Rozsudok pre uznanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202057
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214202057.1

Rozsudok pre uznanie

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu Československá
obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00001350, zastúpeného
Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava proti
žalovanej A. Š.Á., X.. XX.XX.XXXX, E.. D. XXXX/X, XXX XX L., o zaplatenie 42.917,72 Kč s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.917,72 Kč so zmluvným úrokom vo výške
19,2 % ročne zo sumy 33.260,19 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15%
ročne zo sumy 33.260,19 Kč za obdobie od 11.02.2014 do zaplatenia, s debetným úrokom vo výške 30%
ročne zo sumy 10.681,68 Kč za obdobie od 11.02.2014 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 3.000,- Kč splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku s tým, že omeškanie jednej splátky ma za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 255,66 € a z iných trov vo výške 93,50,-€ na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Olejára,
usadeného euroadvokáta, Mikulášska 29, Bratislava, v lehote do 31.12.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.03.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 42.917,72 Kč so zmluvným úrokom vo výške 19,2 % ročne zo sumy

33.260,19 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy
33.260,19Kčzaobdobieod11.02.2014dozaplatenia,sdebetnýmúrokomvovýške30%ročnezosumy
10.681,68 Kč za obdobie od 11.02.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval
tým, že na základe žiadosti žalovanej a zmluvy o úvere číslo 004073073R poskytol jej úver k ČSOB
kreditnej karte ktorý žalovaná nesplácala dohodnutým spôsobom, preto dňa 15.03.2012 žalobca tento
úver zosplatnil a vyzval ju k úhrade celého dlhu. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná mu doposiaľ dlžnú

sumu ktorá aktuálne činí 42.917,72 Kč s príslušenstvom v zmysle špecifikácie v histórii účtu nezaplatila.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 11.09.2014 na ktorom žalovaná žalobou
uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu uznala. Súčasne požiadala o možnosť splácať
dlžnú sumu v splátkach vo výške 3.000,-Kč mesačne a o povolenie trovy konania zaplatiť do 31.12.2014.

Žalobca na pojednávaní so splácaním uplatnenej pohľadávky v splátkach súhlasil a súhlasil aj s lehotou
na uhradenie trov konania do 31.12.2014.

Predmetom tohto konania tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe je nárok z úverovej zmluvy uzavretej

medzi žalobcom- bankou so sídlom v Českej republike a žalovanou - fyzickou osobou nepodnikateľom,
pričombydliskožalovanejvčaseuzavretiazmluvyazačatiakonaniabolonaúzemíSlovenskejrepubliky.Žalobca má sídlo v Českej republike, žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, ide teda o
konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť najskôr otázku právomoci a príslušnosti súdov
Slovenskejrepublikynakonanievtejtoveciaakýprávnyporiadokmábyťpoužitýnaposúdenienávrhom

uplatneného nároku žalobcu.

Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady) toto nariadenie sa
uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa
najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby
s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením
článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

Pokiaľ ide o rozhodné právo, podľa ktorého je potrebné posúdiť nárok žalobcu, vzhľadom na skutočnosť,

že zmluva, nárokov z ktorej sa žalobca domáha bola účastníkmi uzavretá po 17.12.2009, na určenie
rozhodného práva je potrebné použiť nariadenie EP a Rady ES č.593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky.

Na základe uvedeného Nariadenia súd pri posudzovaní záväzkového vzťahu účastníkov vychádzal z
právnych predpisov Českej republiky.

Nárok žalobcu je potom treba právne posúdiť ako nárok zo zmluvy o úvere podľa § 497 a násl.
Obchodného zákonníka Českej republiky ( ďalej len „Obchodný zákonník“).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požiadať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného na území Českej republiky, záväzok zanikne ak
sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného na území Českej republiky, dlžník je povinný
záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného na území Českej republiky, dlžník je v omeškaní ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

Podľa § 153a ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) ak počas konania žalovaný uzná
pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho
nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.

Podľa § 153a ods.3 O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť
spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

Keďže žalovaná uznala pred súdom v celom rozsahu nárok uplatnený žalobou a ide o spor, ktorí

účastníci môžu skončiť súdnym zmierom, v zmysle citovaných ustanovení § 153a ods.1 a 3 O.s.p.,
rozhodol súd o žalobe žalobcu rozsudkom na základe uznania

a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.917,72 Kč so zmluvným úrokom vo výške 19,2
% ročne zo sumy 33.260,19 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15%
ročne zo sumy 33.260,19 Kč za obdobie od 11.02.2014 do zaplatenia, s debetným úrokom vo výške

30% ročne zo sumy 10.681,68 Kč za obdobie od 11.02.2014 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

V súlade s ust.§ 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku súd so súhlasom žalobcu povolil žalovanej
splácať žalobcovi prisúdenú sumu v splátkach tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 157 ods.4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods.5, § 153a ods.1 a § 153b ods.1

uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Vzhľadom na rozhodnutie vo veci rozsudkom na základe uznania podľa § 153a ods.1 O.s.p. obsahuje
odôvodnenie tohto rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona,

podľa ktorých súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti( § 157 ods.4 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho

poriadku. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na
uplatňovanie svojho práva a keďže podal návrh na rozhodnutie o trovách konania a tieto včas vyčíslil (v
podaní zo dňa 11.09.2014), súd mu priznal náhradu trov konania.

Trovy konania žalobcu pozostávajú z náhrady trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne
služby advokátom vo výške spolu 255,66 € a z iných trov konania vo výške 93,50 € titulom náhrady

zaplateného súdneho poplatku za žalobu.

Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby vo výške spolu
184,23 € ( 1./ prevzatie, príprava zastúpenia a prvá porada s klientom; 2./ žaloba; 3./ zastúpenie na
pojednávaní dňa 11.09.2014) pri sume 61,41 € za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods.1 a 2 v
spojení s § 13a ods.1 písm. a/, c/ a d/ Vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb. K tomu treba pripočítať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / za 3 hore uvedené úkony právnej služby vo výške 24,12
€ ( 3á 8,04 €) podľa § 16 ods.3 vyhlášky a náhradu cestovných výdavkov vo výške 4,70 € ( za použitie
prostriedku hromadnej prepravy- autobusu na trase Prešov a Bardejov a späť právnym zástupcom
žalobcu na cestu na pojednávanie dňa 11.09.2014 podľa § 16 ods.4 Vyhlášky a zák.283/2002 Z.z. o

cestovných náhradách. Po sčítaní to činí na trovách právneho zastúpenia a náhradách advokáta spolu213,05 €. Keďže advokát zastupujúci žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa priznaná
odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty vo výške 42,61 € podľa § 18 ods.3 Vyhlášky. Spolu tak
žalobcovi patrí náhrada trov konania vo výške spolu 349,16 € ( z toho 93,50 ako náhrada súdneho

poplatku a 255,66 € ako trovy právneho zastúpenia).

V súvislosti so zastúpením žalobcu na pojednávaní dňa 11.09.2014 súd nepriznal náhradu za stratu
času. Podľa § 17 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. totiž náhrada za stratu času patrí iba advokátovi za
predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci
sa však uvedeného pojednávania zúčastnil advokátsky

koncipient substitúta advokáta žalobcu, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na

náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta, preto na jej priznanie chýba akýkoľvek právny
podklad. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je upravené v § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho
koncipienta - viď § 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z.. Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 zákona
586/2003Z.z.vpracovnompomereajehoodmeňovaniesapretospravujepracovnoprávnymipredpismi.

Za čas strávený cestou koncipienta na pojednávanie mu patrí riadna mzda, preto neprichádza do úvahy
duplicitné kompenzovanie tohto času náhradou za stratu času. Už len z povahy a účelu náhrady za
stratučasuadvokátavyplýva,ženemožnojustotožňovaťnapr.s náhradouhotovýchvýdavkovadvokáta
ktoré patria aj v prípade, že úkon vykonáva koncipient, lebo na rozdiel od hotových výdavkov, ktoré v
danom čase môžu vzniknúť advokátovi paralelne, ten istý čas advokáta reprezentovaný konkrétnym

časovým úsekom je možné stratiť len raz. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom
prípade, ak úkon právnej služby vykonáva osobne advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom
náhrady straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu
za čas počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu ale v dôsledku cestovania to robiť
nemôže. Prisúdená náhrada za stratu času je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je

zamestnancom advokáta, ktorý je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Pri ceste koncipienta na
pojednávanie žiadna strata času advokáta, ktorú by bolo možné nahradiť nevzniká, lebo za tento
čas advokát môže riadne vykonávať svoju odbornú prácu, resp. tento čas tráviť napr. cestou na
iné pojednávanie a koncipient má tento čas odmenený mzdou. Za tento čas preto advokátskemu
koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času, ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o

cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí
advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas
tohto času riadne vykonávať inú odbornú prácu. Ak by súd priznal náhradu za stratu času aj za čas
strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť advokátskemu koncipientovi, potom by za tento
čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, prípadne za stratu svojho času stráveného

cestou niekam inam ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by
potom v prípade priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím
zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov, náhrada za stratu času by bola
priznávaná opakovane, čo je v zjavnom rozpore so zmyslom a účelom § 17 označenej vyhlášky. Nakoľko
pojednávanianatunajšomsúdesazúčastniladvokátskykoncipient,ktorýbolvpracovnoprávnomvzťahu

so substitútom advokáta žalobcu, náhradu za stratu času za uvedené pojednávanie súd nepriznal.

Trovy konania vo výške 349,16 € je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
( § 149 ods.1 O.s.p.), pričom v súlade s ust.§ 160 ods.1 O.s.p. jej bolo so súhlasom žalobcu povolené
učiniť tak v lehote do 31.12.2014.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti výroku o trovách konania odvolanie
je prípustné.-6- 6C 70/2014

V prípadoch, kedy je možné podať odvolanie, odvolanie je možno podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti /Exekučný poriadok/ v znení neskorších predpisov).