Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/458/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211213833
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211213833.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné nám.
12, IČO: 35 923 130, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Gallo, s.r.o., Martin, Jilemnického 30,
proti žalovanému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. L., A., D. T. XXX/XX, o zaplatenie 4.735,03 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. júna
2012, č.k. 12C/191/2011-103 v jeho zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov
konania r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.332,- Eur
s 9% úrokom z omeškania ročne od 15.06.2010 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Druhým odsekom výroku žalobu zamietol a tretím odsekom výroku rozhodol, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka,§52ods.4Občianskehozákonníka,§3ods.5zákonač.258/2001Z.z.,§4ods.1citovaného
zákona v znení platnom od 01.01.2008, § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z., ďalej § 39, 52 ods. 1,
§ 54 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 87/1995 Z.z. a vecne
tým, že v danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný uzavrel dve zmluvy a to kúpnu zmluvu, ktorou kúpil vozidlo od predajcu, ktorý nie je totožný s

poskytovateľom úveru, oproti určenej kúpnej cene s tým, že časť kúpnej ceny mala byť uhradená úverom
a úverovú zmluvu na prefinancovanie časti kúpnej ceny vozidla. Pokiaľ predmet kúpy vykázal vady, mal
si tieto nároky z vád uplatniť žalovaný u predajcu a s týmto procesom však žalobca nemá nič spoločné
a žalovaný mal povinnosť napriek vadám vozidla, úver vrátiť. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru
zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku žalobcu a zistil, že zmluva o úvere
neobsahujevšetkynáležitostiurčenév§4ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,absentujekonečná

splatnosť úveru a vyčíslenie celkových nákladov žalovaného na úvere. Vyhodnotením vykonaného
dokazovania súd potom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu pre už
vyššie vytknuté chýbajúce zákonom požadované náležitosti zmluvy o úvere. Uzavrel, že dôvodným je
výlučne nárok žalobcu na poskytnutie sumy úveru vo výške 3.832,- Eur po odpočítaní sumy 1.500,- Eur
za predaj vozidla, spolu s úrokom z omeškania uplatneným v súlade so zákonnou úpravou. Vo zvyšku
žalobu zamietol a to na v nárokoch, ktoré spočívajú v uplatnenom poplatku z dôvodu, že na tento nárok

zákon priamo nepamätá ako aj v časti uplatnených nákladoch preto, že sa tu v skrytom význame opäť
prejavujú určité paušálne poplatky vyúčtované tretím subjektom. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p., keďže po procesnej stránke boli v spore úspešné obe sporové strany približne v
rovnakom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a to pre chybné právne posúdenie súdom prvého stupňa. Podľa odôvodneniazamietajúceho rozsudku dôvodom zamietnutia časti návrhu bolo konštatovanie súdu, že zmluva o úvere
neobsahuje všetky náležitosti určené v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. že absentuje
ročná percentuálna miera nákladov, konečná splatnosť úveru a vyčíslenie celkových nákladov. Toto

zistenie však nezodpovedá obsahu spisu a obsah zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. 120100333,
nakoľko na spodu 1. strany v časti spôsob financovania (posledných 5 riadkov) je uvedená RPMN vo
výške 17,03%, celkové náklady spojené s poskytnutím pôžičky. Taktiež aj konečná splatnosť je uvedená
v dohode o platbách (splátkový kalendár), ktorý bol v zmysle zmluvy v časti spoločné ustanovenia
veta prvá, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a v ktorom je určená splatnosť poslednej splátky dňa

10.01.2006. Taktiež aj na náklady, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil mal nárok, nakoľko v
zmysle zmluvy, konkrétne v zmysle čl. 1.7 mal navrhovateľ nárok na náklady spojené s realizáciou
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktoré sú súčasťou pohľadávky, tzn. všetky poplatky a
náklady od momentu vydania, resp. odobratia predmetu financovania až po prevod vlastníctva tretej
osobe.Odporcapodpisomzmluvyboluzrozumenýsuvedenýminákladmiauvedenéžiadnymspôsobom
v čase podpisu zmluvy nerozporoval. Toto súd prvého stupňa nevyhodnotil, v rozsudku je opomenuté a

na základe tohto opomenutia súd potom vyvodil, že žaloba nebola podaná dôvodne v plnom rozsahu.
Podľa názoru žalobcu ide o nesprávne (chybné) právne posúdenie veci, v dôsledku čoho je rozsudok
súdu prvého stupňa v tejto časti nesprávny.

Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 1 písm. c), d) a f) O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.

2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Pre nepodanie odvolania právoplatnou zostala časť rozsudku, ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a
predmetom odvolacieho prieskumu bola len časť rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol a rozhodnutie
v závislom výroku o náhrade trov konania.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
4.735,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.06.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Uplatnený nárok špecifikoval tak, že pozostáva :

- z poskytnutej pôžičky vo výške 5.077,40 Eur + úrok vo výške 260,09 Eur vyčíslený k dátumu vyhlásenia
veriteľa o okamžitej splatnosti + poistenie splátok vo výške 15,90 Eur, ktoré mal dlžník zaplatiť k dátumu

vyhlásenia veriteľa o okamžitej splatnosti,

- z nákladov za odobratie motorového vozidla spoločnosťou Creditcar, s.r.o., vo výške 513,51 Eur, ktoré
bolo vyúčtované faktúrou č. 43/2010 uhradenou dňa 08.06.2010,

- z nákladov za odťah motorového vozidla spoločnosťou Orim Extra Plus, s.r.o., vo výške 199,92 Eur,
ktoré bolo vyúčtované faktúrou č. 32/2010 uhradenou dňa 04.06.2010,

- z nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku znalcom Ing. Mariánom Olahom vo výške 47,60 Eur,
ktoré si vyúčtoval faktúrou č. 5/2010 uhradenou dňa 10.08.2010,

- zo spracovateľského poplatku vo výške 67,06 Eur, ktorý v zmysle VOP č. 14/09 znamená jednorazový
poplatok súvisiaci s vyhlásením predčasnej splatnosti určený sumou 1,4% z kúpnej ceny predmetu
financovania,

- a z nákladov spojených s predajom motorového vozidla spoločnosťou AUTONOVA, s.r.o., ktoré
predstavujú 3% z kúpnej ceny pri predaji vozidla, t.j. 45,- Eur + 19% DPH 8,55 Eur, spolu vo výške53,55 Eur. Za uvedený predaj si spoločnosť AUTONOVA, s.r.o., vystavila faktúru č. 6510092, ktorá bola
uhradená dňa 14.09.2010.

Od týchto súm bol odpočítaný výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 1.500,- Eur, na základe

kúpnej zmluvy č. 3452/2010.

Žalobca totiž uzavrel dňa 26.01.2010 so žalovaným „zmluvu a zmluvu o zabezpečení“, v písomnej
forme pod č. 120100333, ktorou poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.077,40 Eur. Podľa
údajov v zmluve žalobca poskytol žalovanému úver na financovanie kúpy auta, v sume 3.832,- Eur s
tým, že zvyšok uvedeného úveru (1.245,40 Eur) predstavujú náklady spojené s poskytnutím pôžičky.
Žalovaný mal úver splatiť v 72 splátkach od 10.02.2010 vždy do 10. dňa v mesiaci po 112,84 Eur

(spolu 8.124,48 Eur). Ročná percentuálna miera nákladov bola s poukazom na zákon č. 258/201 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch vyčíslená na 17,03% (RPMN). Splátkový kalendár (označený v zmluve ako
dohoda o platbách) mal byť v zmysle zmluvných podmienok žalovanému doručený poštou. Zmluva
neuvádza údaj o celkových nákladoch žalovaného na úver (tento údaj sa nachádza len vo formuláre o
zmluvných podmienkach), ani konečnú splatnosť úveru.

Kúpnou zmluvou z 26.01.2010 žalovaný kúpil osobné motorové vozidlo ŠKODA Fabia za kúpnu cenu
4.790,- Eur s tým, že záloha určená sumou 958,- Eur bola uhradená pri podpise zmluvy a doplatok
3.832,- Eur bude uhradený po poskytnutí pôžičky zo strany žalobcu. Dňa 28.01.2010 bolo vozidlo
prevzaté predajcom do servisu k zisteniu závady a následne podľa kúpnej zmluvy z 23.08.2010 bolo
vozidlo, ktoré bolo predmetom financovania predané žalobcom tretej osobe za cenu 1.500,- Eur.

Listomzodňa03.06.2010žalobcaoznámilžalovanémuzosplatnenieúverusvýzvounauhradeniedlžnej
čiastky 6.181,48 Eur. Suma pozostávala z predpísaných splátok 486,55 Eur, zostatku istiny 4.866,84
Eur, nákladov za odobratie vozidla 513,51 Eur, nákladov za odťah vozidla 199,92 Eur, nákladov za
vyhotovenie znaleckého posudku 47,60 Eur a spracovateľského poplatku 67,06 Eur.

V spise je žalobcom založená listina ako dôkaz: Zmluva a zmluva o zabezpečení uzavretá medzi

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok a žalovaným dňa 26.01.2010. Zmluva je za
veriteľa podpísaná sprostredkovateľom DAREX SK, s.r.o. Bratislava, ktorá je v zmluve označovaná
ako predávajúci motorového vozidla a tiež ako sprostredkovateľ. Je nesporné, že predmetnou zmluvou
žalovaný nadobudol predmet financovania ojazdené motorové vozidlo ŠKODA Fabia, rok výroby 2004
zadohodnutúkúpnucenu4.790,-Eurstým,žesazaviazaltaktoposkytnutýpremetfinancovaniazaplatiť

v 72 mesačných splátkach po 112,84 Eur, počnúc 10.02.2010 splatných vždy 10. dňa v mesiaci zaplatiť
úver v celkovej výške 5.077,40 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 17,03% a
ročná úroková sadzba 17,03%. V závere zmluvy žalovaný bral na vedomie, že predmet financovania
predstavuje 3.832,- Eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky 1.245,40 Eur.

Prílohou zmluvy sú na jej druhej strane vytlačené ustanovenia o havarijnom poistnom, o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ustanovenia o výpožičke a spoločné ustanovenia. Tiež je
žalobcom pripojená Faktúra/kúpna zmluva č. 001/pz000502010. Uzavretá medzi spoločnosťou DAREX
SK, s.r.o. a žalovaným, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla ŠKODA Fabia za kúpnu
cenu 4.790,- Eur, z ktorej bola pri podpise uhradená suma 958,- Eur s tým, že doplatok kúpnej ceny
bude žalovaným doplatený po získaní pôžičky od spol. Consumer Finance Holding a na základe

zmluvy o obchodnom zastúpení a splnení podmienok v ZOOZ stanovených. Napokon je pripojený i
protokol o prevzatí vozidla s príslušenstvom ku kúpnej zmluve č. 120100333, splátkový kalendár ako
aj vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky a oznámenie o začatí zabezpečovacieho prevodu práva a
faktúra - vyúčtovanie predčasného ukončenia zmluvy č. 120100333 znejúca na sumu 6.181,48 Eur a
na č.l. 28 spisu sú založené Všeobecné obchodné podmienky Consumer Finance Holding platné od

04.02.2009.Už z vyššie vymenovaných zmlúv je zrejmé, že medzi účastníkmi sa nejedná o jednoduchý úverový
vzťah, ale ide o kombinovaný zmluvný vzťah, pričom žalobca sa odvoláva aj na obsah Všeobecných
obchodných podmienok spoločnosti Comsumer Finance Holding.

Súd napadnutým rozsudkom rozhodol len po výsluchu žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil, z
dôvodu, že auto nestihol poistiť a toto mu zhorelo hneď na druhý deň, po tom čo ho získal, vrak vozidla
nechal v DAREXE. Návrhy na dokazovanie žalovaný nemal, zhodne však so žalobcom preukazoval
obsah dohodnutých zmlúv listinami.

Aj keď súd prvého stupňa mal záujem o výsluch žalobcu, resp. jeho zástupcu, tento sa nedostavil ani
na jedno z nariadených pojednávaní, pričom svoju neúčasť vždy ospravedlnil a do spisu zaslal písomné

listinné dôkazy.

Podľa § 118 ods. 1 O.s.p. po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a
predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.

Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné

považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. 1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky
na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa ust. § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav.

Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje

pojednávanie.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie

tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a §
101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení

k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení
odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu

zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamenáautomatickyuneseniedôkaznéhobremena.Dôkaznýmbremenom(vspojitostisdôkaznoupovinnosťou)
je zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných

stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O.s.p.). Súd, ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

Teória procesného práva pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno
zistiť skutočný stav veci. Vyššie citované ustanovenie § 125 prvej vety O.s.p. vypočítava príkladmo
najbežnejšie dôkazné prostriedky, patrí medzi ne aj dôkaz listinou. Spôsob vykonania dôkazu listinou je
zákonodarcom vo veciach, kde bolo nariadené pojednávanie určený v § 129 ods. 1 O.s.p., pričom výklad
tohto ustanovenia bol aj predmetom rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.01.2008, č.k. 4 Cdo 221/2007,
v ktorom podrobne stanovil základne princípy tohto dokazovania vykonávaného súdom. Nedodržaním

náležitého postupu pri dokazovaní riadnym nevykonaním listinných dôkazov sa účastníkovi odníme
možnosť riadne konať pred súdom. Dôkaz listinou sa musí vykonať dvomi možnými spôsobmi a to tak,
že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oboznámi
jej obsah. Skutkové zistenia, ktoré majú základ v nesprávnom spôsobe vykonania dôkazu potom
nepožívajú ochranu ani v odvolacom konaní. Spôsob vykonania dôkazu potom musí vyplývať z obsahu

zápisnice o pojednávaní, keď v nej musí byť uvedené, že presne označená listina bolo predsedom
senátu alebo samosudcom prečítaná alebo, že predseda senátu, alebo samosudca oboznámil obsah
tejto listiny. Ak to vyžadujú okolnosti, treba listinu predložiť druhému účastníkovi, aby sa vyjadril k jej
pravosti.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich

pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu, pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily

jednotlivých dôkazov.

Súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle vyššie uvedených procesných ustanovení. Na ostanom
pojednávaní okrem toho, že sa neriadil ust. § 118 ods. 1 a 2 O.s.p., oboznámil len podstatný obsah
spisu, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol napadnutým rozsudkom. Nedodržanie
postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné

skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné), je v prípade
ešte nevykonaného dôkazu listinami spojené s povinnosťou súdu tento dôkaz vykonať spôsobom
stanoveným podľa § 129 O.s.p., s tým, že účastníci sa majú možnosť (nielen k tomuto dôkazu) aj vyjadriť
podľa § 123 O.s.p.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa účastníkmi navrhnuté dôkazy listinou nevykonal, vyhodnotenie

dôkazov ani nemohol vykonať, vo veci rozhodol predčasne na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, nedostatočného právneho posúdenia veci a písomné vyhotovenie rozsudku v
napadnutej zamietajúcej časti neobsahuje preskúmateľné odôvodnenie, resp. v napadnutej časti je
rozhodnutie pre nedostatočné a nezrozumiteľné minimalistické odôvodnenie aj nepreskúmateľné.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Súčasťouobsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny
je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľne podané.
Odôvodnenie rozhodnutia má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý
ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť jasné, musí byť z neho zrejmé a zrozumiteľné, nielen súdu, ale aj účastníkovi,

keďže súd rozhoduje o jeho právnej veci. Odôvodnenie rozsudku vkladá opodstatnenosť, zákonnosť
a spravodlivosť záverov úsudku súdu, vyjadreného vo výroku. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré
skutočnosti mal súd za preukázané a z akých dôvodov z nich vyvodil záver koncentrovaný vo výroku.
V posudzovanom prípade tomu tak nie je.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1
písm. f ) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude dôsledne vyhodnotiť preukázanými zmluvami účastníkov ich
vzájomné vzťahy, vyhodnotiť dohodnuté zmluvné podmienky obsiahnuté v predložených listinách
predostretých súdu ako listinné dôkazy a až potom posúdiť dôvodnosť jednotlivých špecifikovaných

nárokoch navrhovateľa podľa jeho návrhu o ktorých rozhodol zamietajúcou časťou rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (ust. § 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.