Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310205380
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5310205380.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloletú Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX,
(štátne občianstvo slovenské a nemecké), bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky - D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., Q. XXX/X (štátne občianstvo slovenské) a otca - F. E. B., nar. XX.XX.XXXX (štátne občianstvo
nemecké), trvale bytom Z. XX, A., Z., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Varmusom, advokátom, Stilo

s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu v Čadci č.k. 16P/155/2010-382 zo dňa 25.4.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním o povinnosti platiť výživné
z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril mal. Q. M. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky D. B., ktorá bude maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi F. E.
B., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť prispievať odo dňa 20.7.2010 do 6.10.2011 na výživu mal. Q.
M. B., nar. X.X.XXXX mesačne sumou 150,- € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D.
B.. Splatné výživné za obdobie od 20.7.2010 do 6.10.2011 v sume 1.829,36 € uložil otcovi F. E. B.

povinnosť poukázať matke D. B. do 3 dní od doručenia rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Súdprvéhostupňasvojrozsudokodôvodnilpoukazomnaust.§154O.s.p.,§36,§65,§75-§77Zákona
o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že vykonaným dokazovaním v
čase vyhlásenia rozsudku mal súd preukázané, že účastníci - rodičia maloletej Q. M. T. B. sú manželmi.
Ich manželstvo bolo rozvedené a súd v tomto konaní upravil práva a povinnosti otca k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode. Rozsudok súdu prvého stupňa však nenadobudol právoplatnosť, nakoľko

otec maloletého dieťaťa podal voči uzneseniu, ktorým súd určil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
v týchto výrokoch odvolanie.

Vo veci 16P/155/2010 súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu čo sa týka osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa na čas do právoplatnosti rozvodu ich manželstva a vo veci výživného
na maloleté dieťa na čas do vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C 150/2010-899.
Súd považoval za potrebné rozhodnúť o tom, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matke

aj z toho dôvodu, aby matke boli vyplatené prídavky na dieťa aj za obdobie do právoplatného výroku
súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode a to s prihliadnutím na
správu ÚPSVaR Čadca (č.l. 141). Rodičia maloletého dieťaťa spoločne nežijú. Nevedeli sa vzájomnedohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. Vykonaným šetrením,
čo sa týka zverenia maloletej Q. M. T. B. do osobnej starostlivosti matky mal súd preukázané zo správy
a z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, že matka zabezpečuje maloletému dieťaťu riadnu starostlivosť.

Maloleté dieťa má v rodine matky vytvorené všetky podmienky pre zdravý vývoj a plnohodnotný život,
v sledovanom období aj matka fakticky osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovala a súd túto
skutočnosť upravil aj právne.

Čo sa týka výšky výživného na maloletú Q., pri stanovení výšky súd prihliadal na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery obidvoch rodičov, taktiež aj na odôvodnené potreby maloletej Q..

Maloletá Q. v súčasnej dobe navštevuje 2. ročník Základnej školy v Čadci. Jej zdravotný stav je dobrý.
Priemerné mesačné náklady na stravu maloletej Q. matka vyčíslila minimálne na sumu 50,-€, čo je pod
hodnotou priemerných mesačných výdavkov na stavu uvádzaných Slovenským štatistickým úradom,
kde tieto priemerne mesačne na jednu osobu činia okolo 70,-€. Taktiež matka vyčíslila, že priemerné
mesačné náklady na oblečenie a obuv u maloletej Q. činia sumu 50,-€. Maloletá síce nebýva často
chorá, trpí len bežnými ochoreniami, avšak je potrebné jej zakúpiť kvapky od kašľa, do nosa, prípadne

vitamíny, zúčastňovať na s maloletou preventívnych prehliadok či už u všeobecného detského lekára
alebozubára,zaktorévyšetreniajetaktiežpotrebnézaplatiťúhradu.Tietonákladymatkaurčilamesačne
na sumu 10,-€. Maloletá Q. okrem toho navštevuje krúžok kick boxu. Za tento je potrebné uhradiť
mesačne úhradu v sume 30,-€. Je potrebné zakupovať jej školské pomôcky a potreby minimálne v sume
5,-€ mesačne. Maloletá by chcela chodiť aj do ľudovej školy umenia na gitaru, ale finančné prostriedky

matky jej to neumožňujú. Do týchto nákladov nie sú zahrnuté ďalšie náklady na hygienické potreby
pre dieťa(napr. zubné pasty, krémy, šampóny, prášky na pranie) , voľnočasové aktivity dieťaťa (napr.
návšteva kina, divadla, či plavárne, prípadne zakupovanie hračiek či kníh pre dieťa a iné) podľa názoru
súdu minimálne v sume 20.- € mesačne. .

Matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná. Je evidovaná na úrade práce. Jej jediným príjmom sú len

dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,-€ a prídavky na dieťa v sume 22,54 €. Taktiež poberá aj výživné
na maloletú vo výške 25,99 €, ktoré si však otec riadne a včas neplatí. Matka spoločne s maloletou
má teda príjem v sume 172,53 €, čo na matku a dieťa na každú činí po 86,27 € mesačne. Tieto príjmy
postačujú len na úhradu nevyhnutných potrieb pre maloletú a matku a tieto sumy sú aj pod hranicou
životného minima. Matka s maloletou býva u svojich rodičov, ktorí jej finančne vypomáhajú .Tiež matke

finančne vypomáhajú aj jej rodinní príslušníci. Zo svojho príjmu nie je matka schopná zabezpečiť si
vlastne bývanie a je s maloletým dieťaťom odkázaná na bývanie u svojich rodičov v 3-izbovom byte.
Rodičia jej vypomáhajú bezzištne a za nájom za matku a maloletú nežiadajú od nej žiadnu náhradu.

Čo sa týka otca maloletého dieťaťa tento podľa zistení dožiadaným súdom v Nemecku a taktiež aj ČR
nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty. Vlastní preukaz ťažko postihnutej

osoby so stupňom postihnutia 70 % od 1.1.1999. Z tohto dôvodu mu bol z titulu nespôsobilosti pre výkon
zárobkovej činnosti priznaný aj invalidný dôchodok a tento mu je vyplácaný vo výške 587,80 €. Otec
maloletého dieťaťa poberá v Nemecku dôchodok z titulu nespôsobilosti pre výkon zárobkovej činnosti
a je od 1.1.1999 držiteľom preukazu ťažko postihnutej osoby. Napriek tomu na území ČR vykonával
zárobkovú činnosť. Bol od 17. júna 2000 do 4. septembra 2010 spoločníkom firmy MB - Euromedia

s.r.o., identifikačné spisu 25851632 s predmetom podnikania fotografické práce, sprostredkovateľská
činnosť, usporiadavanie a organizovanie kultúrnych a spoločenských akcií, činnosť modelingu, výroba a
obchod a taktiež bol aj štatutárnym orgánom uvedenej firmy od 25.júna 2001 do 4.septembra 2010 a od
12.októbra 2009 do 13.októbra 2010 bol likvidátorom uvedenej firmy. Napriek tomu, že ku dňu 1.8.2011
otec už v uvedenej firme nefiguroval ani ako spoločník, ani ako konateľ a taktiež ani ako likvidátor a

podľa vyjadrenia pred súdom v ČR na územie ČR prichádza len ako turista, predložil súdu potvrdenie
a to dňa 1.8.2011, že 3.8.2011 bude pracovne zaneprázdnený u uvedenej firmy, nakoľko musí táto
firma splniť zákazky, ktoré sú jej zverené a účasť pána F. B. je na tomto jednaní nevyhnutná a nie je ju
možné nahradiť inou osobou. Taktiež otec vo svojej výpovedi uviedol, že pôsobí ako súkromný novinár.
Privyrába si tým, že občas píše články do novín. Z čoho je zrejmé, že napriek tomu, že jej osobou s

ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá pracovať nemôže na území Nemecka, na území ČR pracovať
mohol, založil si tam firmu, v ktorej aj dlhodobo pôsobil ako konateľ, spoločník a likvidátor . Vzhľadom
k tomu, že bol právoplatne odsúdený Mestským súdom v Brne pre trestný čin vydierania a bol mu
uložený trest zákazu činnosti v tomto rozsudku uvedený , previedol dňa 4.9.2010 uvedenú firmu na inú
osobu. Z čoho je zrejmé, že svojím zavinením bol právoplatne odsúdený a na základe tejto skutočnosti

už podnikateľskú činnosť vykonávať nemohol a teda svojím zavinením sa zbavil príjmu, ktorý mal nadrámec invalidného dôchodku. Naviac aj sám otec uviedol si privyrába tým, že píše súkromne články pre
rôznenoviny,zčohomátaktiežurčitýpríjem,čižejevjehomožnostiachaschopnostiachajnapriektomu,
že má nepriaznivý zdravotný stav, aby dostatočné prostriedky na obživu svojej dcéry zabezpečil. Životná

úroveň matky s maloletou dcérou je veľmi nízka. Žijú pod hranicou biedy. Matka má príjem okolo 173,-€
mesačne spoločne aj s maloletou dcérou, čo je značný nepomer medzi príjmom otca, ktorý pravidelne
dostáva invalidný dôchodok vo výške 584,-€. Okrem toho si príležitostne privyrába aj písaním článkov do
rôznych periodík a vykonáva pracovnú činnosť aj pre firmu MB - Euromedia s.r.o.,. Z čoho je zrejmé, že
si môže zabezpečiť prostriedky na svoju obživu. Naviac otec tým, že bol právoplatne odsúdený sa zbavil

možnosti, aby jeho príjem bol vyšší. Počas doby, keď s matkou bývali v ČR a otec bol spoločníkom a
konateľomfirmyMB-Euromedias.r.o.,maldostatočnýpríjemažilinadštandartne.Ajzpodnetuotcabolo
českými úradmi v dobe, keď žiadal maloletú Q. zveriť do svojej osobnej starostlivosti vykonané šetrenie v
domácnosti otca. Zistilo sa, že táto domácnosť je zariadená nadštandartne luxusným nábytkom. Taktiež
otec uviedol, že počas doby kým žil s matkou v spoločnej domácnosti všetky náklady na domácnosť
hradil on, pričom len za nájom domu, v ktorom žili s matkou platil otec mesačne sumu 16.000,-Kč.

Otec tvrdí, že finančne ho podporuje jeho matka, ktorá mu požičiava aj motorové vozidlo. Pokiaľ otec
mesačne platí sám za nájom bytu sumu 500.- € a poberá ako tvrdí len invalidný dôchodok v sume
587,80.- € je tento jeho výdavok za nájom v porovnaní s matkou nadštandartný, pričom súd dáva do
pozornosti aj tú skutočnosť, že matka s maloletým dieťaťom býva v byte 3-izbovom u svojich rodičov
a týmto neprispieva vzhľadom k tomu, že je v nepriaznivej sociálnej situácii žiadnou sumou, ale právo

naopak rodina matke a maloletej vypomáha na pokrytie nákladov na živobytie.

Pri rozhodovaní o stanovení výšky výživného súd prihliadal na to, aké sú možnosti, schopnosti a
majetkové pomery povinných účastníkov a taktiež súd dospel k záveru, že napriek tomu, že otec je
invalidným dôchodcom jeho príjem je omnoho vyšší ako je príjem matky. Naviac sa zbavil svojho príjmu,
ktorý mal z vykonávania podnikateľskej činnosti ako spoločník, majiteľ a likvidátor firmy MB - Euromedia

tým, že bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest zákazu činnosti. Naviac súd mal preukázané
jednak z výpovede otca a taktiež aj zo správy firmy MB - Euromedia s.r.o. (č.l. 173), že otec vykonáva
pracovnú činnosť, teda je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si svoj príjem zvyšoval a na výživu
maloletej prispieval viac ako bolo predbežným opatrením súdu určené, nakoľko týmto predbežným
opatrením boli len dočasne upravené pomery účastníkov kým sa nezistia majetkové pomery, možností

a schopností otca. Súd je toho názoru, že by bolo úplne v rozpore s dobrými mravmi, aby zaviazal otca,
ktorý má invalidný dôchodok v sume 584,-€ a ktorý taktiež si dokáže aj napriek tomu, že je invalidný
dôchodca zaobstarať aj publikačnou činnosťou prostriedky na svoju obživu, aby platil na výživu maloletej
dcéry len sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri stanovení
výšky výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, sociálnu situáciu, v ktorej sa

matka maloletého dieťaťa nachádza a taktiež aj na pravidelný príjem otca, ktorým je invalidný dôchodok
a možnosť otca privyrobiť si publikačnou činnosťou a prácou vo firme MB- Euromedia s.r.o. Taktiež
aj na tú skutočnosť, že podnikateľskú činnosť ukončil z toho dôvodu, že bol právoplatne odsúdený za
úmyselný trestný čin, čiže z toho dôvodu došlo aj k zníženiu jeho príjmov, ale táto skutočnosť nemôže
byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Ak by súd určil výživné v minimálnej miere, vystavil by maloleté

dieťa biede. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR suma životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa činí 85,-€. Pod touto hranicou je už hranica biedy. Pri stanovení výšky
výživného súd prihliadal jednak na otca a taktiež aj na maloleté dieťa a na matku maloletého dieťaťa.
Matkamaloletéhodieťaťajenezamestnaná,evidovanánaúradepráce.Jejjedinýmpríjmomsúlendávky
v hmotnej núdzi v sume 124,-€ a prídavky na dieťa. Iný príjem nemá. Čo sa týka sumy(150€) , ktorou súd

otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa nepovažuje túto sumu za neprimerane vysokú ,
nakoľko ak aj otec sumu 150,-€ na výživu maloletej zaplatí, ešte mu ostáva na jeho živobytie suma
434,-€. Naviac si ešte privyrába publikačnou činnosťou. Naviac profituje aj zo všetkého hnuteľného
majetku, ktorý si počas manželstva s matkou nadobudli a ešte ho aj finančne podporuje jeho matka.
Skutočnosť, že otec, napriek tomu, že je invalidný dôchodca bol pracovne schopný a mohol vykonávať

pracovnú činnosť, bola preukázaná aj z rozsudku Mestského súdu Brno, kde viaceré osoby, či už na
strane svedkov vypovedali, že túto pracovnú činnosť ako producent F. B. vykonával. Napriek tomu, že
má zdravotný postih je schopný pracovať, pričom maloleté dieťa vzhľadom na vek túto schopnosť a
možnosť nemá, je odkázané na výživu od svojho otca. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni
svojho otca a suma, ktorú otec na výživu maloletého dieťaťa doposiaľ prispieval je v značnom nepomere

medzi jeho životnou úrovňou a životnou úrovňou dieťaťa. Priznanie výživného otcovi na maloleté dieťa
len v minimálnej výške by bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Nepokrývalo by aniv minimálnom rozsahu odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Naviac je v prvom rade povinnosťou
rodiča, aby zabezpečil svojmu dieťaťu aspoň v minimálnom rozsahu dôstojnú životnú úroveň. Otec, ktorý
sa odvoláva na tú skutočnosť, že ho finančne podporuje jeho matka- dôchodkyňa , by mal ako rodič

zabezpečiť výživu svojho maloletého dieťaťa, nakoľko toto na rozdiel od neho nie je schopné samo sa
živiť. Súd výživné priznal odo dňa podania návrhu matkou na vydanie predbežného opatrenia a výživné
určil do dňa vykonateľnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým súd upravil vyživovaciu povinnosť otca
k maloletej na čas po rozvode. Ku dňu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Čadca, ktorým bol otec
zaviazaný na plnenie výživného u maloletého dieťaťa a to vo veci 4C/150/2010-859 zo dňa 6.10.2011

mal otec zameškané výživné v sume 1.829,36 €. Vzhľadom k tomu, že od 20.7.2010 bol otec zaviazaný
platiť predbežným opatrením na maloletú Q. sumou 25,38 € a rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k.
16P/155/2010bolzaviazanýplatiťnavýživumaloletejQ.M.B.sumu150,-€,suma1.829,36€činírozdiel
medzi už zaplateným výživným a výživným, ku ktorému bol otec na výživu maloletej Q. týmto rozsudkom
zaviazaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1, písm.a) O.s.p., na základe ktorého ustanovenia

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.

Prvostupňový súd uznesením č.k. 16P/155/2010-390 zo dňa 24.5.2012 opravil výrok rozsudku
Okresného súdu Čadca zo dňa 25.4.2012 č.k. 16P/155/2010-382 v prvej a druhej časti tak, že výrok
správne znie:

Súd zveruje maloletú Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky D. B., ktorá bude
maloletú v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať odo dňa 20.7.2010 do 6.10.2011 na výživu
maloletej Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX mesačne sumou 150,- € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky D. B..

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2012.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o vyživovacej povinnosti
podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku, ktorým zaviazal otca
prispievať odo dňa 20.7.2010 do 6.10.2011 na výživu maloletej Q. M. T. B., nar. X.X.XXXX, mesačne

sumou 150,- € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. B. a čo do výroku, ktorým súd
zaviazal odporcu zaplatiť splatné výživné za obdobie od 20.7.2010 do 6.10.2011 v sume 1.829,36 € do
3 dní od doručenia rozsudku matke D. B., zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní
poukazovalnato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci
a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd vo veci

nariadil pojednávanie na deň 25.4.2012, na ktorom vyhlásil rozsudok. Otec maloletého dieťaťa bol od
24.4.2012 do 5.5.2012 práceneschopný. O svojej práceneschopnosti sa dozvedel dňa 24.4.2012 (teda
deň pred pojednávaním), pričom hneď, ako mu bola známa skutočnosť, že sa nebude môcť dostaviť na
vytýčený termín pojednávania, oznámil to prvostupňovému súdu prostredníctvom elektronickej pošty s
tým, že doklad o PN zašle dodatočne. Právny zástupca odporcu dňa 25.4.2012 o 07.50 hod. ospravedlnil

neúčasť odporcu na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a vzhľadom k tomu, že odporca trval na
svojej osobnej účasti, ospravedlnil z toho dôvodu i svoju neúčasť s dodatkom, že doklad o PN bude
zaslaný súdu dodatočne vzhľadom k značnej vzdialenosti otca maloletého dieťaťa. Ešte v ten istý deň
doručil otec maloletého dieťaťa súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dôkaz o tom, že je
skutočne práceneschopný. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Tvrdil, že prvostupňový

súd neprihliadol na predložený doklad o PN otca maloletého dieťaťa z toho dôvodu, že tento neobsahuje
vyjadrenie, že zdravotný stav otca neumožňuje účasť na pojednávaní, resp. že nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, ako to
má na mysli ust. § 119 ods. 3 O.s.p. Prvostupňový súd nebral ohľad na skutočnosť, že odporca je
zahraničný občan, pričom doklad o PN bol vydaný v SRN podľa predpisov platných na území SRN,

podľa ktorých doklad o PN neobsahuje uvedené vyjadrenie, preto uvedená skutočnosť nemôže byť na
ťarchu odporcu. Prvostupňový súd rozhodol v neprítomnosti odporcu, pričom svoje rozhodnutie založilvýlučne na základe tvrdení produkovaných matkou. Pokiaľ ide o skutkový a právny stav veci uvádzal,
že prvostupňový súd nesprávne posúdil a vyhodnotil majetkové pomery otca maloletého dieťaťa, na
základe vykonaného dokazovania nemohol dospieť k záveru, že je schopný platiť výživné vo výške

150,- € mesačne, ktorá suma vzhľadom k jeho schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom je
neúmernevysoká.Poukázalnasvojzdravotnýstav,natúskutočnosť,žejeosobousťažkýmzdravotným
postihnutím, s poruchou zdravia 70 %. Potvrdila skutočnosť, že došlo k odpredaniu firmy s tým, že
dôvodom bola zadĺženosť firmy, z ktorého dôvodu bol nútený ju predať. Firma bola zadĺžená už v lete
roku 2009 v čase, keď ešte rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti. Matka maloletého

dieťaťa opustila spoločnú domácnosť v decembri 2009. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje za
zaujaté, ktoré nemôže tvoriť objektívny podklad pre rozhodnutie súdu o výške výživného.

K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie
matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť v celom rozsahu, nakoľko prvostupňový súd vystihol jej sociálnu situáciu, keď konštatoval, že
žije aj s maloletou pod hranicou biedy.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého
stupňa podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa
čo do výrokovej časti potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukázal na laxný prístup otca maloletého dieťaťa
k predmetnej veci s tým, že je zaujímavé, že otec akurát pred pojednávaním vždy bol PN, resp. bol
pracovne zaneprázdnený, čím úmyselne maril účasť na pojednávaniach a vyhýbal sa skutočnosti, že má

aj povinnosti a nielen práva k maloletému dieťaťu. Vo veci sa necíti byť zaujatý, nepožiadal o vylúčenie z
predmetného konania, naopak otec maloletého dieťaťa žiadal, aby bol zástupca kolízneho opatrovníka
z veci vylúčený. Jeho žiadosti vyhovené nebolo, nakoľko zamestnávateľ sa domnieva, že poverený
zástupca svoju funkciu zastáva zodpovedne a v záujme maloletého dieťaťa.

K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého

stupňa podal písomné vyjadrenie otec maloletého dieťaťa. Vo svojom vyjadrení opätovne poukázal na
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a na svoje ospravedlnenie z dôvodu pracovnej neschopnosti. Tvrdil, že sa
riadne a včas ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 25.4.2012, a preto neobstojí tvrdenie
kolízneho opatrovníka v tom smere, že pristupoval k riešeniu predmetnej veci laxne. O odročenie
pojednávania požiadal včas a pojednávanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie

možnosti konať pred súdom. V ďalšom poukázal na skutkové a právne posúdenie predmetnej veci.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného
súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. §
221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním

ponechal nedotknutý.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi
konania - otcovi maloletého dieťaťa.Odňatím možnosti konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastne tri pojmové znaky: 1. odňatie možnosti konať pred súdom, 2.
to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3. možnosť konať pred súdom sa odňala
účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení
pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne závažnými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. P

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.

1 Ústavy SR inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo
na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva
nasúdnuochranuvzmyslečl.46ods.1ÚstavySRpretodochádzaajvtedy,aksaniekto(každý)domáha
svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná alebo nemôže byť priznaná v
dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III. ÚS 7/08).

Postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať účastníkovi konania pred súdom, keďže

pojednával a vo veci rozhodol rozsudkom napriek tomu, že otec maloletého dieťaťa svoju neprítomnosť
ospravedlnil, jeho neprítomnosť ospravedlnil aj právny zástupca otca maloletého dieťaťa z dôvodu
pracovnej neschopnosti. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.