Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012201242.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. E., bytom C. XXX, právne
zastúpená JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, o odvolaní
odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/75/2012-34 zo dňa 16. mája 2013 v
časti o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sd/75/2012-34 zo dňa
16. mája 2013 v časti o trovách konania m e n í tak, že odporkyňa nie je povinná zaplatiť navrhovateľke
náhradu trov konania.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zastavil konanie podľa ust. § 250o OSP, nakoľko

správny orgán vydal nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovel. O trovách konania rozhodol
krajský súd tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky trovy
konania. Odôvodnil to tým, že zastavenie konania zavinila odporkyňa, keď v priebehu konania došlo
k vyhoveniu opravného prostriedku, po jeho podaní na súd. Z hľadiska procesného výsledku v konaní
je rozhodujúce pri priznaní trov konania stav, ktorý bol v čase podania opravného prostriedku, resp. či
tento bol spôsobilý na úspešné uplatnenie práva. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľka nedala

príčinu na zastavenie konania. V čase podania opravného prostriedku bol tento opodstatnený, čo malo
vplyv na zastavenie konania.

Výrok o trovách konania napadla odporkyňa včas podaným odvolaním, nakoľko s konštatovaním
krajského súdu ohľadne trov konania nesúhlasí. Napadnutým rozhodnutím zastavila výplatu vdovského
dôchodku navrhovateľky z dôvodu, že tá po uplynutí jedného roka od smrti manžela nepreukázala, že
spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z. z."). Krajský súd vytýčil pojednávanie

bez toho, aby odporkyni doručil opravný prostriedok navrhovateľky, urobil tak, až na žiadosť odporkyne,
a to až dňa 14. februára 2013, pričom opravný prostriedok bol z 23. októbra 2012. Opätovne posúdila
nárok navrhovateľky na výplatu vdovského dôchodku na základe novo predložených listinných dôkazov
a rozhodnutím zo dňa 3. apríla 2013 uvoľnila výplatu vdovského dôchodku podľa § 74 ods. 2 a 3
a § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. V čase vydania napadnutého rozhodnutia postupovala správne
v súlade s aktuálnym skutkovým stavom ku dňu jeho vydania a príslušnými právnymi predpismi.

Nárok na výplatu vdovského dôchodku navrhovateľke vznikol až po dodatočnom doložení listinných
dôkazov, z čoho jednoznačne vyplýva, že odporkyňa nezavinila, že konanie bolo zastavené. Odporkyňa
mohla konať až po tom, ako jej boli doručené opravný prostriedok navrhovateľky a fotokópie listinných
dôkazov. Navrhovateľka teda doložila čestné vyhlásenie o počte vychovaných detí a rodné listy detíaž dodatočne, v preskúmavacom konaní. Podľa názoru odporkyne, krajský súd nekonal v súlade s
princípom hospodárnosti súdneho konania, keď vytýčil pojednávanie bez toho, aby odporkyňa mohla vo
veci konať, na základe čoho nepovažuje odporkyňa trovy vzniknuté za účasť na tomto pojednávaní za

trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. Žiadala preto napadnuté uznesenie zmeniť.

Navrhovateľka sa vo svojom vyjadrení nijako nezaoberala obsahom podaného odvolania. Uviedla len,
že napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť, a že odporkyňa zmeškala lehotu na
podanie odvolania, keďže podľa prezenčnej pečiatky súdu bolo odvolanie odporcu súdu doručené 17.
júna 2013 a posledný deň lehoty bol 12. júna 2013. Preto navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky odvolanie odmietol a priznal jej trovy odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie
v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odvolací súd sa plne stotožnil s argumentáciou odporkyne uvedenou v odvolaní. Ani podľa názoru
odvolacieho súdu nie je splnená podmienka podľa § 146 ods. 2 OSP. Odporkyňa nezavinila, že konanie

sa muselo zastaviť, nakoľko o uvoľnení výplaty vdovského dôchodku navrhovateľke, rozhodla hneď po
tom, ako jej boli predložené dokumenty na to potrebné. Nebolo možné, aby takéto rozhodnutie vydala
odporkyňapredtým,akojejbolipredloženélistiny,ktorébypreukázali,žespĺňaaspoňjednuzpodmienok
ustanovených v § 74 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Nebola to teda navrhovateľka, kto dal príčinu na
zastavenie konania. Odporkyňa postupovala správne, vždy v súlade s aktuálnym skutkovým stavom.

Nemôže jej byť teda uložená povinnosť uhradiť trovy konania druhému účastníkovi, keďže po celý čas
konala v súlade so zákonom a nijako nepochybila.

K námietke navrhovateľky o tom, že odvolanie odporkyne bolo podané oneskorene považuje odvolací
súd za potrebné uviesť, že odvolanie odporkyne bolo súdu síce doručené 17. júna 2013, ale na poštovú
prepravu bolo dané 12. júna 2013, teda v lehote. Lehota na podanie odvolanie je procesnou lehotou

a jej charakteristickou črtou je to, že je zachovaná nielen v prípadoch, kedy sa procesný úkon urobí v
posledný deň lehoty osobne na súde, ale aj v prípadoch ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť
ho doručiť, v tomto prípade pošte.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250 ja ods.
3 veta druhá a § 220 OSP a rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej na náhrady trov

prvostupňového konania zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov
konania.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení § 224 ods.
2, § 246c ods. 1, § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože
v odvolacom konaní nemala úspech; odvolanie podala odporkyňa proti výroku o trovách a hoci v

odvolacom konaní bola úspešná, ustanovenie § 250k ods. 1 OSP priznanie trov odporkyni neumožňuje.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.