Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/208/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513210671
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513210671.2

Uznesenie

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom vo veci starostlivosti súdu o mal. Jakuba L., nar. dňa
XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky: N.. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. T. B. P., J. XXX/XX, zast.
JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou v Bratislave, Dobrovičovej 6, a otca: N.. O. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., U. X, t.č. B. T. B. P., P.S. X, zast. JUDr. Evou Klemovou, advokátkou v Pezinku,
M. R. Štefánika 1, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad

Váhom, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o úpravu styku takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na vydanie predbežného opatrenia sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého sa podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom právnej

zástupkyne domáhal, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že sa s ním bude stretávať každý
nepárny týždeň od stredy od 14.00 hod. do piatku do 8.00 hod., pričom mal. v čase určenom pre
začiatokstykuprevezmeaposkončeníčasuurčenéhonastykmaloletéhoodovzdávškolskomzariadení
a v prípade, ak maloletý v deň, kedy má dôjsť k jeho prevzatiu otcom, do školského zariadenia
nenastúpi, alebo z neho odíde skôr, ako v čase určenom na jeho prevzatie otcom, otec si maloletého
prevezme v mieste bydliska matky a v prípade, ak mal. v deň, kedy má dôjsť k jeho odovzdaniu

otcom, do školského zariadenia nemôže nastúpiť, otec maloletého odovzdá v mieste bydliska matky,
tiež každý kalendárny rok 29. 32. a 34. týždeň kalendárneho roka od pondelka od 8.00 hod. do nedele
do 19.00 hod., pričom maloletého v čase určenom pre začiatok styku prevezme a po skončení času
určeného na styk mal. odovzdá v mieste bydliska matky. Uviedol, že návrhom na začatie konania
zo dňa 14.10.2013, doručeným súdu elektronicky dňa 14.10.2013 a poštou 16.10.2013 sa domáha
rozhodnutia súdu o úprave styku s maloletým. Od podania návrhu nastali nasledovné skutočnosti,

podstatné pre konanie vo veci samej, a to: dňa 13.11.2013 mu bolo doručené uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.10.2013, č.k. 5CoP/37/2013, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 20.9.2013, č.k. 9P/175/2013, potvrdené a dňa 10.1.2014 mu bol doručený
znalecký posudok č. 32/2013, vypracovaný znalcom PhDr. Igorom Obuchom dňa 16.12.2013 v konaní
o rozvod manželstva, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č.k. l0C/141/2011; z predloženého
znaleckého posudku jednoznačne vyplynul záver, že v súčasnosti by bolo pre mal. vhodné, aby bol

časom „o niečo menej'' v prítomnosti matky a tým pádom viac v jeho prítomnosti, lebo matka má
tendenciu držať mal. v „detskej roli“ a styk otca by sa mohol rozšíriť v tom zmysle, že by sa s mal. mohol
stretávať aspoň každý týždeň, že k pôvodnej úprave by pribudlo stretnutie každý druhý týždeň, počas
pracovných dní na dva dni aj s prespatím u otca. Poukázal na to, že znalec skonštatoval, že v prípade
fungovania takto rozšíreného styku by pre maloletého bola striedavá osobná starostlivosť obidvoch
rodičov vhodná a mohlo by sa k nej pristúpiť po polroku, resp. od septembra 2014, tiež že znalec vo

svojom posudku veľmi výstižne vyhodnotil podstatu rodičovského konfliktu, napriek tomu, že niektoré
jeho zistenia považoval za nepresné, nemajúce však výrazný vplyv na jeho závery. Ďalej uviedol, žematka maloletého, napriek takýmto záverom, si od doručenia znaleckého posudku neuvedomila potrebu
a vhodnosť rozšírenia styku otca s maloletým a nejaví žiadny záujem o zmenu jeho rozsahu, hoci
si musí byť vedomá skutočnosti, že tento by bol v prospech mal. Poukázal na doterajšie správanie

matky, ktorá mu pravidelný styk so synom umožňuje až od právoplatnosti rozhodnutia o predbežnom
opatrení, pričom nebola a nie je ochotná umožniť otcovi stretávanie s mal. nad rozsah určený súdom,
je evidentné, že vyššie uvedený záujem dobrovoľne nikdy neprejaví. Ďalej uviedol, že dňa 22.1.2014
matke maloletého zaslal e-mail so žiadosťou o oznámenie, či je ochotná pristúpiť k rozšíreniu styku s
maloletým v zmysle odporúčania znalca, do dnešného dňa od nej odpoveď neobdržal, z čoho dôvodne

usudzuje, že matka záverom znaleckého posudku nepripisuje význam, aký tieto reálne majú a že nie
je schopná objektívne vnímať skutočný záujem maloletého. Bol názoru, že od vydania uvedených
súdnych rozhodnutí, došlo k zmene pomerov, keď znalec konštatoval potrebu a vhodnosť rozšírenia
styku otca s maloletým a zároveň pripustil aj možnosť striedavej osobnej starostlivosti od septembra
2014 s tým, že najlepší záujem dieťaťa videl v potrebe čo najskôr predbežne usporiadať vzťahy všetkých
zainteresovaných osôb tak, aby bol ďalší vývoj dieťaťa čo najmenej narušený a aby sa jeho, matkou

tvrdený, odmietavý vzťah k otcovi ďalej nechronifikoval a nemal za následok nereparovateľné narušenie
vzťahu dieťaťa, poukázal na to, že samotný znalec konštatoval, že vyjadrenia maloletého syna o osobe
otca sú dôsledkom matkinho vplyvu a nie prejavom jeho skutočnej vôle, názoru a vzťahu k otcovi,
tiež že jeho nespokojnosť je predovšetkým dôsledkom nedostatku času stráveného s otcom. Bol toho
názoru, že má právo podieľať sa na výchove maloletého a toto právo môže v súčasnosti realizovať iba

vo forme pravidelného styku s maloletým, avšak matkou nezvládaná averzia voči otcovi má negatívny
vplyv na vzťah maloletého k otcovi, preto je nevyhnutné styk rozšíriť. V súčasnosti existuje dôvodná
obava, že v dôsledku záverov znaleckého posudku bude matka pokračovať v pripútavaní maloletého
syna k sebe a bude ešte viac vzdorovať s cieľom zabrániť striedavej osobnej starostlivosti, táto obava
predstavujenebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmynaodôvodnenomzáujmemaloletéhozdieľať

rodičovskú výchovu oboch rodičov a vytvárať si a udržiavať vzťahy s obomi rodičmi, a preto je, v záujme
zabezpečenia vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej a teda predovšetkým v záujme maloletého,
nevyhnutné nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by bol rozšírený rozsah styku s maloletým. Predbežné
opatrenie je potrebné vydať za účelom zaistenia, aby konečné rozhodnutie bolo v prospech maloletého
s prihliadnutím na to, že v predmetnej veci skutočne existuje obava narušenia vzťahu medzi ním a

maloletým, čím by došlo k porušeniu, resp. ohrozeniu predovšetkým práv maloletého Y..

Vo veci samej sa otec podaným návrhom prostredníctvom právnej zástupkyne domáha, úpravy styku
s maloletým.

Súd sa oboznámil s výpoveďou matky a otca, urobenej na pojednávaní vo veci samej dňa 11.02.2014,
oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu 9P/175/2013, znaleckým posudkom č. 32/2013,
vypracovaným znalcom PhDr. Igorom Obuchom dňa 16.12.2013, vyjadrením matky k znaleckému
posudku zo dňa 27.01.2014.

Maloletý Y. pochádza z manželstva jeho rodičov. Na Okresnom súde Pezinok prebieha pod sp. zn.
l0C/141/2011 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého a úpravu práv a povinností k mal. Y. na
čas po rozvode, do toho času vo veci nebolo rozhodnuté. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky, otec
má oprávnenie sa s mal. stretávať na základe Uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.11.2012
č. k. 11P 285/2012-113 v spojení s Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.02.2013 č.k. 20CoP

23/2013-147, a to každý druhý víkend.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4, Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičova aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa ust. § 102 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť
pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať
alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí
dôkaz.

Opredpokladochnariadeniapredbežnéhoopatreniaajehodôsledkochplatiaustanovenia§74-77O.s.p.

Uskutočnenie dočasnej úpravy práv a povinností účastníkov vyžaduje, aby vyriešenie určitých vzťahov
účastníkov neznieslo odklad. Ide o dva základné prípady, keď súd môže vydať predbežné opatrenie: a/ je
nevyhnutné, aby dočasná úprava bola realizovaná alebo b/ existuje obava, že budúci výkon rozhodnutia
bude ohrozený.
Podľa § 76 ods. l, 2, 3, 4 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje;

d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia,

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Predbežnýmopatrenímmožnonariadiťpovinnosťniekomuinémunežúčastníkovilenvtedy,aktomožno
od neho spravodlivo žiadať. Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné

opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahuvyhovieastotožňujesasoskutkovýmiasprávnymidôvodminávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežné opatrenie upravuje nielen faktické pomery účastníkov, ale upravuje i právne pomery, i keď

len predbežne. Súd musí skúmať naliehavosť situácie, pričom nevyhnutnosť úpravy sa ponechá na
voľnej úvahe, opiera sa o výsledky urýchleného zisťovania. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje
práva a záujmy účastníkov. Ustanovenie § 76 podáva demonštratívny výpočet predbežných opatrení z
hľadiska obsahu, čo nevylučuje, aby bolo vydané predbežné opatrenie i iného obsahu.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania vo veci samej je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi veľmi
komplikované, toho času spolu komunikujú minimálne. Stretnutia otca s maloletým sa realizujú
pravidelne podľa vyššie uvedeného rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia. Otec sa s
maloletým stretáva každý druhý víkend.

Súd je toho názoru, že za danej situácie, keď bol styk otca upravený predbežným opatrením a podľa
tohto rozhodnutia sa styk otca s mal. Y. aj realizuje, nie je daná potreba ďalšej dočasnej a okamžitej
úpravy styku. V konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého a úpravu práv a povinností rodičov k
mal. na čas po rozvode, bol znalcom podaný znalecký posudok ohľadne zverenia, resp. úpravy styku s
maloletým Y., ktorým otec odôvodňuje zmenu pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu. Je však potrebné

poukázať na to, že znalec v tomto konaní do toho času vypočutý nebol, nie sú teda vysvetlené námietky
zo strany matky voči podanému znaleckému posudku a za takéhoto stavu nemožno (najmä nie v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia) vyhodnotiť oprávnenosť týchto námietok voči podanému
znaleckému posudku. Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. je dôkazným prostriedkom v občianskom súdnomkonaní výpoveď znalca, s písomným znaleckým posudkom sa súd môže uspokojiť len v odôvodnených
prípadoch, čo závisí od skutkovej ako i právnej povahy veci a tiež na povahe vykonávaného dôkazu
(napríklad ak zo strany účastníkov resp. súdu nebudú na objasnenie znaleckého posudku kladené

žiadne otázky). V danom prípade tak nie je možné urobiť s poukazom na námietky voči znaleckému
posudku, vznesené zo strany matky. Napokon, tieto námietky musia byť vyhodnotené v predmetnom
konaníorozvodmanželstvaúčastníkovaúpravuprávapovinnostíkmal.Y.,tietoniejemožnévyhodnotiť
v konaní o nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ súd predložený znalecký posudok posúdi ako
listinný dôkaz, opätovne treba poukázať na námietky matky proti znaleckému posudku, preto ho nie je

možné považovať za relevantný dôkaz pre odôvodnenie zmeny pomerov. Z týchto dôvodov súd nemôže
vychádzať z predmetného znaleckého posudku a svoje rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia
oprieť o tento znalecký posudok. Iné relevantné skutočnosti, resp iné dôkazy, preukazujúce naliehavosť
predbežnej úpravy otec neuviedol.
Vo veci samej o úpravu styku budú vykonané ďalšie dôkazy a to výsluch maloletého prostredníctvom
kolízneho opatrovníka, bude pripojený rozvodový spis účastníkov potom, ako bude vypočutý znalec a

vyhodnotené námietky matky voči predmetnému znaleckému posudku, prípadne budú vykonané ďalšie
dôkazy, na základe ktorých súd rozhodne vo veci úpravy styku otca s maloletým Y. s tým, že súd bude
v prvom rade prihliadať na záujem maloletého Y.. Takto rozsiahle dokazovanie nie je možné v konaní o
nariadenie predbežného opatrenia, preto súd vychádzal len z dôkazov, ktoré sú uvedené vyššie.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.