Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Milan Majerník

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313208870
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313208870.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava,
IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská
10, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, R., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ,
Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa

Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 108,38 eur s prísl., o prípustnosti vedľajšieho účastníctva a o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/421/2013-45 zo dňa
20.1.2014, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Návrhu žalobcu na rozhodnutie o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva n e v y h o v u j e

Odvolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 108,38 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 74,01 eur od 5.10.2012 do zaplatenia a trovy konania
vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur právnemu zástupcovi žalobcu.
Žalovanému povolil zaplatenie týchto súm v 10eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-
teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto
rozsudku pod stratou výhody splátok. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania,
alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.2.2014 uviedol,
že na podanom návrhu trvá ďalej a nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Z tohto dôvodu sa musel odvolací súd v prvom rade vysporiadať s námietkou neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľa. V tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny
vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku
konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho

účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba, ktorej
hlavným predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, alebo združenie uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom komisiou Európskych
spoločenstiev. Obe skupiny združení sú z hľadiska oprávnenia vstupovať do súdneho konania ako
vedľajší účastník, rovnocenné. Podstatný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že buď môže ísť o združenie,
ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, alebo združenie, ktoré nemusí mať

takúto náplň ako hlavnú, ale ktoré Ministerstvo vnútra SR navrhlo zaevidovať do zoznamu oprávnených
osôb vedeného Európskou komisiou. Má sa jednať v oboch prípadoch o združenia zriadené podľa
zákona č. 83/1993 Z.z. o združení občanov, ktoré musí byť zaregistrované na Ministerstve vnútra SR.
Práva spotrebiteľov pred orgánmi verejnej správy a pred súdmi môžu uplatňovať tak tie združenia,
ktorých hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov, ako aj tie, ktoré sú zapísané v zozname oprávnených

osôb vedenom Komisiou Európskych spoločenstiev (§ 25 ods. 1, 2 Zákona o ochrane spotrebiteľov č.
250/2007 Z.z.). V prípade podania návrhu na nepripustenie vstupu súd preskúmava len splnenie skôr
uvedených podmienok. Akékoľvek iné dôvody sú pre takéto rozhodnutie bez právneho významu.

V prejednávanej veci Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ vstúpilo do konania z
vlastného podnetu, a to písomným oznámením zo dňa 18.10.2013 o vstupe do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podľa výpisu z Registra občianskych združení, vedeného
MinisterstvomvnútraSR,jeObčianskezdruženieslovenskýchspotrebiteľovAZzapísanévtomtoregistri
od 17.8.2012 v oblasti spotrebiteľských činností. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je
vzťahom spotrebiteľským a uvedené občianske združenie má ako jediný predmet činnosti ochranu práv
spotrebiteľov, je vstup tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v

súlade so zákonom.

Knámietke,ktoroužalobcanamietaneprípustnosťvedľajšiehoúčastníctvavrozkaznom(tzv.skrátenom)
konaní je potrebné uviesť, že Občiansky súdny poriadok v žiadnom ustanovení upravujúcom vedľajšiu
intervenciu (§ 93) žiadnym spôsobom nevymedzuje časový úsek, v ktorom môže vedľajší účastník,
ktorým je združenie na ochranu

spotrebiteľavstúpiťdokonania.Zákonumožňujevedľajšiemuúčastníkovi,ktorýjevedľajšímúčastníkom
v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. (teda predmetom jeho činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu)
vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, teda aj v rozkaznom (tzv. skrátenom) konaní. Z tohto dôvodu
je táto námietka žalobcu neopodstatnená. Aktuálne vec už nie je ani v štádiu tzv. skráteného konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd návrhu žalobcu na rozhodnutie o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva

nevyhovel. Mal za to, že o námietke prípustnosti vedľajšieho účastníka uplatnenej v odvolacom konaní
je oprávnený rozhodnúť (§ 10 ods.1, § 211 ods.2 O.s.p.).

Pokiaľ ide o odvolanie podané vedľajším účastníkom, odvolací súd ho prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.

Odvolací súd pri posudzovaní podaného odvolania primárne riešil otázku či vedľajší účastník je vôbec

oprávnený v tomto prípade podať odvolanie, keďže sám žalovaný odvolanie nepodal.Subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania zákon priznáva v prvom rade účastníkovi konania.
Za zákonom určených podmienok je na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
legitimovaný aj vedľajší účastník.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

V zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. Vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo podať
odvolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám. V prípadoch, ak z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže vedľajší
účastník bez ďalšieho (t.j. bez ohľadu na postoj účastníka, na strane ktorého vystupuje) podať odvolanie
(§ 201 veta druhá O.s.p.).

V danom prípade medzi žalovaným a vedľajším účastníkom, ktorý do konania vstúpil z vlastnej iniciatívy,
neexistuje žiadny spôsob vyrovnania, ktorý by vyplýval z právneho predpisu. Ak z právneho predpisu

nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším účastníkom, môže
vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá sám účastník, prípadne, ak
účastník konania s takýmto postupom vyjadrí súhlas.

Samotný žalovaný odvolanie nepodal.

Preto uznesením zo dňa 8.4.2014 odvolací súd žalovaného vyzval, aby v lehote 7 dní od doručenia

oznámil svoje stanovisko k odvolaniu podaného vedľajším účastníkom, predovšetkým aby oznámil, či
dáva súhlas k podanému odvolaniu alebo s podaným odvolaním nesúhlasí. Odvolací súd žalovaného
zároveň poučil, že v prípade odmietnutia súhlasu s podaným odvolaním, je odvolanie vedľajšieho
účastníka neúčinné, čo bude mať za následok, že odvolací súd odmietne odvolanie podané vedľajším
účastníkom ako odvolanie podaného neoprávnenou osobou.

Výzva bola žalovanému doručená dňa 22.4.2014, pričom žalovaný v stanovenej lehote, ale ani do dňa
vydania tohto uznesenia k výzve nezaujal žiadne stanovisko.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/77/2014 zo
7.5.2014, podľa ktorého: „Ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O.s.p., nesúhlas účastníka
s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania

podaného vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný
postup, napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní
priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne
konanie, znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania
(účastník je dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania

podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť
aj zo situácie, ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším
účastníkom vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (nech si
každý stráži svoje práva) zostane nečinný“.

Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť záver, že nevyjadrený súhlas účastníka s

odvolanímvedľajšiehoúčastníkajejehonesúhlasom.Ztohtodôvoduodvolacísúdodvolanievedľajšieho
účastníka odmieta ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Odvolací súd pritom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup odvolacieho súdu.Odmietnutie odvolania je potrebné považovať za neúspech vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní.
Žalobcovi a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1
O.s.p. odvolací súd účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.