Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/556/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207928
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512207928.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľa P. B. E., s.r.o., P., Š. XX, IČO: 45 535 108, zast.
Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862
711, proti odporcovi I. L., bytom Y. Č..E.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie OZ
právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom, Košice, Stará baštová 2, o zaplatenie 770,64 € s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho

účastníka proti rozsudku 10C 255/2012-46 zo 4.6.2013 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca
je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 68,38 € na účet právneho zástupcu
JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 16,11 € a žalobca je
povinný ju zaplatiť JUDr. Ladislavovi Miklušovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 439,24 € s príslušenstvom,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vyslovil, že žalobca a žalovaný nemajú právo na náhradu trov
konania. Vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 34,19 €, na účet právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovaný v konaní bol úspešný ale mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli,

rozhodol, že sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (neúspešný žalobca nemal právo na
náhradu trov konania). Vedľajší účastník, ktorý zastupoval žalovaného, mal z hľadiska procesného
úspech a uplatnil si náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu medzi
týmito účastníkmi súd konštatoval, že v danom prípade ide o tzv. drobný spor, preto dospel k záveru, že
do úvahy prichádza aj možná aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže trovy konania v
drobných sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané pohľadávke. Konštatoval, že v rámci úvah

či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia § 150 ods. 2 O.s.p. je podľa
súdu potrebné prihliadať na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k jej
uplatneniu na súde, na postoj a správanie žalovaného a tiež na okolnosti poskytnutia právnej pomoci.
Uviedol v tejto súvislosti, že súdu je zo súdnej praxe známe, že advokát vedľajšieho účastníka zastupuje
tohto vedľajšieho účastníka v obdobných veciach v desiatkach až stovkách iných sporov, nejde teda
len o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec. Vzhľadom na totožný právny

problém, je pracnosť jednotlivých administratívnych prác, ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov
právnej pomoci, značne znížená. Riadiac sa týmito úvahami dospel k záveru, že v prejednávanej veci
treba považovať za primeranú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 50% z vyčíslených trov, teda
sumu 34,19 €.Rozsudok vo výroku o trovách konania napadli včas podaným odvolaním žalobca a vedľajší účastník.

Žalobcavodvolanínavrholzmeniťrozsudokvovýrokuotrováchkonaniatak,ževedľajšiemuúčastníkovi
sa náhrada trov nepriznáva. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

právne argumentujúc, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že náhradu trov
nepriznal žiadnemu z hlavných účastníkov, teda ani žalovanému, ďalej že súd nesprávne posúdil, že
trovy vynaložené vedľajším účastníkom boli účelne. Vyslovil v tejto súvislosti názor, že vedľajší účastník
nepriniesol do konania žiaden prínos, keďže poukazoval iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať aj sám, z úradnej povinnosti.

Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním aj vedľajší účastník a

uviedol, že súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení. Výška trov vedľajšieho
účastníka nedosahovala ani len výšku žalovanej pohľadávky (iba 20% z výšky žalovanej pohľadávky),
teda v žiadnom prípade ju niekoľkonásobne neprevyšuje, čo je vlastne aj prípad v zmysle dôvodovej
správy zo zák. č. 348/2008 Z.z., v ktorom súd zváži, či použije § 150 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30.4.2012 sp.zn. 9Co 59/2012, z ktorého ďalej

citoval časť rozsudku Súdneho dvora vo veci Banco Espanol C61/10. Zdôraznil, že v konkrétnom
prípade je súd povinný priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v plnej výške, lebo
takáto náhrada trov je jedným z prostriedkov, ako možno odstrašiť žalobcu od podávania ďalších
neodôvodnených žalôb a môže pri jej dôslednom uplatnení zo strany súdov zabrániť ďalšiemu súvislému
a masívnemu uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok proti spotrebiteľom. Podľa jeho názoru

súd mal v danej veci vylúčiť aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže na jeho použitie nebol dôvod
a jeho použitie v konkrétnom prípade je aj v rozpore s článkom 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie a v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ Cofidis C-473/00. Mal za to, že ak by súd znižoval
nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov alebo mu ju dokonca nepriznal, žalobcovi by nič nebránilo
podávať ďalšie nedôvodné žaloby proti spotrebiteľom spoliehajúc sa na to, že súd jeho počínananie

na jeho ťarchu nezohľadní pri náhrade trov konania, resp. v minimálnom rozsahu. Zdôraznil napokon,
že v danom prípade bola jeho činnosť v súlade s účelom súdneho konania a v dôsledku jeho činnosti
sa poskytla náležitá ochrana práv odporcovi ako spotrebiteľovi. Na základe uvedeného navrhol zmeniť
napadnuté uznesenie a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške
68,38 € a navrhol zaplatiť mu aj trovy odvolacieho konania vo výške 21,09 €.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie
vedľajšieho účastníka v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok vo výroku o trovách
konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka zmenil podľa § 220 O.s.p., keď dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie vedľajšieho účastníka je opodstatnené.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súdprvéhostupňa prirozhodovaníotrováchkonaniadospelkzáveru,ževzhľadomnaprocesnýúspech
žalovaného v konaní, na strane ktorého vystupoval vedľajší účastník, má aj vedľajší účastník nárok
na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Náhradu trov mu však nepriznal v požadovanej
výške, ale ju krátil v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru odvolacieho súdu zistené skutočnosti
odôvodňovali priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v celom rozsahu. Z dôvodovej

správy k ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení zák.č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008, vyplývaúmysel predkladateľa zákona vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu neprimeraných
trov, ak tieto sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané, a to obdobne ako je upravené
v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sporu, tzv. drobných sporoch. Ide však o konania, kde trovy predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka. O taký prípad v danej veci nešlo. Vedľajším
účastníkom uplatnená náhrada trov nie je neprimeraná voči pohľadávke žalobcu, preto nebol dôvod pre
aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p.

Vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia pred súdom prvého stupňa a to za 2

úkony právnej služby - prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej a to v základnej sadzbe po 26,56
€ za úkon (§ 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.). Za tieto úkony patrí aj režijný paušál 2 x 7,63 €. Trovy
právneho zastúpenia predstavujú sumu 68,38 €.

Žalobca svoje odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p. , t.j. že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym
posúdením veci je mylná aplikácia právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy,

ktorú na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť.

Po preskúmaní veci z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa správne rozhodol, že vedľajší účastník má nárok na náhradu trov konania, keďže
žalovaný, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval mal ohľadne žalobcom uplatneného nároku
na zmluvnú pokutu úspech, lebo žaloba bola v tejto časti zamietnutá (súd nesprávne určil iba výšku

náhrady trov - poznámka odvolacieho súdu).

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod. neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).

Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpi do konania buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností prípadu.

V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, má oprávnenie vyplývajúce mu zo

zákona vystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Keďže
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, možno vyvodiť záver,
že rovnako ako „hlavný účastník“ má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo v rámci občianskeho súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym

zástupcom - advokátom a vzniká mu zároveň právo na náhradu trov konania, ku ktorým podľa § 137
ods. 1 O.s.p. patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá môže byť priznaná len v prípade, ak právo
na náhradu trov právneho zastúpenia vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník
vystupoval.

Žalovaný, na strane ktorého vystupoval vedľajší účastník, uplatňujúci si náhradu trov konania, mal vo

veci úspech vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty. Vedľajší účastník vstúpil dokonania na strane žalovaného iba ohľadne tohto nároku žalobcu (žalobou boli uplatnené aj iné nároky),
preto treba mať za to, že v rozsahu svojho pôsobenia mal plný úspech, preto správne mu bola priznaná
náhrada trov v zodpovedajúcom rozsahu.

V odvolacom konaní mal úspech vedľajší účastník, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania (vo
výške 33,54 €). Odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods.
1, § 151 ods. 1 O.s.p.) pozostávajúcu z odmeny za jeden úkon právnej služby - podané odvolanie (§
13a ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), a to vo výške 8,30 € a k tomu režijný paušál 7,81 €. Celkom
vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 16,11 €. Predmetom

odvolacieho konania boli len trovy konania vo výške 68,38 €, čo je tarifná hodnota veci v odvolacom
konaní (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) a odmena takto patrí vo výške polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
(16,60 €), teda vo výške 8,30 € za jeden úkon v súlade s § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhl.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.