Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/132/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209205124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6209205124.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom
advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Y. Z. XXX, štátny občan Slovenskej republiky pre vymoženie pohľadávky vo výške 682,10 Eur
s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského

úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 8636/09, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 18. novembra 2011, č. k. 5Er/2755/2009-23 v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 18. novembra 2011, č. k. 5Er/2755/2009-23 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Veľkom Krtíši s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona

o rozhodcovskom konaní napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť
uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 22.05.2009 pod sp. zn. SR 01473/09
rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.

JUDr. Miroslavom Rácom. Z predložených listinných dôkazov okresný súd zistil, že oprávnený a
povinný uzavreli dňa 02.04.2008 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver
vo výške 10.000,- Sk. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, si zmluvné strany dohodli riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Nakoľko si povinný
neplnil riadne a včas povinnosti zo zmluvy podal oprávnený v zmysle bodu 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru žalobu na rozhodcovský súd. S poukazom na § 57 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. c) a

ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní okresný súd aj bez návrhu účastníka skúmal
rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky, pričom zisťoval, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Súd vychádzal zo záveru, že zmluva medzi účastníkmi konania, na základe
ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Pre posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver súd nepovažoval za rozhodujúce ako
právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale za dôležité považoval len to, či sa jedná o
poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu. Vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka
nie je klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa názoru súdu žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Okresný súd
preto na daný právny vzťah aplikoval zákonné ustanovenia, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy,

teda § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do nášho právneho poriadku
implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1. apríla 2004 (okrem § 60) a na základe zásady
nepriameho účinku je záväzná aj pre Slovenská republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo

k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy.

Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie pred všeobecným súdom v prípade, ak
by vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvého
stupňa považovať za neprijateľnú podmienku dohodnutú v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si

rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti

o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovskú doložku teda prvostupňový súd vyhodnotil
ako neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tým, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Poukázal aj na novelu Občianskeho
zákonníka vykonanú zákonom č. 568/2007 Z.z., účinným od 1. januára 2008, ktorá do § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka zaviedla písmeno r) v znení, že za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa neprijateľná
rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom, mal súd za to, že v danej veci boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa §

45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z..

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu
nevyhnutných trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekučného
konania, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu. Súd

prvého stupňa považoval za preukázané a účelne vynaložené trovy súdneho exekútora vo výške 39,83
Eur pozostávajúce z paušálnej odmeny súdneho exekútora 33,19 Eur a 20% DPH vo výške 6,64 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uzneseniesúduprvéhostupňazrušil.Uviedol,žesmernicevydávanévrámcieurópskehoprávamajúlen
nepriamu záväznosť, čo znamená, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ

ich konkrétny členský štát v stanovenej lehote neimplementoval do svojho právneho systému. Poukázal
na to, že Smernica Rady 93/13/EHS bola do právneho systému Slovenskej republiky implementovaná
v rámci tzv. „prístupového obdobia“, a preto ju slovenský súd nemôže používať ako prameň práva, ale
musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá.

Oprávnený nesúhlasil s právnym posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov.
V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie
pred súdom. Mal za nepochybné, že ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Dohodnutá nevýhradná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nespôsobuje podľa

oprávneného porušenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
ustanoveniavžiadnomprípadenevyplývazámerzákonodarcuzakázaťrozhodcovskékonanieúplne,ale
holenobmedziť.Oprávnenýtiežuviedol,žejenepochybné,žetzv.alternatívnerozhodcovskédoložkysú
právneprípustné,atotakvzmyslevnútroštátnehoprávaakoajeurópskehopráva.Zdôraznil,ževzmysle
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide
teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočnených bez príslušného právneho podkladu. Vdanomprípadevšakrozhodcovskékonaniepodľarozhodcovskejdoložkyprebiehavsúladeanazáklade
Zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov oprávnený nesúhlasil ani s rozhodnutím o
priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 24.08.2009 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
RudolfomKrutýmspísanázápisnicaobsahujúcanávrhnavykonanieexekúcie.Následnesúdnyexekútor
požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa
19.10.2009 poverenie č. 5610 015051*, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods.
1 Zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, č.k. SR 01473/09 zo dňa
22.05.2009 na vymoženie sumy 682,10 Eur spolu s príslušenstvom a trovy exekúcie. Podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa
02.04.2008.

V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere

zo dňa 02.04.2008, si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku, podľa
ktorejvšetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvy,vrátanesporuoichplatnosť,výkladalebozrušenie,budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské ramena 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. OSP). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 02.04.2008 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľaodseku4citovanéhoustanoveniaspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 02.04.2008

medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvého
stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ,
keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v článku

17Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,ktorésúsúčasťouzmluvyoúverejepotrebnépovažovať
za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z
hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky

dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ
nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo
ho odmietnuť vrátane všeobecných podmienok, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská
doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných
úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského
súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je
neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je
správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho
zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, nakoľko exekučný titul bol vydaný
nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Čo sa

týka zvyšnej časti odôvodnenia výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania, odvolací
súd sa ním nezaoberal, pretože nie je podstatné pre jeho rozhodnutie.

V rozsahu podaného odvolania odvolací súd preskúmal aj výrok rozhodnutia o trovách exekúcie pričom
zistil, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 200
ods. 1 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal

oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil exekučný titul vydaný
nepríslušným orgánom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa za vecne správne a podľa § 219 ods. 1 OSP ho potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.