Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/653/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113205349
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113205349.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s.
so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporkyni Y. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. XX, XXX XX W. W., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast.
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie

1 066,43 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica, č. k. 9C/76/2013-62 zo dňa 10.07.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 32,75 Eur na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka, JUDr. Ambróza Motyku, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia,
mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy

právneho zastúpenia vo výške 65,59 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku,
advokáta so sídlom v Stropkove, vedený v X. Q., a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 319,94

Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 05.08.2011 až do zaplatenia, ktorú sumu povolil súd
odporkyni splácať v mesačných splátkach po 25 Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia, až do zaplatenia s tým, že neuhradením jednej zo splátok sa stane zročným
celý dlh. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. §
142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že navrhovateľ
je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške

32,75 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa vedľajší účastník na strane odporkyne v podaní zo
dňa 25.07.2013 odvolal do výroku o trovách konania. Namietal, že mu súd nepriznal náhradu celých
uplatnených trov konania, keďže bol vo vzťahu k nároku na náhradu škody v celom rozsahu úspešný,
nakoľko okresný v žalobu v rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody zamietol. Uviedol, že
nárok navrhovateľa pozostával z dvoch samostatných nárokov a to konkrétne z nároku na zaplatenie

sumy 319,94 Eur, ktorý si uplatnil navrhovateľ titulom nezaplatených elektronických telekomunikačných
služieb a z nároku na zaplatenie sumy 746,49 Eur, ktorý si uplatnil navrhovateľ titulom náhrady škody.
Vedľajší účastník v odvolaní uviedol, že v priebehu konania nenamietal uplatnený nárok navrhovateľa
v časti o zaplatenie sumy 319,94 Eur. Zdôraznil, že tieto dva uplatnené samostatné nároky vyplývajú zrozličného skutkového základu aj právneho posúdenia, pričom obidva nároky by mohli byť predmetom
samostatných žalôb. Do konania vstúpil oznámením o vstupe do konania v podaní zo dňa 15. 04. 2013,
v ktorom požiadal súd o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Rozsah svojho pôsobenia

v tomto „z vôle navrhovateľa spojenom konaní o oboch nárokov“ však určil vedľajší účastník až po
oboznámení sa so žalobou. Uviedol, že nie je možné podľa jeho názoru od vedľajšieho účastníka
spravodlivo žiadať, aby vystupoval na podporu odporcu v konaní o nároku na zaplatenie elektronických
komunikačných služieb, ktorý je opodstatnený. V uvedenej súvislosti poukázal vedľajší účastník na R
285/1970, podľa ktorého „jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorým nie je vymedzený obsah

náhrady škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky a s touto ich samostatnosťou treba počítať
aj pri rozhodovaní o trovách konania“ a na R 53/1993, podľa ktorého „ ak je nárok uplatnený v návrhu
súhrnnou sumou a ide pritom o zaplatenie viacerých peňažných nárokov, z ktorých každý by mohol
byť predmetom samostatného návrhu, právny zástupca navrhovateľa si môže uplatňovať odmenu za
zastúpenie podľa § 17 ods. 4 Vyhl. Č. 240/1990 Zb. Polovica tarifnej odmeny v ostatných veciach
sa vyráta z každého peňažného nároku osobitne“. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4M

Cdo 20/2010 zo dňa 226.01.2011, v zmysle ktorého za predpokladu, že sa takéto nároky uplatnia
v jednom konaní a rozhodne sa o nich v tom istom rozhodnutí, nestrácajú charakter samostatnosti,
ktorá okolnosť musí byť premietnutá aj do rozhodnutia o náhrade trov konania. Vedľajší účastník na
strane odporkyne v odvolaní ďalej uviedol, že nie je možné prijať argument súdu, že v danej veci je
na mieste aplikácia § 150 ods. 1 OSP, pretože vedľajší účastník tento spor nevyvolal, ale len reagoval

na nedôvodnú žalobu. Reakcia vedľajšieho účastníka obsahujúca vznesenie námietky premlčania
mala za následok úspech spotrebiteľa, ktorý v dôsledku toho nemusí platiť nedôvodnú pohľadávku
navrhovateľa. Ak teda navrhovateľ podal opakovane nenáročnú typovú formulárovú žalobu, vedľajší
účastník musel na túto žalobu opakovane ako aj v iných veciach s obdobnou právnou argumentáciou
reagovať. V závere odvolania vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že bol v konaní o

samostatnom nároku navrhovateľa na náhradu škody v celom rozsahu úspešný, preto okresný súd
podľa jeho názoru nepostupoval správne, ak nepriznal vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania v
plnej výške zodpovedajúcej nároku na náhradu škody. Navrhol, aby s poukazom na uvedené odvolací
súd rozhodol tak, že napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka mení
tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške

142,22 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 25,73 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním vedľajšieho účastníka podľa
§ 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 32,75 Eur na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou okresnému dňa 01.03.2013 si navrhovateľ
uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie sumy 1 066,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,50 % ročne z dlžnej sumy od 05.08.2011 do zaplatenia. Uvedený nárok na zaplatenie sumy 1 066,43
Eur pozostával z nároku na zaplatenie ceny poskytnutých elektronických telekomunikačných služieb vo
výške 319,94 Eur a z nároku na zaplatenie sumy 746,49 Eur, ktorú sumu si navrhovateľ podľa obsahu
žalobu uplatnil ako nárok na náhradu škody.

V oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 15.04.2013 vedľajší účastník uviedol,

že vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník na podporu žalovaného
subjektu. Zdôraznil, že v súdnom konaní chce presadzovať práva spotrebiteľa, pretože v zmysle
konštatnej judikatúry Súdneho dvora Európskej úniepriemerný spotrebiteľ nedokáže v konaní poukázať
na neprijateľné zmluvné podmienky v predbežne formulovaných štandartných zmluvách ani využívať
procesné inštitúty na svoju obranu. Žiadal, aby mu súd doručil návrh na začatie konania a jeho prílohy,

prípadne rozhodnutia, ktoré už boli vo veci vydané s tým, že po ich doručení sa k návrhu na začatie
konania vyjadrí. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V podaní zo dňa 03.06.2013 vedľajší účastník
na strane odporkyne uviedol, že namieta opodstatnenosť uplatneného nároku navrhovateľa titulom
náhrady škody vo výške 746,49 Eur a do konania vstupuje iba ohľadne tohto samostatného nároku.
Uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a v prípade ak súd vo veci nariadipojednávanie žiada, aby súd ospravedlnil jeho neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania a konal v jeho
neprítomnosti. Navrhol, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 319,94 Eur so zákonným
úrokom z omeškania do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a aby v prevyšujúcej časti návrh zamietol,

pretože navrhovateľ si v predmetnej veci neuplatnil nárok titulom zmluvnej pokuty (uvedomujúc si
zákonnú prekážku podľa § 53a OZ), ale nárok na náhradu škody, avšak samotné uzatvorenie kúpnej
zmluvy,podľaktorejsiúčastníciplatnedohodliakciovúcenumobilnéhotelefónuakokúpnucenunemôže
spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči
žiadnej právnej norme. Vo vzťahu k trovám konania vedľajší účastník v predmetnom podaní uviedol, že

je nevyhnutné vychádzať zo samostatnosti uplatnených nárokov - nároku na zaplatenie elektronických
telekomunikačných služieb a nároku na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, pretože tieto
dva nároky vyplývajú z rozličného skutkového základu a aj právneho posúdenia a obidva by mohli byť
predmetom samostatných žalôb.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do konania v
zmysle ust. § 93 ods. 2 OSP, podľa znenia ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom súdnom poriadku zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať
ako vedľajší účastníci popri hlavných účastníkoch konania na ich podporu v konaní. Cieľom ust. § 93
ods. 2 OSP je rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých je daný dôležitý verejný záujem. V praxi ide

hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, združenia na
ochranu spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu vedľajšieho účastníctva sa hmotno-právny
záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva
samotný zákon. Je preto v rozpore s cieľom uvedeného ustanovenia, aby vedľajší účastník diferencoval
vstup do konania len vo vzťahu k niektorému z uplatnených nárokov súvisiacich so spotrebiteľskou

zmluvou. Ako bolo vyššie uvedené, vedľajší účastník na strane odporkyne v oznámení, ktorým vstúpil
do konania uviedol, že vstupuje do konania v zmysle ust. § 93 ods. 2 OSP na ochranu práv odporkyne -
spotrebiteľa. Až v neskoršie podanom vyjadrení oklieštil svoj vstup do konania len vo vzťahu k nároku na
zaplatenie sumy 746,49 Eur, čo je pre rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
výhodnejší postup ako v prípade aplikácie ust. § 142 ods. 2 OSP, kde sa posudzuje miera úspechu

v konaní. Vedľajší účastník na preukázanie svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutia, ktoré
nesúvisia so spotrebiteľskými právnymi vecami, ale týkajú sa úplne iných typov konaní, kde zmysel a
účel ustanovenia § 93 ods. 2 OSP nemá svoje opodstatnenie a význam.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že s názorom vedľajšieho účastníka sa možno stotožniť
len pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP, pretože aplikácia tohto ustanovenia je viazaná na

splnenie podmienok v ňom uvedených a tými sú sociálne, finančné a iné okolnosti na strane toho
účastníka konania, ktorému súd s prihliadnutím na okolnosti hodné osobitného zreteľa (napriek tomu,
že bol v konaní úspešný, či už v celom rozsahu alebo v časti) neprizná náhradu trov konania, pretože
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu ČR II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k

ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať
kategórie subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak im de facto
právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať. Odvolací
súd ďalej poukazuje na ust. § 93 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako hlavný účastník konania, čo prakticky znamená, že ak si vedľajší účastník

uplatňujenáhradutrovkonaniazaúkonyprávnejslužby,vrámciktorýchpodľanavrhovateľa vrovnakých
veciach opakovane podáva totožné vyjadrenia, odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník svojimi
podaniami len reaguje na obsahovo totožné formulárové žaloby navrhovateľa, za podanie ktorých si
navrhovateľ v prípade úspechu uplatňuje tiež náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov sa odvolací
súd nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že podávanie obsahovo podobných vyjadrení zo

strany právneho zástupcu vedľajšie účastníka v spotrebiteľských právnych veciach je dôvodom hodným
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi.Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky vedľajšieho
účastníka sú dôvodné len čiastočne a to pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 150 ods. 1 OSP na rozhodnutie
o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, v rámci ktorej okresný súd sumu zodpovedajúcu

náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka priznanú vedľajšiemu účastníkovi podľa ust.
§ 142 ods. 2 OSP krátil o polovicu, preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
o trovách konania podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 65,50 Eur tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia. Odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka týkajúcu sa aplikácie ustanovenia

§ 142 ods. 2 OSP nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože v danom prípade sa jedná o
spor súvisiaci s ochranou spotrebiteľa v rozsahu celej uplatnenej sumy, kde obidva uplatnené nároky
odvodil navrhovateľ od jednej a tej istej spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená skutočnosť dala vedľajšiemu
účastníkovi legitimáciu na vstup do konania v zmysle ust. § 93 ods. 2 OSP, čo vedľajší účastník naplnil
tým, že v podaní zo dňa 15. 04. 2013 oznámil svoj vstup do (celého) konania. Akékoľvek následné kroky
týkajúce sa oklieštenia rozsahu vstupu do konania zo strany vedľajšieho účastníka považuje odvolací

súd sa postupy vedúce k získaniu čo najvyššej možnej sumy titulom náhrady trov konania, čo sa míňa
účelu a zmyslu vedľajšieho účastníctva v zmysle ust. § 93 ods. 2 OSP, ktorým je hlavne a predovšetkým
podpora spotrebiteľa v konaní, nie získanie náhrady trov konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 32,75 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Ambróza Motyku podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 2 OSP, pretože vedľajší účastník na strane odporkyne mal v odvolacom konaní úspech

len čiastočný.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerov hlasov členov senátu 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.