Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 1, 2013

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6Er/4051/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808204277
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Figľušová
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2013:6808204277.2

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, právne zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava
proti povinnému: T. T., C.. XX.XX.XXXX, XXX XX N. XX L. vymoženie 916,15 € s prísl. vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
sp.zn. EX 10346/08, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 10346/08
vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením č. 5608 013283 zo dňa 10.12.2008 poveril Okresný súd Revúca súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému o vymoženie 916,15 € s

príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s, IČO: 35922761, Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava. (ďalej len rozhodcovský súd) pod sp. zn. SR 07353/08 zo dňa 19.08.2008. Exekúcia
sa vedie na návrh oprávneného spísaný súdnym exekútorom do zápisnice dňa 01.11.2008.

Na výzvu súdu zo dňa 05.09.2012 bola súdu predložená zmluva o úvere č. 6740404 zo dňa 22.02.2008
(ďalej len zmluva o úvere), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru

(ďalej len Všeobecné podmienky), na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Súd zistil, že povinný
uzatvoril s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 464,71 €
(14.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 75,68 € (2.280,- Sk).

Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo

môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15,
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.Podľa čl. 17 Všeobecných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskýkonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súdu podľa
príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3. Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy bodu 1. písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom
alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol
novelizovaný Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj
pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho

právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je
tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere,
ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju oprávnený
uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická

osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto
záveru musí i predmetná zmluva spĺňať vyššie uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie
obsahovať neprijateľné podmienky.

Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená,

ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa.
Podľa citovaného § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská
doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá.

Predmetná zmluva o úvere obsahuje v čl. 17 Všeobecných podmienok rozhodcovskú doložku, podľa
ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou,
a.s. alebo príslušný súd SR. Rozhodcovská doložka bola upravená vo Všeobecných podmienkach,
s ktorými sa mohol povinný oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah.
Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich

rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na
obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská
doložka teda nebola dojednaná individuálne.

Rozhodcovská doložka síce umožňuje každej zo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecný
súd SR alebo rozhodcovský súd, v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa

spotrebiteľ tomuto konanie podrobiť. Súd má za to, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Oprávnený podal
žalobu na rozhodcovský súd a tým povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať
a bol nútený podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti
výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy, videl tunajší súd nerovnováhu v právach

zmluvných strán v neprospech povinného.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 17 Všeobecných podmienok je
neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiťspory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na
uvedené je toto ustanovenie zmluvy o úvere zo zákona neplatné.

Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o neprijateľnú

podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v
rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých
prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (§ 45 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).

Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke oprávneného voči povinnému zo zmluvy o úvere a dňa
19.08.2008 vydal rozsudok sp. zn. SR 07353/08 a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná,
keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe
neplatného ustanovenia zmluvy a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda

o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti
exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
tak, ako je tomu v zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi
právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie

predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol
vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko
exekučný titul je teda nulitným právnym aktom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil
z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Tunajší súd výzvami zo dňa 23.04.2013 a 24.05.2013 vyzval súdneho exekútora, aby predložil
vyúčtovanie trov exekúcie a exekútorský spis, nakoľko v zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku,
súčasťou uznesenia o zastavení exekúcie je i výrok o trovách exekúcie súdneho exekútora a podľa
názoru súdu, exekútor je na výzvu povinný vyčísliť trovy exekúcie v prípade uplatnenia si ich náhrady.Výzvou zo dňa 24.05.2013, bol exekútor upozornený, že pokiaľ súdu vyúčtovanie trov exekúcie
nepredloží, má sa za to, že si ich neuplatňuje.

Vzhľadom k tomu, že do času rozhodovania súdu vyúčtovanie trov exekúcie predložené nebolo, súd má

za to, že exekútor si trovy exekúcie neuplatňuje.

Na základe vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že súdny exekútor
si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu exekútorovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach na tunajšom súde.