Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/539/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412209676
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412209676.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľ Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti odporkyni Q. Q., narodenej XX. XX. XXXX, bytom B. X., J.
č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13,
IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária

so sídlom Košice, Stará Baštová č. 2, o zaplatenie 904,09 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/50/2013-109 zo dňa 28. 02. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že vstup OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice,
Sofijská 13, IČO: 42 247 268 ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne pripúšťa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc
spotrebiteľom (ďalej v texte len „OZ“), do konania na strane odporkyne.

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustil,
nakoľko navrhovateľ nesúhlasil s takýmto vstupom. Konštatoval, že v danom prípade ide o vedľajšieho
účastníka, ktorý nemusí preukazovať právny záujem na výsledku konania, avšak odporca napriek tomu,
že bol vyzvaný, neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka, preto súd jeho vstup nepripustil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p. )
odvolanie vedľajší účastník - OZ právna pomoc spotrebiteľom, ktorý namietal, že súd prvého stupňa
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a postup súdu prvého stupňa trpí vadou, pre ktorú
sa vedľajšiemu účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom. Mal za to, že predpokladom účasti
vedľajšieho účastníka v konaní nie je výslovný súhlas spotrebiteľa, naopak, vstup vedľajšieho účastníka
ako spotrebiteľského združenia do konania zákon v ust. § 93 ods. 2 priamo predpokladá. Zdôraznil,

že združenie je právnickou osobou zameranou na ochranu spotrebiteľov, ktoré vstúpilo do konania z
vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného spotrebiteľa. Poukázal na to, že v danom prípade odporkyňa neprejavila výslovný
nesúhlassjehoúčasťouvkonaní.Samotnánečinnosťspotrebiteľa-odporkynenemôžebrániťzdruženiu
na ochranu práv spotrebiteľov vstúpiť do spotrebiteľského sporu ako vedľajší účastník na strane odporcu
- spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho vstup do konania pripustil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. napadnuté uznesenie podľa § 220 O. s. p. zmenil, nakoľko neboli dané dôvody pre jeho potvrdenie
a ani zrušenie.Rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania
nepovažuje odvolací súd za vecne správne a takýmto rozhodnutím bola súčasne odňatá možnosť konať
účastníkovi konania - vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne pred súdom.

V prejednávanej veci musí súd brať na zreteľ, že existujú dva typy vedľajšieho účastníctva a v prípade,
ak zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv
spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, príp. na možnosť uskutočňovať právne úkony v
takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých,
ktorésústanovenév§93ods.4,druháatretiavetaO.s.p.Ibauvedenývýkladtotiždôslednezodpovedá

tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno obmedziť základné práva na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí
súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov,
vrátane účastníkov, ktorých pobyt nie je známy. Pokiaľ je potom účelom ustanovenia § 93 ods. 2, v

spojení s § 93 ods. 4 O. s. p. zvýšiť ochranu určitých subjektov prostredníctvom právnických osôb,
ktorých predmetom činnosti je práve ochrana záujmov týchto subjektov, nemožno mať pochybnosti o
tom, že je v súlade s uvedeným účelom právnej úpravy, uvedeným právnickým osobám zabezpečiť
účinné právne prostriedky ochrany, ktoré by mohli v prospech chránených subjektov využiť.

Vstup tejto právnickej osoby zriadenej na ochranu spotrebiteľov predpokladá a zakotvuje samotný zákon

- Občiansky súdny poriadok a so vstupom takýchto osôb do konaní na ochranu spotrebiteľov počítal i
zákonodarca, čo vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z..

Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. upravuje spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp.,
akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. V tomto prípade sa vedľajší účastník stáva
nositeľom svojich procesných práv a povinnosti doručením svojho oznámenia súdu, že vstupuje do

konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov
do konania vstupuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 33/2006, sp. zn. 5
Cdo 201/2004, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo 234/2004 a pod.). Zo žiadneho z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania
vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania tak, ako na to poukazoval okresný súd.

Je tomu tak v prvom rade preto, že Občiansky súdny poriadok umožňuje konajúcemu súdu rozhodovať
o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta O. s. p.), pričom za návrh
je v zásade potrebné považovať relevantnou formou vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania
alebo niektorého z nich, ktorým je vyjadrený nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka
konania (Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. 2. 2013). Z vyššie uvedeného

v prvom rade vyplýva, že súd, na ktorom sa vedie konanie, do ktorého vstúpil vedľajší účastník, ex offo
neposudzuje, či je vstup vedľajšieho účastníka do konania prípustný, ale je jeho povinnosťou účastníkov
upovedomiť o vstupe vedľajšieho účastníka, s tým, že účastníci konania majú následne právo vysloviť
voči tomuto vstupu námietky (k uvedenému pozri okresným súdom citované uznesenie NS SR sp.
zn. 3 Cdo 188/2012, ďalej sp. zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 5 Cdo 113/2010, sp. zn. 2 Cdo 212/2012,

R 57/2009 a pod.). V prípade, ak námietka voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesená
nebude, je konajúci súd povinný s vedľajším účastníkom riadne konať tak, aby mu boli zabezpečené
všetky procesné práva (viď § 93 ods. 4 O. s. p.). Len pre prípad, že uvedená námietka vznesená
bude, je potom konajúci súd prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania povinný preskúmať.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že na to, aby vedľajší účastník platne do konania vstúpil a v tomto

zotrval sa výslovne nevyžaduje súhlasný prejav účastníka, na ktorého stranu by mal vedľajší účastník
vstúpiť. Naopak, pre záver o tom, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní je potrebné nepripustiť, je v
prvom rade potrebná námietka vstupu vedľajšieho účastníka konania, ako procesný úkon uskutočnený
akýmkoľvek spôsobom, ktorý zákon prezumuje pre podanie v § 42 ods. 1 O. s. p., v ktorom účastník
konania výslovne prejaví vôľu na tom, aby vedľajší účastník do prebiehajúceho konania nevstúpil. Po

vznesení námietky vstupu vedľajšieho účastníka do konania hlavným účastníkom je potrebné, aby
uvedená námietka bola doručená na vyjadrenie vedľajšiemu účastníkovi, aby tomuto bolo garantované
právo vyjadriť sa k dôvodom nesúhlasného stanoviska účastníka s vedľajším účastníctvom (Nález
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. 2. 2013). V opačnom prípade sa vedľajšiemu
účastníkovi postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom.Pokiaľ sa potom jedná konkrétne o námietku vstupu subjektu, ktorý je osobou podľa § 93 ods. 2 O. s. p.,
ako je tomu aj v prejednávanom prípade, tu je potrebné odlišovať, či uvedenú námietku podal účastník,
na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať (v prejednávanom prípade odporca v postavení

spotrebiteľa) alebo jeho protistrana. Zatiaľ čo v prípade námietky účastníka, na stranu ktorého vedľajší
účastník do konania vstúpil, bude na nepripustenie účasti vedľajšieho účastníka v zásade stačiť už
samotný výslovný prejav vôle, ktorým tento účastník vyjadrí, že si účasť vedľajšieho účastníka v konaní
na svojej strane neželá, v prípade, ak podá námietku voči vstupu vedľajšieho účastníka účastník, na
stranu ktorého vedľajší účastník nevstúpil, dôvodom na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do

konania nemôže byť len samotná skutočnosť, že protistrana súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka
na svoju stranu výslovne neudelila. Je tomu tak už len z dôvodu uvedeného vyššie, že výslovne udelený
súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka, ktorý nemá vystupovať na jeho strane, platná
právna úprava nevyžaduje.

Na rovnakých záveroch, aké formuloval odvolací súd vyššie, je postavené uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo/188/2012. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí síce ako jednu z podmienok účasti

vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že touto je i súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníka, z ďalších častí odôvodnenia jeho rozhodnutia však možno jednoznačne vyvodiť, že uvedená
podmienka súhlasu so vstupom do konania má charakter podmienky negatívnej. Dovolací súd totiž v
rámci odôvodnenie svojho rozhodnutia v prvom rade uviedol, že „súd z vlastnej iniciatívy neskúma,
či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva

rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k
jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.“
Pokiaľ potom dovolací súd uviedol, že „podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je
súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať“, následne k tejto

podmienke precizoval, že: „z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka; svoj
nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. I keď sa určitý subjekt stáva
vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť
do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého

chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do
konania. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho
strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá.“ V tejto súvislosti je
potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že pokiaľ v súvislosti s podmienkou prípustnosti vedľajšieho
účastníctva dovolacím súdom označenou ako „súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého

má vedľajší účastník vystupovať“ používa dovolací slovné spojenia „účastník má právo prípadne
namietať prípustnosť tohto vstupu“ , „hlavný účastník nesúhlas nemusí odôvodňovať“ , „účastník má
právo vyjadriť svoj nesúhlas“ a „právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane
v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá“, dovolací súd mal na mysli,
že táto podmienka nie je splnená vtedy, ak účastník konania, na ktorého strane má vedľajší účastník

vystupovať, právne relevantným spôsobom výslovne vyjadrí svoju vôľu vedľajšie účastníctvo v konaní
nepripustiť.Správnostiuvedenéhovýkladuuzneseniadovolaciehosúdupritomnasvedčujeiakýsinávod
adresovaný všeobecným súdom, ktorého sa tieto majú držať v prípade, ak do konania vstúpi vedľajší
účastník, a v ktorom dovolací súd vyslovil nasledovné: „ zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v
rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a

vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné
stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.“ Navyše rovnaký záver vyplýva aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 52/2012, ktorý v tam prejednávanom prípade vyslovil, že súhlas
žalovaného, ktorého vedľajší účastník (združenie na ochranu spotrebiteľa) svojim vstupom podporil,
nebol potrebný, keď legitimáciu vedľajšieho účastníka na vstup do konania tomuto dal samotný zákon.

Odvolací súd osobitne považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom tzv. spotrebiteľského práva je
ochrana subjektu súkromno-právneho vzťahu, ktorý je spotrebiteľom. Ide o ochranu subjektu právneho
vzťahu „slabšieho" oproti predajcovi (dodávateľovi) vo sfére vyjednávacej sily i znalosti dotknutej
oblasti obchodu [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000 v spojených veciach
Océano Group Editorial (C - 240-244/98)]. To všetko v záujme dosiahnutia reálnej spravodlivej

rovnováhy v predmetnom právnom vzťahu. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotnýmúčastníkom zmluvy [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. 11. 2010 vo veci VB Pénzügyi
Lízing (C-137/08) a vo veci Banco Espanol de Crédito (C-618/10) z 14. 6. 2012], a to v prvom rade
zavedením povinnosti súdov ex offo posudzovať nekalú povahu jednotlivých zmluvných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26. 10. 2006 vo veci Mostaza
Claro (C-168/05)] a následne pri kladnom zistení povinnosťou zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol viazaný
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou [(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 6. 10. 2009
vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL (C-40/08) a vo veci Pohotovosť s. r. o. (C-76/10) z 16. 10.
2010].Sekundárnejevšakuvedenýcieľefektívnemožnézabezpečiť[(kuvedenémupozričl.8Smernice

Rady 93/13/EHS, ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 3. 6. 2010 vo veci Caja de Ahorros
y Monte de Piedad de Madrid (C-484/08)] i aktivitou združení založených za účelom ochrany práv
spotrebiteľov, ktorým združeniam Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo podávať návrhy, ale
aj byť účastníkom správneho alebo súdneho konania vo veci ochrany práv spotrebiteľov. Myšlienka
ochrany práv spotrebiteľov sleduje totiž cieľ, ktorým je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, napríklad aj v
prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv

[(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 6. 10. 2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL
(C-40/08)], zdržal sa namietania nekalej povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky, nepodal návrh na
zrušenie neprijateľnej zmluvnej podmienky [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4. 6. 2009 vo
veci Pannon GSM Zrt. (C-243/08)], teda v prípade, ak spotrebiteľ na svoju ochranu sám rezignuje,
a to najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach

nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením [(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21. 11. 2002
vo veci Cofidis SA (C-473/00)]. Pokiaľ potom cieľ sledovaný Smernicou Rady 93/13/EHS v podobe
efektívnej ochrany práv spotrebiteľov má byť podľa vnútroštátneho práva v podmienkach Slovenskej
republiky zabezpečený aj možnosťou aktívnej účasti vedľajších účastníkov v rámci administratívnych
i súdnych konaní, uvedený účel je možné zabezpečiť len existenciou združení zameraných na účinnú

ochranu oprávnených záujmov a práv spotrebiteľov a následne takým výkladom procesných predpisov,
ktorý by uvedenú účasť vedľajších účastníkov v konaní garantoval bez zbytočných obmedzení tak,
aby bola zabezpečená v prvom rade spravodlivá ochrana práv spotrebiteľov, a to prostredníctvom
garantovania všetkých procesných práv vedľajších účastníkov, ktorých cieľom je účinnú ochranu práv
spotrebiteľovzabezpečiť.Vsúladesuvedenýmvýkladompotomvžiadnomprípadenemôžebyťsprávny

postup okresného súdu, ktorý požaduje od spotrebiteľa, aby tento výslovne udelil súhlas vedľajšiemu
účastníkovi na vstup do konania s tým, že ak je spotrebiteľ pasívny, má sa za to, že účasť vedľajšieho
účastníka, ktorého úlohou je zabezpečovať ochranu práv spotrebiteľa, nie je možné v konaní pripustiť.

Na základe vyššie uvedeného bude teda okresný ďalej konať o návrhu navrhovateľa aj za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne a o trovách konania, ktoré si uplatnil vedľajší účastník v

súvislosti s podaným odvolaním bude rozhodnuté až v rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.