záver, že je neprijateľná iba rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pod výlučným riešením v rozhodcovskom konaní

však nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje procesnými prostriedkami uvedenými v zákoneč. 244/2002 Z.z., a okrem toho za stavu, ak za určitých okolností je možné dosiahnuť nápravu aj
procesným postupom exekučného súdu, a to odmietnutím vykonať rozsudok rozhodcovského súdu.
Teda dojednaním rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských vzťahoch nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej

ochrany v tom zmysle, že by sa ochrany práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľského vzťahu
mohol domáhať iba na rozhodcovskom súde. Uviedol, že v súlade s požiadavkou stability práva a
právnych vzťahov právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v štádiu exekučného konania
skúmať, či je právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu alebo rozsudok rozhodcovského orgánu inak
vecne správny. Súčasne bol toho názoru, že podpisom hlavnej zmluvy, ktorá odkazuje na VOP je platne

dojednaná rozhodcovská doložka v danom konkrétnom prípade a tým je dodržaná aj jej písomná forma.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak,
že rozhodne o udelení poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Denisu Uhríkovú alebo zruší rozhodnutie
okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia napadnutého uznesenia navrhoval,
aby odvolací súd pripustil nasledovné dovolacie otázky :

„Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007

na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom
1.1.2008, a v zmysle ust. § 879j OZ sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna
úprava?“

„Je možné pod ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť
nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v

ZoRK?“

„Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na
všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané?“.

V zmysle ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) sudca odvolaniu proti
uzneseniu nevyhovel, a preto vec predložil na rozhodnutie krajskému súdu ako súdu odvolaciemu.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania(§204O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúťtýmto
opravným prostriedkom (§ 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil

podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p..

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom

alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok anevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z.).

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebolo v danej veci uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy, ale vo forme rozhodcovskej doložky.

Pokiaľ má rozhodcovská zmluva formu rozhodcovskej doložky, musí byť uzatvorená v písomnej forme.

Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

V tomto prípade bola rozhodcovská doložka zakomponovaná do Všeobecných obchodných podmienok,
pričom v samotnej zmluve je iba vyhlásenie dlžníka - spotrebiteľa, že sa so Všeobecnými obchodnými
podmienkami oboznámil, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné obchodné podmienky
neboli zmluvnými stranami podpísané. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nebola

splnená písomná forma rozhodcovskej doložky, nakoľko doložka nie je obsiahnutá v dokumente
podpísanom oboma zmluvnými stranami a teda nie je zrejmý nepochybný prejav vôle, že obaja účastníci
zmluvy - teda aj spotrebiteľ - sú s takto zakomponovanou doložkou oboznámení a súhlasia s ňou.
Zároveň odvolací súd na podporu uvedenej argumentácie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp. zn. 2 Cdo/245/2010, v ktorom konštatoval, že úprava

obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná
bez možnosti extenzívneho výkladu. Nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú
doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo Všeobecných obchodných podmienkach, bez
jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok je
záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako

pri všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami
vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám
uzatvárajúcim zmluvu známe alebo, aby boli priložené k návrhu zmluvy.

Pokiaľ oprávnený poukazuje na znenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, v súlade s ktorým je v praxi
zaužívaný spôsob inkorporácie Všeobecných obchodných podmienok do hlavnej zmluvy, tu je potrebné

zdôrazniť, že citované ustanovenie Obchodného zákonníka nemožno aplikovať na spotrebiteľský právny
vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami spotrebiteľských právnych noriem, t. j. Občianskeho zákonníka,
prípadne zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré takéto ustanovenie neobsahujú.

Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani konštatovanie odvolateľa,
že jeho právny predchodca mal pri uzatváraní zmluvy povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť

rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy.

Z ustanovenia § 93b ods. 1,2 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy je zrejmé, že banky - teda aj právny predchodca oprávneného mali povinnosť ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak klient nebol povinný tento

návrh rozhodcovskej zmluvy predložený bankou prijať. Navyše dojednanie doložky malo byť výsledkom
individuálneho rokovania banky s klientom. Ponuka neodvolateľného návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy znamená, že banka má povinnosť predložiť spotrebiteľovi návrh rozhodcovskej zmluvy v podobe
mu umožňujúcej jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok a tiež jeho
rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy. Požiadavku na takto ponúknutý návrh

nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medziiné zmluvné podmienky a to dokonca ani nie priamo do zmluvy, ale len do vlastných všeobecných
obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ v čase pred uzavretím zmluvy
dostatočne podrobne či často i vôbec neoboznamuje, hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak.

Pokiaľ teda došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, na ktorého vydanie rozhodcovský súd nemal
právomoc, ide o rozsudok materiálne nevykonateľný. Okresný súd preto nemal inú možnosť ako žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Uznesenie okresného súdu
preto odvolací súd ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd nepripustil proti svojmu potvrdzujúcemu uzneseniu dovolanie v zmysle návrhu
oprávneného, nakoľko otázky označené oprávneným za otázku zásadného právneho významu boli už

Najvyšším súdom SR riešené, pričom odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal aj z právnych záverov
prijatých Najvyšším súdom SR v tomto rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a rozhodnutie
okresného súdu ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.