Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 27, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107206048
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107206048.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/
X, o vymoženie pohľadávky vo výške 961,56 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom Obrancov mieru 874/3, 962 12 Detva, pod

sp. zn. EX 316/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
4Er/372/2007-26 zo dňa 4. marca 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/372/2007-26 zo dňa 4. marca 2011

p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/372/2007-26 zo dňa 4. marca 2011 exekúciu zastavil a

oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,41 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Naodôvodnenieuviedol,žeexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava
sp. zn. SR 6660/06 zo dňa 5. januára 2007, vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej
medzi oprávneným a povinným dňa 2. júna 2006.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy o

pôžičke,okresnýsúdposúdilzmluvuuzavretúmedzioprávnenýmapovinnýmakospotrebiteľskúzmluvu
podľa ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na posúdenie, či sa jedná napr. o spotrebiteľský
úver okresný súd nepovažoval za rozhodujúce akou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale
z dôležité považoval, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za
odplatu. Prípadnú klauzulu o použití Obchodného zákonníka tiež nepovažoval za prekážku pre aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Na predmetný vzťah okresný súd aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Pohotovosť s.r.o. C-76/10.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, akdodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Už túto skutočnosť považoval
za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ si v nej dokonca primárne vyhradil
primárne právo výberu rozhodcovského súdu. Koncipovaním rozhodcovskej doložky oprávnený od

počiatku sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za
účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený

v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje aj
množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde, čo vedie k
pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia

cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch,
okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na

spravodlivý proces nezávislým súdom. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, okresný súd dospel k
záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že nakoľko oprávnený podal

návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej
rozhodcovskej doložke, zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť. Preto podľa ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému.

Okresný súd ďalej uviedol, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď pri úkonoch exekučnej
činnosti, ktoré sa podľa ust.§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý
úkon,duplicitnevyhotovilajhodinovúšpecifikáciuatietoúkonysivyúčtovalajpodľaust.§14ods.1písm.
a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Upozornil na to, že za úkony ktoré sa odmeňujú
paušálnou sumou za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa ust. § 14 ods. 1 písm.
a) vyhlášky (časová). Okresný súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na

exekúciu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou
náhradou a z ktorých mu súd priznal paušálnu náhradu. Ide o úkony: vypracovanie žiadosti o udelenie
poverenia v rozsahu 20 min., ktorý je zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa ust. § 15 ods. 1 písm. a)
vyhlášky, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 30 min., ktorý je zahrnutý v úkone
odmeňovanom podľa ust. § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky, vyhotovenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti 2

krát 18. apríla 2007 v rozsahu 15 min., 11. septembra 2009 v rozsahu 15 min. a 22. júna 2010 v rozsahu
15 minút, ktoré sú zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa ust. § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky, resp. podľa
ust. § 15 ods. 1 písm. i) vyhlášky, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie 2. mája 2007, ktorý je
zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa ust. § 15 písm. b) vyhlášky, vypracovanie exekučného príkazu,
ktorý je zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa ust. § 15 ods. 1 písm. d). Keďže priznanie odmeny

podľa počtu hodín za uvedené úkony by bolo duplicitné, okresný súd súdnemu exekútorovi neuznal
čas za uvedené úkony. Neuplatnenie odmeny pri úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou okresný
súd považoval za obchádzanie znení vyhlášky, nakoľko pokiaľ vyhláška predvída určitý úkon, za ktorý
určuje aj odmenu, nie je možné za takýto úkon uplatňovať si odmenu v inej výške, a to uplatnením času
potrebného na vykonanie takéhoto úkonu.

Okresný súd podporne poukázal na to, že súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu určenú podľa
počtu hodín aj z dôvodu, že podľa ust.§ 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá ajnáhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za
administratívnu činnosť súdneho exekútora - vypracovanie paušálnou sumou odmeňovaných úkonov
nemožno priznať odmenu podľa ust. § 14 vyhlášky. Z týchto dôvodov okresný súd súdnemu exekútorovi

nepriznal odmenu určenú podľa počtu hodín z úkony vypracovanie oznámenia 4 krát 15 min. a tiež
vypracovanie vyúčtovania trov exekučného konania v rozsahu 35 min., nakoľko tieto úkony považoval
len za administratívnu činnosť súdneho exekútora a v danom prípade nejde o čas účelne vynaložený
na exekúciu.

Ďalej okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu určenú podľa počtu hodín účelne

vynaložených na exekúciu, nakoľko súdny exekútor nárok na túto odmenu súdu nepreukázal a ani nie
je zrejmá z predloženého exekučného spisu.

Súdnemu exekútorovi okresný súd priznal odmenu vo výške 19,192 Eur za 6 úkonov exekučnej činnosti
za úkony: 1 krát získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 krát doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie, 1 krát doručenie exekučného príkazu, 2 krát každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 1
krát každé zisťovanie majetku povinného.

Súdnemu exekútorovi okresný súd nepriznal náhradu hotových výdavkov, predstavujúcich kancelárske
a telefónne náklady, fotenie vo výške 2,72 Eur, pretože súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú
existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Pokiaľ súdnemu exekútorovi vzniknú takéto materiálové
náklady, podľa názoru okresného súdu tieto náklady sú zahrnuté v odmene podľa ust. § 15 v spojení
s us. § 25 vyhlášky. Súdnemu exekútorovi okresný súd priznal náhradu hotových výdavkov vo výške

20,51 Eur za poštovné.

Okresný súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal časť dane z pridanej hodnoty, ktorú si uplatnil z
hotovýchvýdavkov,pretožepodľaust.§196druhejvetyExekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.septembra
2005, súdnemu exekútorovi patrí daň z pridanej hodnoty len z odmeny. Z uvedených dôvodov okresný
súd v súlade s vyhláškou, Exekučným poriadkom uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,41 Eur pozostávajúce z odmeny vo výške 19,92 Eur, náhrady
hotových výdavkov vo výške 20,51 Eur a 20 % DPH z odmeny vo výške 3,98 Eur.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím. Nesúhlasil s aplikáciou smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže táto smernica

bola implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci prístupového obdobia,
slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný
právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. K tvrdeniu okresného súdu o rozhodcovskej
doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že je nepochybné, že z textu rozhodcovskej
doložky v zmluve o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej

právomoci súdu na riešenie sporov. Preto sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o
výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Existenciu rozhodcovskej doložky a jej súlad s
právnym poriadkom Slovenskej republiky už skúmal sám rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského
konania. Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, preto podľa jeho názoru vzdialenosť
rozhodcovského súdu od miesta bydliska nemá žiadny vplyv na možnosť domáhať sa súdnej ochrany.

Podľa jeho názoru je nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Uviedol, že tzv. alternatívne
rozhodcovské doložky sú právne prípustné v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj z európskeho práva.
Na záver poukázal na to, že okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne

rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Pretože podľa jeho názoru
predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, nestotožnil sa ani s priznanými
trovami exekúcie súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil.Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť
a podľa § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 29. marca 2007 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 10. apríla 2007 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR
6660/06 zo dňa 5. januára 2007. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola
žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 961,56 Eur
(28.968,-- Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 860,39 Eur (25.920,-- Sk) od

1. septembra 2006 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 227,91 Eur (6.866,--
Sk). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 2. júna 2006.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (2. júna 2006)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola

uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady

a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.

04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý
nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom

je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej
v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm.
a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa
ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore

so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahupri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľaust.§53ods.1a2Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 2. júna 2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahujepodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V
danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú súčasťou zmluvy o úvere, kde v článku 17. si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú

z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská
cesta 70, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanom v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci; v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj

z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o pôžičke. Z
uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka

je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil.Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania (29. marca 2007)
ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní vyjadril svoj nesúhlas s priznanými trovami súdneho exekútora, odvolací
súd konštatuje, že povinný neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré s týmto rozhodnutím nesúhlasí, pričom
okresný súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v súlade s citovaným ustanoveniami
Exekučného poriadku a vyhlášky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danom prípade oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie aj
napriek tomu, že exekučný titul bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čím zavinil
zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu okresný súd ho dôvodne zaviazal na náhradu trov exekúcie
podľa citovaného ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219

ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.