Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/392/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3705202276
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3705202276.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevexekučnejvecioprávneného:Pohotovosť,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova
25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava,
Pribinova 25 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. W., bytom J. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o
vymoženie 298,75 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 3. augusta 2012, č.k. 1Er/406/2005 - 17, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa v prvom výroku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a

exekúciu zastavil a v druhom výroku návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Svoje
rozhodnutie v prvom výroku odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
a s poukazom na ust. § 22 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 16 ods. 2 a 3 a § 21 písm. a/
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Súd prvého stupňa preskúmaním veci zistil, že exekučným titulom
vo veci je notárska zápisnica zo dňa 06.11.2004 č. N 4240/2004, NZ 80300/2004 spísaná v notárskom
úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej. Preskúmaním veci súd prvého stupňa zistil, že zmluva o úvere,

na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a spadá
pod režim zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Z textu zmluvy je nepochybné, že oprávnený
poskytol úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný vystupuje v pozícii spotrebiteľa,
nakoľko mu bol úver poskytnutý na iné účely ako na výkon podnikania, zamestnania, povolania.
Exekučný titul bol vydaný na základe tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu prvého
stupňa plnomocenstvo pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu predtlačené

v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát
ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne
dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol
podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú
časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári
zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate

v akejkoľvek výške. Súd vyslovil pochybnosť o spôsobe, akým sa splnomocnenec vôbec dozvedel
o tom, že dlžník je v omeškaní a aká je výška omeškania. Tento mechanizmus zo splnomocnenia
nevyplýva. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov
rovnakému splnomocnencovi, mal súd dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu
spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami
splnomocniteľaužlentým,žezanehouznaldlhvzjavnenesprávnejvýške.Ustanovenia§18ods.1,ods.

2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii pritom prikazujú splnomocnencovi konať v záujme zastúpenéhoklienta. Uviedol, že umožnenie veriteľovi spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je v
bode 7. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé
plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol
prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil
veriteľ. Preto je plnomocenstvo podľa názoru súdu prvého stupňa pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39
Občianskeho zákonníka) neplatným právnym úkonom a na jeho podklade nebolo možné spísať za
povinného vyhlásenia do notárskej zápisnice. Povinný sa pri vydaní exekučného titulu musel podrobiť

vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd prvého stupňa mal preto dôvodné pochybnosti o
tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného. Na základe všetkých uvedených
skutočností súd prvého stupňa konštatoval, že vo veci sú dané iné dôvody (nespôsobilosť exekučného
titulu pre jeho absolútnu neplatnosť a nesúlad s § 42 ods. 1 Exekučného poriadku), pre ktoré je exekúcia
neprípustná a z tohto dôvodu ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Nakoľko
súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora, keďže takéto rozhodnutie by bolo nadbytočné.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a
ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej

právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu,
totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K
revíznemupostupudošlovsituácii,keďužexekučnýsúdpreskúmalsúladexekučnéhotitulusozákonom
s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Uviedol, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní

platných právnych normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne
upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich
exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár,
ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok
a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva situácie ako napríklad v

prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo
neprimeraných plnení, nie exekučný súd. Bol toho názoru, že ak notár neodmietne vykonať úkon,
zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola
vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako

ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo
na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd taktiež
nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v

prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný
súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Mal za to, že exekučný súd konal pri
revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej
rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady
súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality,

ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny
proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne
nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný súd
vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia
skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná podmienka

uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti či záväzky, resp.
oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo nieje vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo

taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by
povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na
§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy
povinného uviedol, že tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len

o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol na základe plnomocenstva oprávnený
vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný
udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska
zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen
povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe

avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie
nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda
či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej
už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného

exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po
vykonaníprieskumuexekučnéhotituluvydalsúdnemuexekútorovipoverenienavykonanieexekúcie.Od
vydaniaexekučnéhotitulu,aniodvydaniapoverenianavýkonexekúcienenastaližiadnenovéprávneani
skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vo svojom odvolaní ďalej podal oprávnený
návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie právnej argumentácie k

podanému odvolaniu. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2012,
sp. zn. I. ÚS 120/2012-12. Zastával názor, že záver súdu prvého stupňa, ktorý považoval predmetné
plnomocenstvozaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,neobstojíasúdhoaninijakonezdôvodnil.Malzato,
že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako
nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako

jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“
v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Žiadal, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, a to či je možné za

neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,

ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení
exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť,
okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov). Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie
je podľa zákona prípustné a súd preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Samotný návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie

odvolací súd považoval za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už v obdobných veciach judikoval, že Súdny
dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá
používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k
uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti
od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka

v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V
prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou
viazaný (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa
01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený
uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov,

prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné
otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej
podmienky - predmetného splnomocnenia, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a
ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že
rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje,

že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by
bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva.

Krajský súd následne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal vec podľa § 212
ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o vyhlásení exekúcie za

neprípustnú a jej zastavení ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v odvolaním napadnutom výroku

odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd
podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:

Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2

Exekučného poriadku ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať
exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a
čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy

zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v
dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.02.2005, ktorý bol
doručenýsúdnejexekútorkeJUDr.IvoneBabuškovejdňa09.03.2005,domáhalvykonaniaexekúcieproti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4240/2004, NZ 80300/2004

zo dňa 06.11.2004, v ktorej povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom uznal čo do základu aj do
výšky dlh voči oprávnenému pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho
zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice a zároveň vyhlásil, že súhlasí s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice a s exekúciou.Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a
súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným
titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý konal na

základe splnomocnenia udeleného povinným v Zmluve o úvere zo dňa 08.07.2004.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná zmluva o úvere medzi oprávneným
a povinným bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah nebol individuálne
dojednanýapovinnýanitentoobsahnemoholovplyvniť,zčohojezrejmé,žesamotnéhosplnomocnenca
si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený

oprávneným. Zmluvná voľnosť a vôľa povinného bola týmto postupom obmedzená, keď povinný nemal
možnosť voľby iného splnomocnenca než splnomocnenca vopred určeného oprávneným v samotnej
formulárovej zmluve. Podpisom zmluvy sa povinný navyše vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho
záväzku. Navyše odvolací súd má z úradnej činnosti za preukázané, že v zmluve vopred takto určený
advokát vystupoval aj ako zástupca oprávneného na zastupovanie pri právnych úkonoch spojených

s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom oprávneného. Odvolací súd preto zastáva právny názor, že
zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil záujmy povinného v súvislosti s návratnosťou
úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného
splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
splnomocnenie pre advokáta je absolútne neplatným právnym úkonom a každý jeho právny úkon

urobený za povinného je rovnako neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica
spísaná so zástupcom povinného na základe neplatného splnomocnenia je preto nulitným právnym
aktom a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, čo predstavuje dôvod pre vyhlásenie danej
exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.

Odvolací súd zároveň v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že predmetné

ustanovenie zmluvy o splnomocnení je i neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve,
nakoľko povinný ako spotrebiteľ zásadným spôsobom týmto zhoršil svoje zmluvné postavenie a
dôsledkom toho vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v
neprospech spotrebiteľa, teda povinného, bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia obsahu tejto podmienky
zo strany spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase

uzatvorenia predmetnej zmluvy). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení zo zákona absolútne
neplatné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predložená zmluva medzi účastníkmi
vykazuje znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Aj v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia typová zmluva

nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a tiež podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na prevzatie
záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa,
bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane

spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom
zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu
subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v

obchodnoprávnych vzťahoch.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a jej zastavení ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .