Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/78/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110210771
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2110210771.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: N. M., M..

XX.XX.XXXX, Q. W. G. XXX, zast. JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, T. Tekela 23, Trnava, proti
odporcom: X. T. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. G. XXX, X. L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. G. XXX,, o určenie
právneho vzťahu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že nehnuteľnosti parcela číslo XXXX zapísaná
na LV č. XXXX, parcela č. 1XXX zapísaná na LV č. XXXX a parcela č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX Sk

A.nachádzajúcesavk.ú.W.patrilidovlastníctvaporučiteľaJX.včasejehosmrti.Návrhodôvodnilatým,
že odporcovia na základe Notárskej zápisnice zo dňa 24. 5. 2000 spísanej na Notárskom úrade A. pred
JUDr. T. požiadali o vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Tieto však patria do dedičstva
po JX.torého je navrhovateľka ako súrodenec dedičkou. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
je daný tým, že navrhovateľka bez rozhodnutia nemôže majetok zdediť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil

nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada, aby súd určil, že nehnuteľnosti k. ú. W. zapísané na LV
XXXX, XXXX patrili do vlastníctva poručiteľa JX. v čase jeho smrti, je jeho dedičom Keď U. - jej dedko
zomrel, T. bol už v J. a teda odporcovia nemohli od neho nič kúpiť. Dedko zomrel po vojne v roku
1945, mala 4 roky, v spornej nehnuteľnosti som nikdy nebývala. Po smrti U. nehnuteľnosti užívala jej
matka T. Bývala tam s otcom navrhovateľky F.. Sporné role boli v družstve, matka zomrela v roku 1978.

Matka nehnuteľnosti obrábala a brala z nich úrodu. Po matkinej smrti na pôde robila navrhovateľka so
svojou sestrou L.u a manžel navrhovateľky. Družstvo role nechalo asi v roku 2005 a zobral to podnikateľ
Q., on to potom obrábal, ale nechal to tak. Obrábal to asi 5 rokov. Keď našla testament, začala sa
o nehnuteľnosti zaujímať, pričom zistila, že je tam osvedčenie v prospech odporcov. Odporcovia na
nehnuteľnostiach nerobili. Pokiaľ to užíval pán Q., syn bol za ním, chceli nájomné, ale nedal im nič.
Nevie, kto za nehnuteľnosti platil dane. Naliehavý právny záujem je v tom, že chce nehnuteľnosti naspäť.
Napozemkochrobiladoroku1958,nevie,kedynašlatestament.Nevieani,kdesaJX.vr.1958zdržiaval,

nekomunikovali spolu. Nepamätá si, že by jej odporkyňa povedala, že chce dať pozemky do poriadku,
nebránila jej stavať plot na pozemku, tieto boli vtedy v družstve. Na pozemku bola vinica a role. Na
pozemku, ktorý užívali, bolo žito. Keď pozemok patril družstvu, nechodila tam a nezaujímalo ju, čo tamje posadené. Nevie ani, kedy sa navážala priehrada, ani na ktorých pozemkoch, nebývala tam. Vedľa
záhrady na pozemku nie je zasadené nič, stromy majú odporcovia oplotené v záhrade.

Odporca v 1. rade uviedol, že keď sa oženil, časť nehnuteľností družstvo neužívalo a to časť parcely
XXXX asi vo výmere XXX mX. Svokor mu hovoril, že od roku XXXX užíva parcely XXXX,XXXX a XXXX.
Spomínaných 600 m2 obrábali, boli tam zemiaky a ďatelina. Ostatné parcely dovtedy užíval svokor a po
založení družstva ich užívalo družstvo. Uvedených 600 m2 však aj potom užívali oni. Vedľajší pozemok
v roku 2000 kupoval pán B. a pýtal sa na sporných 600 m2, ktoré neboli vysporiadané. Chceli pozemok

rozdeliť s pánom B., lebo tam išiel stavať dom, ale je to orná pôda a to sa nedalo. JUDr. G.ý spísal s nimi
- odporcami osvedčenie. Jeho svokor bol J. Nikto im do výkonu užívania a vlastníctva nezasahoval.
Nikto okrem svokra a odporcov na nehnuteľnostiach nerobil. Parcely XXXX a XXXX boli v družstve,
tieto neužívali. Navrhovateľke oznámili, že idú spisovať osvedčenie a táto to nenamietala. Od roku
2000 platia obci aj dane. Keď družstvo skončilo v roku 2000, pán Q. obrábal na parcele XXXX a XXXX
už vysadené vinohrady, ktoré vysadilo družstvo. Nájomné dával iba tomu, kto mal LV. Žaloba je zle

formulovaná, lebo je vlastníkom iba parcely XXXX v polovici.

Odporkyňa v 2. rade sa vyjadrila zhodne s odporcom v 1. rade a ďalej uviedla, že si pamätám ešte
obdobie 2. sv. vojny, aj to, že už počas nej, všetky tri nehnuteľnosti užívali. Navrhovateľka ich nikdy
neužívala. Hovorila jej o tom až v roku 2000, keď sme išli dať parcelu právne do poriadku. Nevšimli

si, že sú to tri parcely, inak by to doriešili. Navrhovateľka až do roku 2009 nič nenamietala, hoci o
osvedčení vedela od nej a až keď vyhlasovali v obci prebiehajúcu ROEP, keď si dali žiadosť na obecný
úrad o vydržanie parciel XXXX a XXXX, telefonicky jej nadiktovala potom čísla parciel. Potom prišla na
obecný úrad a povedala, že roľa je jej a žiadne dôkazy nedoniesla. Potom ich navrhovateľka osočovala
o ukradnutí rolí.

Svedok L. syn navrhovateľky, uviedol, že sporné pozemky užívalo družstvo. Keď sa družstvo dostalo do
konkurzu, pozemky prevzal pán Q.. V určitej ploche alebo výmere ich užíva doteraz. Aj pozemky, ktoré
sú predmetom tohto konania, užívalo družstvo a potom pán Q. Celá parcela je evidovaná ako vinica,
teda nikto iný ju užívať ani nemohol. Pozemky v minulosti užíval pradedo U. a po jeho smrti zdedil tieto

časti syn JX., ktorý odišiel do cudziny. Z testamentu vie, že JX. bol už v tom čase nezvestný. Ani teda
nevedel o tom, že vlastní pozemky. Nemôže si pamätať, kto pozemky užíval, lebo v r. 1945 ešte nežil,
vychádza iba z listín. Teda nevie, kto fyzicky okrem družstva pozemky užíval.

Svedok T., starosta obce, uviedol, že vlastní pozemky neďaleko sporných pozemkov, má teda vedomosť

o tom, že odporcovia pozemky užívali, pričom svedok tam už býva 25 rokov. Časť pozemku bola
prístupová komunikácia do zadnej časti, nejakú časť užívali, výmeru presne nevie, mali tam zemiaky,
kukuricu alebo iné plodiny. Nemôže sa vyjadriť k tomu, kto pozemky užíval pred nimi. Neviem o tom, že
by pozemky užíval niekto iný ako odporcovia. Vedľa pozemku, ktorý užívajú odporcovia, malo družstvo
vinice. Nevie, kto bol predseda družstva. Vinice po tom, ako družstvo išlo do konkurzu, obhospodaroval

Ing. Q.. Navrhovateľku na pozemkoch nevidel. Navrhovateľka užíva záhradu pri dome, v ktorom býva.
Prístupová cesta pri pozemku sa využívala na navážanie pri budovaní hrádze na priehrade, kamenná
sa cesta sa likvidovala, ale nevie, kto to robil.

Svedok T. uviedol, že je bezprostredný sused odporcov. V obci býva od roku 1960. Najprv býval na

horárni, v dome býva od roku 1975. Keď býval na horárni, mal malotraktor a obrábal nielen svoju
záhradu, ale aj záhradu odporcov, aj po tom, ako začal bývať v dome. Mali tam posadené rôzne plodiny.
Nevie o tom, že by pozemky užíval niekto iný. Syn navrhovateľky má oproti jeho vinohradu vinohrad,
je to na inom konci obce. Navrhovateľku nepozná. Vedľa pozemku, ktorý užívajú odporcovia ďalšie
pozemky užívalo družstvo. Potom to mal pán Q.. Nie však pozemky, ktoré užívajú odporcovia. Pozemok

odporcov ja asi 20 m x 120 m. Tento pozemok im oral. O inom pozemku tam nevie. Odporcovia majú
oplotenú celú záhradu. Odporca mal na pozemku aj vinohrad. Za plotom pri orechoch bol sklad pre
priehradu na materiál, bola tam kopa kameňa. Nevie, kedy ho tam naviezli. Aj za plotom bola časť,
ktorú užívali odporcovia. Časť za plotom oral pre odporcov. Bolo to 3 alebo 5 árov, obdĺžnik vedľa ich
záhrady, vedľa vinohradu.

Svedok L. uviedol, že do roku 1998 pracoval na družstve ako opravár. Nevie, akú záhradu odporcovia
užívajú, ale vie, kde bývajú. K veci sa vyjadriť nevedel, ani k užívaniu a obrábaniu pozemkov.Svedkyňa Ing. Y. nevesta odporcov, uviedla, že u odporcov býva od roku 1986. Už keď tam prišla,
užívali odporcovia záhradu aj parcelu XXXX, ktorá bola za plotom. Teraz je už oplotený pozemok celý,
od roku 2000. Počas celého obdobia záhradu nikto iný neužíval. Navrhovateľku spoznala až keď začal

tento spor. Býva na opačnom konci dediny. Do záhrady určite teda nechodila. Do užívania odporcov
nikto nezasahoval. Nevedela, že parcela XXXX nie je evidovaná na odporcov. Keď do domu prišla
bývať, z jej pohľadu to bolo družstevné. Pýtala sa, prečo tam robia. Svokra povedala, že je to ich
a oni s manželom im tam preto pomáhali. Nezaujímala sa o to, prečo je to ich. Keď sa robil register
obnovovaných pozemkov, začali odporcovia vybavovať parcely XXXX a XXXX.

Svedkyňa J., sestra odporkyne uviedla, že od narodenia bývala v dome B. do 1. 8. 1959. Robila na
pozemkoch za domom. Pozemok bol úzky asi 5 metrov, ale dlhý, nedalo sa tam otočiť s pluhom.
Po jej odchode z domu tam zostali rodičia aj bratia odporkyne. Chodila tam často, aj im pomáhala.
Navrhovateľka tam nechodila nikdy. Mali pozemok pri priehrade, pri majeri. M. sa hovorilo C..
Nezaujímala sa o to, komu pozemok patrí.

Ďalší svedkovia, ktorí by sa mohli k veci podľa odporcov vyjadriť, sú chorí, resp. mŕtvi.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3. 6. 2011 č. k. 20P 331/09-48 bol vyhlásený JX. nar. X. X. XXXX
za mŕtveho, za dátum smrti bol stanovený deň X. X. XXX.1, ktorý neprežil. Návrh podala navrhovateľka

z dôvodu, že menovaný bol jej strýko, do roku 1958 s rodinou riadne komunikoval, odvtedy neudržiava
žiaden kontakt. V obci W. už nikto z rodiny nežije a ani najstarší obyvatelia obce si ho už nepamätajú.
Návrh podala z dôvodu potreby vysporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v W. vl. č..

Z potvrdenia Notárskeho úradu JUDr. IM. vyplýva, že jedinou známou príbuznou poručiteľa je
navrhovateľka.

Notárskou zápisnicou NZ 81/2000, N 87/2000 zo dňa 24. 5. 2000 Osvedčil notár JUDr. JG. vyhlásenie o
vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti v k. ú W.y, vl. č. XXX, parc. č. XXXX - roľa vo výmere 2144 m2, ktorú

vlastní T. v celosti. V zmysle osvedčenia odporcovia vyhlásili, že nehnuteľnosť predal JX. s manželkou
S., ktorí neboli zapísaní v pozemkovej knihe, pretože išlo o predaj z tzv. voľnej ruky bez spísania zmluvy.
Manželia W. nehnuteľnosť užívali od roku 1945 a nebola predmetom dedičského konania, pretože k nej
nebolo usporiadané vlastnícke právo. J. zomrel X. X. XXXX a S.vá im v roku 1981 darovala celý svoj
majetok, odvtedy nehnuteľnosť užívajú. Držba je trvalá, nepretržitá a dobromyseľná a trvá viac ako 55

rokov. Obecný úrad v W. dňa 10. 5. 2000 potvrdil na základe prehlásenia svedkov F.a, nar. 1. 12. 1930
a U.a, nar. 11. 6. 1918 /obaja medzičasom zomreli/, že vlastník JX. pri odchode do cudziny v roku 1945
tento pozemok predal J., neboli zapísaní do pozemkovej knihy, pretože išlo o tzv. predaj z voľnej ruky
bez spísania zmluvy. T. vyplatili sumu 1500 Kčs a nehnuteľnosť od roku 1945 riadne užívali. V roku
1981 ZE. darovala svoj nehnuteľný majetok dcére L., ktorí nehnuteľnosť užívajú. Obecný úrad potvrdil,

že odporcovia sa vždy správali ako vlastníci nehnuteľnosti, ich držba je stála, trvalá, neprerušená a
dobromyseľná. Plnili si všetky povinnosti týkajúce sa daní a poplatkov, Obecný úrad nemal námietky
voči osvedčeniu vlastníckeho práva, žiadna iná osoba si neuplatňuje k pozemku vlastnícke právo.

Notárskou zápisnicou NZ 121/2001, N 130/2001 spísanou 6. 5. 2001 na Notárskom úrade JUDr. T. bolo

zriadené vecné bremeno na časti nehnuteľnosti - LV č. XXXX, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere
2144 m2 spočívajúce v práve vstupu a užívania z čelného pohľadu od ulice z ľavej strany nehnuteľnosti,
LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX-vinice vo výmere 2270 m2 doprava na šírku 2,60 m po celej dĺžke v
prospech manželov L..

Správa katastra A. dňa 14. 10. 2009 Rozhodnutím č. C 52/2009 rozhodla, že potvrdzuje nadobudnutie
vlastníctva odporkyne v 2. Rade k nehnuteľnosti vo vl. č. XXX - pozemok parc. č. XXXX - orná pôda vo
výmere 1770 m2, parc. č. XXXX - trvalý trávnatý porast vo výmere 385 m2 vydržaním dňom 13. 9. 2009.

Z Platobných výmerov vyplýva, že dane a poplatky za spornú nehnuteľnosť platili odporcovia. Táto

skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Obecného úradu W.y vo vzťahu k notárskej zápisnici.

Z Výťahu zo zápisnice o prejednaní pozostalosti č. D 1326/1945 po poručiteľovi U. vyplýva, že poručiteľ
zanechal testament, podľa ktorého T. nadobudol polovicu parc. č. XXX/X /vl. č. XXXX/, odpisuje sanehnuteľnosť parc. č. XXXX /vl. č. XXX/, do novej vložky, vkladá sa na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX.
Matka navrhovateľky predložila prehlásenie, že T. dostal, keď odišiel do Argentíny, asi X.XXX Kčs a tu
dostane XXXX siah.

Podľa oznámenia SK Trnava JX. nadobudol nehnuteľnosti parc. č. XXXX, XXXX, XXXX vl. č. XXX k.
ú. HG. na základe Uznesenia súdu D 1326/45-10.

Zmluvou o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 1. 1. 1997 prenajala odporkyňa 2 Ing. L. parc.

č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX.

Predmetom konania je určovacia žaloba. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Tento je spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne
postavenie navrhovateľa by bolo bez takéhoto určenia neisté.

V danom prípade naliehavý právny záujem je daný tým, že postavenie navrhovateľky bez tohto určenia
je neisté vzhľadom na skutočnosť, že je dedičkou po neb. T., ktorý mal byť podľa návrhu vlastníkom
sporných nehnuteľností ku dňu smrti. Nie je pritom rozhodujúce, či je výlučnou a jedinou dedičkou,
okruh dedičov je smerodatný len v prejednávaní dedičstva po poručiteľovi. Avšak v prípade dôvodnosti

návrhu je rozhodnutie o tom, či nehnuteľnosť patrí do dedičstva, podstatné a iným právnym prostriedkom
zahrnutie nehnuteľností do aktív dedičstva nie je možné dosiahnuť.

V konaní nebolo sporné, že neb. T. skutočne nadobudol titulom dedenia v konaní D 1326/45
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z tohto konania však zároveň vyplýva, že už v čase

nadobudnutia vlastníckeho práva sa neb. T. zdržiaval v zahraničí - na neznámom mieste, podľa
vyjadrenia matky navrhovateľky v Argentíne, keď už pred odchodom mal od neb. U. nadobudnúť
nehnuteľnosti a finančnú hotovosť.

Z výpovedí svedkov B. vyplýva, že nehnuteľnosti užívali výlučne odporcovia, resp. ich právni

predchodcovia manželia W. /rodičia odporkyne v 2. rade/. Svedok B. potvrdil ich výlučné užívanie
od r. 1960, Ing. B. od r. 1986, svedkyňa L. od svojho narodenia /s tým, že nehnuteľnosti užívali
najskôr manželia W.í a bezprostredne nadväzovalo užívanie odporcami/. Z prehlásení F. a U. /
ktorí toto prehlásenie dali v rámci osvedčenia o vydržaní a medzičasom zomreli/ vyplýva, že JX.
odišiel do zahraničia v roku 1945 a pred odchodom predal z tzv. voľnej ruky bez spísania zmluvy

a zápisu do pozemkovej knihy /čo ani nebolo sporné, pretože k zápisu v skutočnosti nedošlo/
nehnuteľnosti manželom W. ktorí ich aj začali užívať ako vlastné s tým, že vyplatili aj kúpnu cenu. Títo
svedkovia potvrdili skutočnosť, že navrhovateľka žiadnym spôsobom neužívala nehnuteľnosti, ani na ne
nechodila. Naopak potvrdili skutočné užívanie odporcami, resp. ich predchodcami. Svedok B. potvrdil,
že odporcovia po dobu 25 rokov pozemky užívali, navrhovateľku tam nikdy nevidel, táto užíva záhradu

pri svojom dome. Svedok L.o sa k veci vyjadriť nevedel.

Svedok L. sa vyjadril len ohľadne časti nehnuteľností, ktoré v určitom období užívalo nehnuteľnosti
družstvo,resp.Ing.Q.arozhodujúceskutočnostiohľadnereálneužívanýchnehnuteľnostínevedel,resp.
vzhľadom na svoj vek nemohol uviesť. Jeho výpoveď, vychádzajúca v podstate len z listín, nemohla byť

teda považovaná za smerodatnú.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených
v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto
osvedčení. Podľa § 2 ods. 2 cit. Zák. ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností

podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu
usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná
osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. To platí
aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v
osvedčení. Podľa ods. 3 po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností

alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.

V danom prípade notárska zápisnica o vydaní osvedčenia /ohľadne parc. č. 1609/ bola spísaná 24. 5.
2000, návrh bol podaný 24. 5. 2010, teda posledný deň plynutia 10-ročnej lehoty. Je nepochybné a vkonaní ani nebolo preukázané, že v tejto lehote /s výnimkou podania návrhu/ si po stanovenú dobu
nikto neuplatnil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Už táto skutočnosť nepriamo nasvedčuje účelovosti
návrhu a potvrdzuje tvrdenie odporcov, ale aj svedkov, že navrhovateľka nehnuteľnosti neužívala,

neprejavovala o ne záujem a nerušila odporcov, resp. ich predchodcov v nerušenom užívaní. V prípade
zvyšných pozemkov k Rozhodnutiu o vydržaní došlo 13. 10. 2009, avšak okolnosti nasvedčujúce
vlastníctvu odporcov sú zhodné z hľadiska nerušeného užívania a spôsobu nadobudnutia vlastníctva
tak, ako je uvedené ďalej.

Podľa§132ods.1vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,dedením
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134
ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov,
ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. 12. 1950 vlastnícke právo nehnuteľnosti

nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo tomu tak
napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny
charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď
prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy, uzavretej za platnosti obyčajového práva /často
už stratenej alebo v písomnej forme nikdy neexistujúcej/ nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe

zapísané. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť.
To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti,
čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej
držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo,

že je po práve a opak sa musel dokazovať. Vydržanie bolo prípustné voči každému, ak boli splnené
podmienkyvydržania-tedaakdošlokudalosti,ktorádôvodnemohlavužívateľovivyvolaťpresvedčenie,
že sa stal vlastníkom a nehnuteľnosť mal zákonom ustanovenú dobu v držbe.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 /§115-116 ods. 1 v spojení s § 145/ vlastnícke právo k

hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu
zákonom stanovenú desať rokov u nehnuteľnosti. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so
zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu.
Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1. 1. 1951 do 1. 4. 1964
už podmienkou prevodu vlastníctva, ale mu zostal iba význam deklaratórny.

Uvedené právne systémy pristupovali k požiadavke dobromyseľnosti držiteľa veci rozdielne. Podľa
obyčajového práva platného do 31. 12. 1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby,
podľa zák. č. 141/1950 bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Platila zásada, že kto
nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 OZ č. 141/1950 Zb. sa od 1. 1: 1951 ustanoveniami tohto
zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá
začala plynúť pred 1. 1. 1951 sa v zmysle § 566 OZ č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím
desaťročnej lehoty počítanej od 1: 1. 1951, ak neuplynula skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb.
držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., t. j. do 1. 4. 1983 neupravoval. Až

uvedená novela OZ v § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania
času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1. 4. 1983 s tým, že tento čas sa neskočil skôr než 1. 4.
1984 /§856 ods. 3/. Podľa tejto úpravy nadobudol občan, ktorý mal nepretržite nehnuteľnú vec 10 rokov,
s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí /
s výnimkou vecí v socialistickom vlastníctve/.

Zákon č. 141/1950 Zb. účinný od 1. 1. 1951 ustanovil teda na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu
10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí
uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31. 12. 1960. Vydržanie bolo prípustné voči každému.
Vyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá držba, za dobromyseľného sa držiteľ považoval, ak so

zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí.

V danom prípade z výpovedí svedkov B. vyplýva, že odporcovia užívajú nehnuteľnosti ako nástupcovia
manželov W. nepretržite. Počiatok dobromyseľného užívania je však potrebné zvažovať od r. 1945právnymi predchodcami odporcov. Svedkyňa L. potvrdila užívanie nehnuteľností ako vlastných jej
predchodcami. Z prehlásení ViC. je nesporné, že tieto T. pred odchodom do zahraničia „predal“
manželom W., títo začali nehnuteľnosti užívať v dobrej viere ako vlastné, o tieto sa starali a v užívaní

ich nikto nerušil. Aj z dedičského konania po U. vyplýva, že tento síce zanechal testament, ale podľa
obsahu výpisu z tohto konania k skutočnému rozdeleniu majetku i finančnej hotovosti došlo ešte
za jeho života /vyplýva to z vyjadrení dedičov, ktoré v podstate nasvedčujú, že dedičské konanie
vrátane testamentu je len potvrdením reálneho stavu, akým spôsobom poručiteľ so svojím majetkom
počas života naložil/. Za daného stavu neboli pochybnosti o tom, že manželia W.í skutočne do držby

nehnuteľnosti nastúpili dobromyseľne a hoci podľa obyčajového práva postačovala dobromyseľnosť pri
nástupe do držby, z vykonaného dokazovania vyplýva, že dobromyseľní a vo viere, že im vec patrí,
zostali po celú dobu užívania, o nehnuteľnosti sa starali riadne ako o svoje vlastné a nikto sa nedomáhal
žiadnych práv týkajúcich sa nehnuteľností. Dobromyseľné užívanie pretrvávalo do podania žaloby aj na
strane odporcov ako právnych nástupcov. K skutočnému nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním
manželmi W.i došlo v zmysle uvedeného 31. 12. 1960 - do držby nastúpili v r. 1945 v čase platnosti

obyčajového práva, kedy vydržacia doba bola 32 rokov, avšak vzhľadom na novú právnu úpravu a
prechodné ustanovenia sa skončila uvedeným dňom. V skutočnosti nedošlo k zápisu vlastníckeho
práva, avšak k nadobudnutiu vlastníctva nepochybne vzhľadom na uvedené došlo vydržaním a v
dobromyseľnej držbe už len nerušene odporcovia /resp. odporkyňa 2 a sčasti u parc. č. XXXX i odporca
1/pokračovali,riadnesaonehnuteľnostistaraliakoovlastné,platilizaneidaneapoplatkyaažnásledne

si vlastníctvo potvrdili. Pozemok riadne oplotili - ani proti tejto skutočnosti navrhovateľka nenamietala. Z
jej vyjadrení takisto vyplýva, že na pozemky nechodila. O nehnuteľnosti teda nejavila skutočný záujem.
Skutočnosť, že časť pozemkov bola medzičasom v užívaní socialistickej organizácie, nespôsobovala
zánik vlastníckeho práva, iba jeho obmedzenie.

Z hľadiska pasívnej legitimácie účastníkov je potrebné uviesť, že odporca v 1. rade je bezpodielovým
spoluvlastníkom iba nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - parc. č. XXXX, keď nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 2. rade.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že návrh je nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Úspešní odporcovia si trovy konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1

písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd
prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.