Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210200788
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2210200788.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: G. O., nar. X.X.XXXX, bytom D. S. XXXX/XX, W. Z.,
zastúpenej: JUDr. Tamás Puskás, advokát, so sídlom Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, proti
žalovanému: L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. nám. XXXX/XX, W. Z., zastúpenému: JUDr. Gejza Sidó,
advokát, so sídlom Malá 13, Dunajská Streda, o zaplatenie 663,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.9C/16/2010-113zo17.júla2012,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 663,87 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo 663,87 eur od 25.1.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 39,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške
196,48 eur pre JUDr. Tomása Puskása, advokáta, so sídlom Alžbetínske námestie 1203 v Dunajskej

Strede, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa poskytla žalovanému 30.6.2008 pôžičku 20 000 Sk.
Finančné prostriedky v tejto výške vybrala z osobného účtu vedeného v H., a. s., pobočka W. Z.. Pôžičku
poskytla za účelom, aby si žalovaný zakúpil náradie na svoje podnikateľské aktivity. Žalovaný mal dlh
vrátiť do 30.9.2008. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť pred H., a. s. v W. Z.. Z výpisu z účtu predloženého
žalobkyňouvzalsúdzapreukázané,žežalobkyňavybrala30.6.2008zbankomatunaB.Y.vW.Z.20000

Sk.ZvýpovedesvedkyneO.Z.,priateľkyžalobkyne,súdzistil,žeprinávštevežalobkyne,ktorásakonala
cca 2,5 roka pred výsluchom (27.9.2010), počula žalovaného, ktorý bol u žalobkyni na návšteve, ako
žalobkyni vravel, že je vo finančnej tiesni a potrebuje peniaze. Zároveň ju žalobkyňa koncom školského
rokapožiadala,abyopatrovalajejdcéru,pretožeidevybaviťpôžičkuprežalovaného.Zvýpovedesvedka
S. T. súd zistil, že od žalobkyne mal vedomosť o pôžičke pre žalovaného a v roku 2008 videl žalobkyňu a
žalovaného,akosarozprávajúnaulicipredJEDNOTOUvDunajskejStrede.ZvýpovedesvedkyneO.O.

súd zistil, že 29.6.2008 bola u žalobkyni na návšteve, keď prišiel žalovaný. Žalovaný bol so žalobkyňou
v kuchyni a svedkyňa z obývacej izby počula, že žalovaný pýtal od žalobkyne 20 000 Sk z titulu pôžičky.
Na druhý deň (30.6.2008) bola rozlúčka v škôlke. Svedkyňa išla pre svoju vnučku do škôlky a po ceste
videla žalobkyňu a žalovaného v reštaurácii SEVEN pri TATRABANE ako aj pred H. v W. Z.. U žalobkyni
v byte bola prítomná i v auguste 2008 a počula, ako žalovaný potom, čo sa žalobkyňa domáhala vrátenia
peňazí jej odpovedal, že jej peniaze vráti. Z výpovede svedkyne C. B., pracovníčky H., a. s., súd zistil,

že sa stretávala so žalobkyňou pracovne, ale podrobnosti o výbere 20 000 Sk si nepamätá. Z výpovede
svedka S. T. súd zistil, že mal vedomosť o pôžičke z rozprávania žalobkyne, a že videl žalobkyňu a
žalovaného v roku 2008 ako sa rozprávajú na ulici pred JEDNOTOU v Dunajskej Strede. Z potvrdenia
materskej školy D.. A. W. Z. súd zistil, že maloletá S., nar. XX.X.XXXX, dcéra žalobkyne, od roku 2006
do konca júna 2008 navštevovala materskú školu. Žalovaný tvrdil, že sa zo žalovanou nevidel 15 rokov,
čo súd vyhodnotil na základe výpovedí svedkov O. Z., O. O. a S. T., ako nepravdivé. Žalovaný tvrdil, že

30.6.2008 bol práceneschopný, predložil potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského,čo ale nevyvracia skutočnosť, že 30.6.2008 nemohol byť pred bankomatom H., a. s. v W. Z. za účelom
prevzatia pôžičky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Poukázal na rozporné tvrdenia svedkov. Svedkyňa O.

Z. (kamarátka žalobkyne) uviedla, že žalovaného videla v byte žalobkyne, kde ich počula rozprávať sa
o finančných problémoch žalovaného (zápisnica z pojednávania z 27.9.2010, str. 3). Svedkyňa O. O.
(kamarátka žalobkyne) uviedla, že pri stretnutí v byte žalobkyne 29.6.2008, keď si mal žalovaný pýtať
od žalobkyne pôžičku, v byte okrem nej, žalobkyne a žalovaného nikto nebol (zápisnica z pojednávania
z 2.12.2010, str. 2 - 3). Svedecké výpovede ďalších troch svedkov považuje za irelevantné, pretože

svedkyňa C. B., pracovníčka H., a. s., si pamätala iba prítomnosť žalobkyne v banke, T. T. pozná prípad
len od žalobkyne a údajne videl raz žalobkyňu a žalovaného spolu na ulici. Svedok B. C., ktorý bol
predvolaný na návrh žalobkyne, sa k veci nevedel vyjadriť - žalovaného nepozná. K svojmu tvrdeniu,
že sa so žalobkyňou už 15 rokov nestretol, nikde spolu neboli a nikdy od nej nič nechcel uviedol,
že je vytrhnuté z kontextu, pretože ním iba reagoval na priamu otázku na pojednávaní 27.9.2010,
pokiaľ ide o predmet sporu, teda poskytnutie pôžičky. Žalovaný aj k dnešnému dňu tvrdí, že za účelom

poskytnutia pôžičky za žalobkyňou nikdy nebol a za tým účelom ju ani nekontaktoval, napriek tomu,
že dve svedkyne Z. a O. tvrdia, že ho videli u žalobkyne. Na základe uvedeného má za to, že v
konaní nebolo preukázané odovzdanie peňazí žalovanému, ako základná otázka sporu. V súvislosti
s hodnotením morálnej úrovne žalovaného, ktoré uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku,
poukázalnazdravotnýstavžalobkyne,podľapotvrdeniaozdravotnomstavezo17.3.2012ananarušený

vzťah medzi ním a žalobkyňou, čo podľa jeho názoru viedlo k účelovému spojeniu skutočností, ktoré
by mohli potvrdiť „pravdu“ žalobkyne. Žalovaný poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, kvôli
ktorému upriamil nedostatočnú pozornosť na vyvrátenie tvrdení žalobkyne, ale to len z dôvodu, že
žalobkyňa ani nemohla dokázať požičanie finančných prostriedkov. Žalovaný ďalej uviedol, že na
pojednávaní 26.4.2012 predložil súdu potvrdenie od lekára, ktorým preukázal, že 30.6.2008 bol u lekára,

teda že sa so žalobkyňou stretnúť nemohol. Nie je jeho vinou, že pre nečitateľný rukopis lekára súd
nedokázal dôkaz identifikovať. Poukázal na skutočnosť, že dôkaz o návšteve materskej škôlky dcérou
žalobkyne nemôže relevantným spôsobom preukázať, či došlo k odovzdaniu peňazí. Namietol tiež
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd vôbec nevysporiadal s otázkou
reálneho odovzdania peňažných prostriedkov žalovanému. Na základe uvedeného navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že výpovede svedkýň, na ktoré poukázal
žalovaný, nie sú rozporuplné. O. Z. potvrdila, že bola v byte žalobkyne, kde bol aj žalovaný a počula, ako
žalovaný povedal žalobkyni, že potrebuje peniaze. Netvrdila pritom, že bola u žalobkyni dňa 29.6.2008.
Zároveň tiež potvrdila, že koncom školského roka opatrovala dcéru žalobkyne, nakoľko tá išla vybaviť

pôžičku pre žalovaného. Iba O. tvrdila, že bola v byte žalobkyne 29.6.2008 a počula, ako si žalovaný
pýtal pôžičku 20 000 Sk. Následne 30.6.2008 videla žalobkyňu a žalovaného pred H. v W. Z.. Svedkyňa
O. potvrdila, že bola aj pri stretnutí žalobkyne a žalovaného v auguste 2008, kde žalovaný uznal svoj
záväzok 20 000 Sk. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že jeho výpoveď o tom, že sa so žalobkyňou
15 rokov nikdy nikde nestretol bola vytrhnutá z kontextu, žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že súd

sa otázku žalovaného na pojednávaní pýtal trikrát, a to aj v kontexte, že svedkyňa Z. tvrdila niečo
iné. Svedok S. T. tiež potvrdil, že videl žalobkyňu a žalovaného rozprávať sa na ulici, preto sa vynára
otázka, prečo žalovaný na opätovné otázky súdu tvrdil, že so žalobkyňou nikdy nikde nebol. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že súd i ona sa dôvodne zaoberali morálnou úrovňou žalovaného, pretože tento si v
inom prípade zobral úver pre vlastné potreby, pričom sa dohodol s rodičmi vlastnej manželky, že na

zabezpečenie úveru bude zriadené záložné právo na ich byt. Úver žalovaný nesplatil a rodičia jeho
manželky stratili svoj byt a museli sa odsťahovať. Súd teda mohol vzhľadom na vyjadrenia žalovaného,
že sa so žalobkyňou nestretol, na veľký počet jeho dlhov a konanie v minulosti dospieť k záveru, že
nehovorí pravdu. Naopak žalobkyňa preukázala čas, miesto a výšku poskytnutej pôžičky. Vzhľadom k
uvedenému navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, a aby žalobkyni priznal náhradu

trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonompredpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a
účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Predmetom konania je zaplatenie 663,87 eur s príslušenstvom.

V sporovom konaní sa uplatňuje tzv. prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania,
ktorýtietopovinnostinesplnil.Medzipovinnosťoutvrdeniaapovinnosťouoznačiťdôkazynapreukázanie

tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť

skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto
niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti,
ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa
zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve
strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech toho

účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo

dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, jedným z pojmových znakov zmluvy pôžičke je i prenechanie
vecí dlžníkovi, teda okrem dohody zmluvných strán o prenechaní vecí sa vyžaduje aj reálne odovzdanie
vecí (peňazí) dlžníkovi. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že žalovanému 30.6.2008 požičala 20
000 Sk, ktoré jej žalovaný nevrátil. Žalovaný v konaní skutočnosť, že so žalobkyňou uzavrel zmluvu o
pôžičke, ako aj skutočnosť, žeby od nej prevzal predmetné finančné prostriedky popiera. Z dokazovania

vyplynulo, že žalobkyňa neosvedčila existenciu právneho vzťahu zmluvy o pôžičke predložením jej
písomného vyhotovenia, ale snažila sa ho preukázať svedeckými výpoveďami, pretože k uzavretiu
zmluvy malo dôjsť ústne. Rovnako tak i samotné odovzdanie peňazí žalovanému bolo preukazované
svedeckými výpoveďami a ďalšími súvisiacimi okolnosťami podloženými písomne, ako boli výber
tvrdenej sumy pôžičky v deň jej údajného poskytnutia z účtu žalobkyne a návšteva materskej školy dcéry

žalobkyne, ktorá mala potvrdiť dátum pôžičky - v čase konania rozlúčky v materskej škole ku koncu
školského roka (teda 30.6.2008).

Písomným dôkazom (kópiou výpisu z osobného účtu žalobkyne) bolo preukázané, že žalobkyňa
30.6.2008 o 13.45 z bankomatu pred H., a. s., B. Y. v W. Z. vybrala sumu 20 000 Sk. Odvolací súd zistil,
že žiadny svedok, ktorý bol vypočutý súdom prvého stupňa nepotvrdil, že priamo videl a bol prítomný

pri odovzdaní peňazí žalovanému. Žalobkyňa navrhla na pojednávaní 2.12.2010 vypočuť svedka B. C.,
ktorý mal náhodou vidieť ako došlo k odovzdaniu peňazí. Svedok B. C. však na pojednávaní 26.4.2012podľa zápisnice uviedol, že sa k veci nevie vyjadriť. Žalobkyňa na túto skutočnosť reagovala tak, že
sa stal omyl, čo do predvolania svedka. V konaní tak nebol produkovaný ani jeden priamy dôkaz, že
k odovzdaniu peňazí došlo a rozhodnutie súdu sa v rozhodujúcej časti opiera v podstate iba o dve

výpovede svedkýň O. Z. a O. O., ktoré počuli žalovaného, ako žiadal od žalobkyne požičať peniaze.
Podľa názoru odvolacieho súdu, z vykonaných svedeckých výpovedí však nevyplýva skutkový stav tak,
ako ho ustálil súd prvého stupňa. Z týchto výpovedí totiž vyplýva iba to, že menované svedkyne počuli
žalovaného ako žiadal poskytnutie pôžičky. Súd prvého stupňa vyhodnotil tvrdenia žalovaného, ktorý
popieral prevzatie peňažných prostriedkov ako nepravdivé, a to na základe skutočnosti, že žalovaný

popieral, že by sa za posledných 15 rokov stretol so žalobkyňou, hoci traja svedkovia vypovedali o
opaku, a preto súd prvého stupňa považoval žalovaného tvrdenia za nedôveryhodné a priklonil sa k
tvrdeniam žalobkyne.

Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že pri hodnotení svedeckých výpovedí bolo potrebné vziať
do úvahy tiež fakt, že svedkyne O. Z. a O. O. sú priateľkami žalobkyne a svedok S. T. je žalobkynin
bývalý švagor, ktorý vychádza so žalobkyňou dobre a so žalovaným má nepriateľský vzťah. Je teda

nepravdepodobné, aby títo svedkovia vypovedali v neprospech žalobkyne. Napriek tomu, ak aj súd
prvého stupňa vyhodnotil dôkazy tak, že mal preukázané, že sa žalovaný so žalobkyňou stretával,
a že ju žiadal o poskytnutie pôžičky, nebolo možné vyvodiť, že pôžička bola žalovanému aj reálne
poskytnutá. Ak súd prvého stupňa na jednej strane vyvodil, že prípadná práceneschopnosť žalovaného
30.6.2008 neznamená, že nemohol byť prítomný pred budovou pobočky H., a. s. v W. Z., kde malo

dôjsť k odovzdaniu peňazí, nie je zrejmé, prečo tento spôsob uvažovania neaplikoval aj pokiaľ ide o
stretávanie sa žalovaného so žalobkyňou, to znamená, že skutočnosť, že žalovaný sa prípadne stretával
so žalobkyňou nepreukazuje, že od nej aj prevzal pôžičku. Navyše súd prvého stupňa sa na jednej
strane v odôvodnení rozhodnutia zaoberal dôveryhodnosťou výpovedí žalovaného, no na druhej strane
sa v odôvodnení vôbec nezaoberal dôveryhodnosťou výpovedí žalobkyne. Tá navrhla vypočuť svedka

B. C., ktorý mal potvrdiť prevzatie pôžičky, pričom svedok uviedol, že keď zbadal žalovaného, zistil, že
nejde o osobu, ktorú v kritickom čase videl so žalobkyňou. Z výpovede uvedeného svedka vyplynulo, že
videl žalobkyňu v „kritickom“ čase s inou osobou ako so žalovaným. Súd prvého stupňa sa s rozpormi
medzi svedeckou výpoveďou B. C. a svedkyne O. O., ktorá tvrdila, že videla žalovaného so žalobkyňou
30.6.2008 pred H. nijak nevysporiadal, čím žalovanému odňal možnosť brániť sa proti záveru súdu,

ktorého dôvody mu zostali utajené. Súd prvého stupňa ani nevyžiadal od žalobkyne vysvetlenie, akým
spôsobomdošlokomylupripredvolanísvedka.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasaďalejnevysporiadal
ani s tvrdením žalobkyne, ktorá na pojednávaní 27.9.2010 uviedla, že 30.6.2007 (správne 2008) spolu
so žalovaným navštívila H. za účelom výberu 20 000 Sk. Pýtala sa pracovníčky, či by bolo výhodnejšie
vybrať peniaze z vkladnej knižky dcéry alebo z jej osobného účtu, ktorá jej poradila výber z osobného

účtu, pretože tak nebude stratová ohľadom poplatkov. Žalobkyňa preto podľa jej vlastného tvrdenia
vybrala 20 000 Sk z osobného účtu a pred vchodom do budovy H. ich odovzdala žalovanému. Z výpisu z
osobného účtu žalobkyne pritom vyplýva, že dňa 30.6.2008 bola suma 20 000 Sk vybratá z bankomatu
a nie na pobočke banky. Výber na pobočke nevedela síce vyvrátiť, ale ani potvrdiť pracovníčka banky,
svedkyňa C. B.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd s týmito

skutočnosťami, ktoré sú pre ustálenie skutkového stavu rozhodujúce, vysporiadal.

Podľa názoru odvolacieho súdu možno dôvodne očakávať, že i priemerne racionálne uvažujúci človek
si pri poskytnutí pôžičky, ktorá sa neuskutočňuje bezhotovostným prevodom na účet v banke, ale
odovzdaním hotovosti, nechá túto skutočnosť od dlžníka písomne potvrdiť, resp. tak činí minimálne za
prítomnostiviacerýchsvedkov,právepreprípad,abydlžníkposkytnutiepôžičkynemoholneskôrpoprieť,

či spochybniť. Také konanie, ako opísala žalobkyňa, teda odovzdanie finančnej hotovosti žalovanému
bez písomného potvrdenia a bez prítomnosti svedkov (keď podľa výpovede svedkyne O. O., táto len
videlažalobkyňuažalovaného30.6.2008predH.,a.s.počasjejcestydoškôlky)vykazujeznakyznačnej
neopatrnosti a javí sa ako nepravdepodobné. Ak by súd prijal skutkový záver, že k výberu hotovosti
došlo z bankomatu pri pobočke banky a následne hneď k jej odovzdaniu žalovanému, takéto konanie

žalovanej sa javí tiež nepravdepodobné (okrem poukazu na jej výpoveď pred súdom) aj s ohľadom na
skutočnosť, že celú tvrdenú transakciu by bolo možné zrealizovať i v priestoroch pobočky banky, za
prítomnosti pracovníčky, resp. pracovníčok banky, ktoré by následne mohli vystupovať ako relevantní
svedkovia(pričomtransakciabybolabankouštandardneipísomnepotvrdenáspodpismizodpovedných
pracovníkov). Ani s touto okolnosťou sa však súd prvého stupňa nijakým spôsobom v napadnutom

rozsudku nevysporiadal.Je to však žalobkyňa, ktorá znáša dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností, a ktorá teda musí
jednoznačne a bez pochybností preukázať, že došlo k vzniku tvrdeného právneho vzťahu, a následne
i k odovzdaniu peňazí žalobcovi. Ak by aj tvrdenia žalobkyne o poskytnutí pôžičky žalovanému boli

pravdivé a žalobkyňa by sa vlastnou neopatrnosťou (a teda vlastnou vinou) dostala do dôkaznej núdze
(a nevedela by svoje tvrdenia vierohodne preukázať), nebolo by jej možné priznať v konaní úspech,
pretože dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho
účastníka, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že
žalovaný nemôže objektívne preukázať „neposkytnutie“ pôžičky (neexistujúce skutočnosti sa v zásade

preukazovať nedajú). Mohol teda súdu len predložiť dôkaz, ktorý by vylučoval, že mohlo dôjsť k
poskytnutiu pôžičky tak, ako tvrdí žalobkyňa, napríklad tým, že by preukázal, že sa v rozhodnom čase
(30.6.2008 medzi 13.00 až 14.00) zdržiaval na inom mieste ako tvrdila žalobkyňa (teda inde ako pred
pobočkou H. v W. Z.). Je potrebné si však uvedomiť, že žalovaný (ani iná osoba) nie je a nebol povinný
zhromažďovať si dôkazy o tom, kde a kedy sa zdržiaval (pre prípad eventuálnych budúcich súdnych
sporov), ale ak žalobkyňa tvrdila, že mu pred budovou H. v W. Z. odovzdala 20 000 Sk, bola to ona, kto

bol povinný túto skutočnosť preukázať.

Dôkaz, ktorý žalovaný predložil súdu o pracovnej neschopnosti súd vyhodnotil tak, že táto skutočnosť
nevylučovala možnosť stretnutia sa so žalobkyňou 30.6.2008 pred H. v W. Z. a teda nebolo vylúčené
prevzatie peňazí. Hoci teda žalovaný nepredložil súdu dôkaz, ktorý by jednoznačne vylučoval možnosť,
aby sa v predmetný deň mohol stretnúť so žalobkyňou, a že by mohol prevziať peniaze ako pôžičku,

na druhej strane však ani nie je z ním predložených dôkazov možné prijať záver, že jeho tvrdenie o
neprevzatí peňazí je jednoznačne nepravdivé.

Vyjadrenie žalovaného o tom, že sa nikdy nikde so žalobkyňou nestretol, bolo podľa názoru odvolacieho
súdu, súdom prvého stupňa pri hodnotení dôveryhodnosti jeho výpovedí použité značne účelovo,
pretože súd žalovaného, ktorý nemá právnické vzdelanie nekonfrontoval so skutočnosťou, že ako bývalý

švagor žalobkyne sa s ňou pravdepodobne stretol a pokiaľ sa jeho kategorické tvrdenie ukáže ako
nepravdivé, bude to mať za následok nedôveryhodnosť jeho všetkých ďalších tvrdení, vrátane tvrdenia
o neprevzatí peňazí. Rovnako súd prvého stupňa nepoložil žalovanému otázku, či sa jeho vyjadrenie
viaže výlučne k predmetu sporu. Navyše dôkazmi o tom, že žalovaný sa so žalobkyňou stretával sú
svedecké výpovede osôb, ktoré majú kladný vzťah k žalobkyni a minimálne jedna z nich má, podľa

vlastnej výpovede, nepriateľský vzťah k žalovanému.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa tiež nedostatočne vyhodnotil dôkaz predložený
žalovaným na pojednávaní 26.4.2012, ktorým mala byť fotokópia z listu z jeho zdravotnej dokumentácie,
ktorá mala preukazovať, že 30.6.2008 bol žalovaný u lekára, keď v zápisnici z pojednávania uviedol, že
listina je nečitateľná a vzhľadom na nezrozumiteľné poznámky, nedokáže súd dôkaz identifikovať a ďalej

sa ním už nezaoberal, a neuviedol ho ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak teda súd prvého
stupňa nevedel identifikovať tvrdenú fotokópiu zo zdravotnej dokumentácie, mal možnosť si vyžiadať
vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalovaného s predložením prípadných vysvetliviek ku skratkám v kópii
časti zdravotnej dokumentácie. Z kópie listiny je totiž minimálne zrejmé, že je na nej uvedený dátum
30.6.2008 a odtlačok pečiatky so skratkou Dg (diagnóza), čo naznačuje, že nie je vylúčené, že ide o

kópiulistuzozdravotnejdokumentáciežalovaného,ktorábymohlabyťspôsobilápreukázaťrozhodujúcu
skutočnosť v spore, teda že sa žalovaný nemohol zdržiavať na mieste, kde malo dôjsť k odovzdaniu
peňazí z pôžičky. Súd ani nepožiadal žalovaného o predloženie originálu časti zdravotnej dokumentácie,
ale bez ďalšieho neprihliadol na dôkaz, ktorý by mohol svedčiť v jeho prospech a pri hodnotení dôkazov
ho v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neuviedol. Na druhej strane, ako už bolo uvedené vyššie,

bez ďalšieho neprihliadol súd na svedeckú výpoveď svedka B. C..

Odvolací súd zastáva názor, že v situácii keď vznik zmluvy o pôžičke ani odovzdanie peňazí nie
sú preukázané listinným dôkazom a ani jedinou priamou svedeckou výpoveďou nestranného a
dôveryhodného svedka, pričom ostatné svedecké výpovede, ktoré majú iba nepriamy charakter (keď
svedkovia videli ako sa žalovaný so žalobkyňou stretli, resp. počuli ich, ako sa rozprávajú o pôžičke),

pričom ide o svedkov, ktorí majú priateľský vzťah k žalobkyni a minimálne v jednom prípade nepriateľskývzťah k žalovanému, závery súdu prvého stupňa o unesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne a
preukázaní jej nároku na zaplatenie 663,87 eur z titulu zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ vychádzajú z
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože

neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku zmluvy o pôžičke uvedené v § 657 OZ, teda že došlo
k uzavretiu zmluvy a aj k reálnemu odovzdaniu peňazí, teda nebola preukázaná hypotéza uvedenej
právnej normy, no napriek tomu súd v prejednávanej veci aplikoval jej dispozíciu, teda vyvodil, že
žalovaný je povinný žalobkyni vrátiť peniaze z pôžičky.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa

odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať sa so všetkými vykonanými
dôkazmi a so všetkými rozpormi medzi nimi, ako aj s otázkou unesenia či neunesenia dôkazného
bremena zo strany účastníkov konania, tieto skutočnosti a úvahy uviesť v odôvodnení rozhodnutia a
nepriaznivým výsledkom sporu postihnúť toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý
sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky,

ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Prvostupňový súd zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.