Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/410/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812208543
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812208543.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom
koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. I.,
č. XX, zdržujúcemu sa v Y. W., č. XXX, za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,

IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, o
zaplatenie 932,25 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Revúca
č.k. 3Ro/485/2012-56 zo dňa 12.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenieokresnéhosúdu mení tak,ženávrhnavrhovateľanavyslovenieneprípustnostivedľajšieho
účastníctva subjektu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v

Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd na základe návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania, vstup vedľajšieho účastníka do konania
pripustil v podstate s odôvodnením, že tento je združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľov, ktorého vstup do konania zákon predpokladá. Okresný súd rozhodol s poukazom na

ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým navrhol jeho zmenu v zmysle
nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne. Vyjadril názor, že okresný
súd vec nesprávne právne posúdil. Vedľajší účastník vstupom do konania získa prístup k citlivým údajom
oúčastníkovikonania(fyzickejosobe)atobezjehosúhlasuakodotknutejosobypodľazákonaoochrane
osobných údajov, čím dochádza k zásahu do ústavného práva uvedenej osoby na súkromie; pre účasť

vedľajšieho účastníka v konaní je preto nevyhnutný výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce
v konaní podporovať. Poukázal aj na to, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nemôžu vzniknúť v
tzv. rozkaznom (skrátenom) konaní a to až do okamihu, kým odporca nepodá odpor proti vydanému
platobnému rozkazu.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdiť.

Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, sudca odvolaniu nemienil v celom
rozsahu vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p.,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O.s.p.
zmenil; je však potrebné uviesť, že ide len o zmenu formulácie výroku uznesenia okresného súdu a z
hľadiska obsahu ide o potvrdenie názoru okresného súdu, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do
konania na strane odporcu nastali a jeho vstup do konania je prípustný (formuláciu výroku bolo potrebné
zmeniť z dôvodu, že znenie výroku o „pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania“ evokuje,

že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú až právoplatným rozhodnutím súdu ako
je to napríklad v prípade rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 O.s.p. o pripustení vstupu ďalšieho účastníka
do konania, účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania však nastávajú už samotným doručením
oznámenia o vstupe súdu a preto podľa názoru odvolacieho súdu obsahu rozhodnutia lepšie zodpovedá
znenie výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva
vedľajšieho účastníka na strane odporcu).

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáha zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu nevrátenej časti poskytnutej pôžičky podľa

zmluvy pôžičkovej karte; navrhovateľ navrhol rozhodnúť vo veci platobným rozkazom. Okresný súd o
návrhu navrhovateľa rozhodol platobným rozkazom, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Po vydaní
platobného rozkazu doručil vedľajší účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj
vstup do konania na strane odporcu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania okresný
súd riadne doručil navrhovateľovi a odporcovi. Odpor proti platobnému rozkazu podal len vedľajší

účastník na strane odporcu; odporca na doručenú výzvu, či s podaným odporom súhlasí, nereagoval.
Navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka
na strane odporcu do konania, ktorý v podstate odôvodnil tým, že v tzv. rozkaznom (skrátenom) konaní
nemôžu účinky vedľajšieho účastníctva vzniknúť. Následne napadnutým uznesením okresný súd vstup
vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
pretože predmetnú zmluvu o pôžičkovej karte uzavrel odporca ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.

Navrhovateľ svoj návrh na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v prejednávanej veci
odôvodniltým,žeúčinkyvedľajšiehoúčastníctvanemôžuvzniknúťvtzv.rozkaznom(skrátenom)konaní;

v podanom odvolaní tento argument zopakoval a doplnil, že vedľajší účastník sa po vstupe do konania
má možnosť oboznámiť s osobnými údajmi účastníkov konania bez ich súhlasu, čím podľa navrhovateľa
dochádza k neprípustnému zásahu do ústavného práva uvedenej osoby na súkromie, preto na svoj
vstup do konania potrebuje vedľajší účastník výslovný súhlas účastníka, ktorého záujmy chce v konaní
podporovať ako osobitný predpoklad účasti v konaní vyplývajúci zo zákona o ochrane osobitných údajov.V tomto smere odvolací súd len konštatuje, že k možnosti porušeniu práva účastníka konania na
súkromie vstupom vedľajšieho účastníka do súdneho konania sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. Pl. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom takéto porušenie odmietol

a uzavrel, že skutočnosť, že vedľajší účastník sa v súvislosti so svojím vstupom do konania z
doručeného rovnopisu návrhu na začatie konania oboznámi s podstatnými okolnosťami prípadu vrátane
osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 O.s.p., nepredstavuje
neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ
(ochrana spotrebiteľa). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 10 ods. 3 písm. f)

zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z., v zmysle ktorého
je spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby prípustné aj vtedy, ak je nevyhnutné
na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme (za takúto úlohu možno podľa názoru
odvolacieho súdu považovať ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní zo strany vedľajšieho účastníka,
ktorým je združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa). Navyše zo znenia ustanovenia
§ 93 ods. 2 a 3 O.s.p. nevyplýva ani zákonná podmienka výslovného súhlasu účastníka so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania. Rozhodnutie okresného súdu vychádzajúce zo záveru, že boli
splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, je preto podľa názoru odvolacieho súdu
vecne správne.

Odvolaciemu súdu je známa aktuálna rozhodovacia činnosť niektorých senátov najvyššieho súdu (v
konkrétnostiach ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/210/2012 zo dňa

28.10.2013, sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014, sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013
a sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013), z ktorej vyplýva záver o nemožnosti vzniku účinkov
vedľajšieho účastníctva v tzv. skrátenom konaní, ktorého argumentačným základom je predpoklad, že
„pomoc v spore vedľajšieho účastníka vo vzťahu k ním podporovanému účastníkovi sa môže prejaviť
až v sporovom konaní vo vlastnom zmysle slova, t.j. až po včasnom podaní odôvodneného odporu

proti platobnému rozkazu zo strany odporcu, pretože až po takomto procesne účinne uplatnenom úkone
odporcu sa môže naplniť zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomoc a podpora hlavnému
účastníkovi s cieľom prispieť k ochrane jeho práv s tým, že pred podaním odporu nemá konanie
atribúty sporového konania“ (pri formulovaní tohto názoru uvedené rozhodnutia vychádzajú z komentára
Vladimír Handl, Josef Rubeš a kol.: Občanský soudní řád; Komentář; Panorama Praha; 1985, str. 418

a 421, a to najmä zo záveru, že „pred podaním odporu proti platobnému rozkazu sa pomoc vedľajšieho
účastníka hlavnému účastníkovi nemôže prejaviť“).

Vprvomradejepotrebnéuviesť,žeprávnateóriaisúdnapraxrozoznávajúdvazákladnétypyzáväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť
precedenčnú (judikatórnu); kým v prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný

pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor
najvyššieho súdu vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje
možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým,
že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu
zmysluplný právny dialóg (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa 21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti
sa môže súd nižšieho stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho
súdu za predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v
obdobnej skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto
nepovažuje za porušenie princípu právnej istoty (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS/564/2012 zo dňa 29.05.2013) so zdôraznením, že odvolaciemu súdu nie je známa
jednotnosť všetkých senátov najvyššieho súdu v posudzovanej otázke možnosti vstupu vedľajšieho
účastníkadokonaniavofázetzv.skrátenéhokonania,keďnavyšežiadnezvyššieuvedenýchrozhodnutí
najvyššieho súdu nebolo doposiaľ zverejnené ani v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Odvolací súd nesúhlasí s ťažiskovým argumentom citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, podľa
ktorého pred včasným podaním odôvodneného odporu sa pomoc vedľajšieho účastníka nemôže v
konaní prejaviť, pretože v tejto fáze nemá konanie atribúty tzv. sporového konania. Bez ambície hlbšejanalýzy delenia občianskeho súdneho konania na sporové a nesporové podľa názoru odvolacieho
súdu možno uviesť, že konanie je sporové nie v dôsledku nesúhlasného postoja odporcu k návrhu
navrhovateľa (vyjadreného napríklad v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu), ale

v dôsledku procesných princípov, ktoré platia v uvedenom type konania (na rozdiel od procesných
princípov ktoré sa uplatnia v konaní nesporovom, t.j. v konkrétnostiach napríklad dispozičný a prejednací
princíp v sporovom konaní oproti princípu oficiality a vyhľadávaciemu princípu v konaní nesporovom,
keď rozdielov je nepochybne viac); z tohto hľadiska o aký typ konania ide je teda nepochybne ustálené
už v okamihu jeho začatia a prípadný nesúhlas odporcu s návrhom nemožno stotožňovať s podmienkou,

na základe ktorej možno konanie označiť za sporové. Z hľadiska posudzovanej veci je teda zrejmé, že aj
v prípade uplatnenia nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy ide o sporové konanie od okamihu
jeho začatia bez ohľadu na to, či v prípade splnenia zákonných podmienok súd prípadne pristúpi k
rozhodnutiu o návrhu formou platobného rozkazu alebo nie. Navyše vzhľadom na vývoj právnej úpravy
občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už
o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd v celom rozsahu viazaný návrhom

(§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či spotrebiteľská zmluva, od ktorej
odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.)
a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po
jeho začatí a to práve v možnosti poukázať na tieto skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na
výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade ak je spotrebiteľ v konaní nečinný);

v tomto smere je najvyšším súdom citovaný komentár k Občianskemu súdnemu poriadku z roku
1985 vzhľadom na vývoj právnej úpravy hmotného aj procesného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa
potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať za neaktuálny. Je preto potrebné uzavrieť, že
pokiaľ zákon žiadnym spôsobom výslovne neobmedzuje fázu konania, v rámci ktorej vznikajú účinky
vedľajšieho účastníctva, t.j. ak zo zákona vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu

vzniknúť v ktoromkoľvek štádiu občianskeho súdneho konania od jeho začatia (§ 82 ods. 1 O.s.p.) do
jeho právoplatného skončenia (§ 159 ods. 1 O.s.p.; § 167 ods. 2 O.s.p.)., výklad zákona (konkrétne § 93
ods. 2 O.s.p.) uskutočnený navrhovateľom pod vplyvom uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý
takéto účinky vylučuje v určitej fáze konania (t.j. v skrátenom konaní), nemožno označiť inak ako za
zužujúci, ktorý obmedzuje postavenie vedľajšieho účastníka a jeho možnosť poskytovať pomoc v konaní

ním podporovanému účastníkovi (spotrebiteľovi) len na konkrétnu fázu súdneho konania. Tento zužujúci
výklad, je však podľa názoru odvolacieho súdu v naznačenom smere v priamom rozpore s účelom
postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008; podľa dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu cieľom (účelom) navrhovanej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov,

na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na
tento účel chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších
účastníkov. Argument, že možnosť tejto ochrany práv odporcov (spotrebiteľov) činnosťou vedľajšieho
účastníka sa môže v spore prejaviť len po prípadnom podaní odporu proti platobnému rozkazu považuje
preto odvolací súd za neudržateľný.

Preúčelyposudzovanejvecijepretopotrebnéuviesť,žeúčinkyvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania
podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu
na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so
vstupomvedľajšiehoúčastníkadokonanianajehostraneniejepotrebný;prípustnosťvstupuvedľajšieho
účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho

účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu
po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného
účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré
v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012
zo dňa 05.02.2013); odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len

vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv
spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil oznámenie o svojom vstupedo konania na strane odporcu a tento po doručení oznámenia o tomto vstupe výslovne nevyjadril
svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane, návrh navrhovateľa na
vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť dôvodný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s
odkazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva vedľajšieho účastníka na strane odporcu zamietol.

Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie sa nezaoberá legitimáciou vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.